Ako Alžbetka a Janko čertíka Bertíka oklamali

12.04.2020

Úsmevný príbeh ako sa Alžbetka a Janko vybrali do lesa zbierať huby. Ale čo čert nechcel, stretli čerta Bertíka. 

Bude ich kamarát? Alebo si ich bude chcieť zobrať zo sebou? Podarí sa im ho prekabátiť? To sa dozviete po prečítaní príbehu.

(pre žiakov I. stupňa)

Postavy

Alžbetka

Janko

Čertík Bertík


Ako Alžbetka a Janko čertíka Bertíka oklamali

Alžbetka s Jankom prišli na čistinku v lese.

Alžbetka: Tak, a sme na mieste. Sadneme si do trávy a oddýchne si.

Janko: Oddychovať znamená nudiť sa. Poďme sa hrať na schovávačku.

Alžbetka: Teraz? Keď nazbierame huby, potom súhlasím.

Janko: Alžbetka. Hríbov je plný les. Pozri sa okolo seba. Super miesto na schovávačku.                            Ešte máme dosť času.

Alžbetka: Doma ťa nájdem hneď, ale tu mi to môže trvať večnosť. Sme v lese.

Janko: Neboj. Nájdeš ma do piatich minút. Sľubujem.

Alžbetka: To určite. Ty sa schováš a ja zostanem sama. Budem sa báť.

Janko: Rozprávaš ako trojročná.

Alžbetka: Ja a trojročná?

Janko: Už sme tu raz boli. Nepamätáš?

Alžbetka: Dobre. Schovávaš sa ako prvý, ale nechoď ďaleko.

Janko: Neboj sa.

Alžbetka prichádza k stromu. Otočí sa chrbtom Jankovi a oprie sa o strom. Takmer ihneď odpočítava.

Alžbetka: 1,2,3,4 ... idééém.

Janko stojí, obzerá sa okolo seba, ale nevie sa rozhodnúť, ktorá skrýša je tá pravá.

Janko: Ešte niééé. Kde by som sa schoval. Je tu toľko možností ukryť sa, ale mne sa ani jedno                miesto nepáči. Do myšacej dierky sa nezmestím...

Alžbetka: 5,6,7,8 ... ídééém

Janko začína byť bezradný. Pobehuje a hľadá miesto kde by sa schoval.

Janko: Ešte nie! Už nemám veľa času. Rýchlo.

Alžbetka: 9, 10. Idééém.

Janko: No jasné. Schovám sa za strom ako vždy.

Janko nepohnute stojí ukrytý za stromom.

Alžbetka sa otočí. Pozerá okolo seba. Janka nevidí.

Alžbetka: Nebojím sa. Nie som tu sama. Kde len môže byť? Nebojím sa. Nie som tu sama.

Alžbetka si vyhliadne strom, za ktorým je Janko. Pomaly sa k nemu blíži. Pozrie zaň sprava, Janko sa stihne premiestniť tak, aby ho nevidela. Pozrie zaň zľava, Janko sa opäť presunie. Alžbetka pomaly odchádza od stromu.

Alžbetka: Bola som presvedčená, že tam bude.

Janko využije chvíľu a vyšplhá sa na strom. Sedí na strome, hompáľa nohami vo vzduchu a kričí na Janku.

Janko: Vééédľa, ako tá bééédľa.

Alžbetka pozrie na strom. Janko sa spokojne usmieva.

Alžbetka: Už ťa mám.

Janko: Aha, Alžbetka, letí bocian.

Janko zdvihne ruku a ukáže prstom do oblakov. Alžbetka mu uverí a hľadá na oblohe bociana.

Alžbetka: Kde? Kde letí?

Janko opatrne zlezie zo stromu a uteká preč. Alžbetka si ho všimne. Beží za ním.

Alžbetka: Klamár. Už ťa mám.

Alžbetka ho dobehne a dlaňou sa dotkne jeho chrbta.

Alžbetka: Si!

Alžbetka ihneď beží na druhú stranu, Janko za ňou. Dobehne ju a dlaňou sa dotkne jej chrbta.

Janko: Si.

Janko opäť beží na druhú stranu. Alžbetka už nevládze a tak zostane stáť. Každý z nich je inej strane čistinky. Oddychujú.

Janko kričí na Alžbetku: Kde si? Chyť ma.

Alžbetka: Už nevládzem.

Janko: Raz sa ti schovám tak, že ma nenájdeš.

Alžbetka: To by si sa musel schovať k čertom do pekla.

Janko: Možno sa tam raz schovám. Len nepoznám cestu.

Zahrmí. Zo zeme sa v strede čistinky vystrčia rožky.

Alžbetka: Čo to je?

Alžbetka a Janko sa približujú k trčiacim rožkom zo zeme. Keď sú úplne blízko, zjaví sa hlava usmiateho čerta. Alžbetka sa ho zľakne ako prvá a beží preč. Janko beží na opačnú stranu.

Alžbetka: Jankóóó... Čert.

Janko: Videl sóóóm.

Alžbetka a Janko sa skryjú za stromy. Opatrne vyzerajú spoza stromov. Čert vyskočí zo zeme. Smeje sa.

Čert: Blllll, blllll. Hahahaha. Bububu. Predomnou sa neskryješ. Podľa smradu si ťa vyňuchám.            Vylez. Človečina smradľavá.

Čert prichádza rovno k Alžbetke a priateľsky sa jej prihovorí.

Čert: Čertík Bertík. Osobne.

Alžbetke sa kýchne: Hapčí.

Čert: Takto sa vítajú hostia?

Jankovi to nedá a pomaly kráča k nim.

Alžbetka vyjde spoza stromu: Akí hostia? Smrdíš. My sme ťa nevolali.

Čert zdvihne prst: Omyl. Počul som, že niekto chce ukázať cestu do pekla.

Alžbetke sa opäť kýchne: Hapčí.

Čert zdesene: Čo robíš? Zašpiníš moje čertovsky krásne šaty.

Janko: Hohohohóóó. Na dievčatá si trúfaš.

Čert sa otočí k Jankovi. Kráča k nemu a Janko cúva.

Čert: Vlastne - som - si - prišiel - po teba.

Janko zostane chrbtom opretý o strom: Po mňa? Načo by som ti bol?

Alžbetka opatrne kráča za čertom.

Čert sa usmeje: Ty si mocný a Alžbetka pracovitá. Beriem vás oboch do pekla a basta.

Janko: Ho-ho-ho-hóóó. Ja som najlenivejší chalan zo školy. Zle si sa informoval.

Alžbetka: Čertovi. A ja som si myslela, že si prišiel ľuďom škodiť. A keď uvidíš ako sa niekto                        od jedu čertí, až potom si ho zoberieš do pekla.

Čert: Bude mi potešením.

Alžbetka: Aj my radi škodíme. Ak chceš, môžeš nám pomôcť.

Čert: Som samé ucho.

Alžbetka: Počula som, že horár sa teší z hríbov v lese. Ak nám pomôžeš všetky mu ich                                    vyzbierať, a on si nebude mať z čoho urobiť praženicu, bude sa od jedu čertiť.

Janko: Vyzbierame a necháme mu len otrávené. Preto sme sem vlastne prišli. Do lesa.

Alžbetka: Dokážeš to Bertík?

Bertík: Jasné. Robiť ľuďom zle, je moje poslanie.

Alžbetka: Tak na čo čakáš. Nazbieraj plný košík jedlých húb.

Bertík: A vy?

Janko: My budeme dávať pozor, či nejde horár.

Bertík: Tak ja bežím.

Alžbetka s Jankom sú chvíľu sami.

Janko: A čo ak sa vráti?

Alžbetka: Mohol by si aj ty niečo vymyslieť.

Janko: Neboj.

Alžbetka: Už ide.

Čert je späť aj s plným košíkom húb.

Janko: Tak ako?

Čert: Plný košík.

Alžbetka: Ty si šikovný. A rýchly.

Čert: A horár? Bol tu?

Janko: Vieš čo? Zostaň tu a my mu ideme povedať, že niekto vyzbieral všetky hríby v lese.

Čert: A prečo by som tu mal čakať. Idem pekne s vami.

Alžbetka: Lebo sa bude chcieť presvedčiť či je to pravda a príde sa sem pozrieť.

Janko: A ty uvidíš na čertovské oči ako sa zlostí. Od hnevu vyskakuje a nadáva.

Čert: Tak sa rýchlo ponáhľajte. A povedzte mu presne, kde som. Budem ho tu čakať.

Alžbetka: Ani sa nepohni!

Čert: Rýchlo. Jedna noha sem a druhá tam. Už som nedočkavý.

Janko s Alžbetkou odchádzajú.

Čert sa teší: A keď začne nadávať, čertiť sa, je môj.

Alžbetka: Utekajme pokiaľ si to nerozmyslí a nedobehne nás.

Janko: Presne tak. Otočí sa k divákom. A keby niečo, decká, zabavte ho. Spoliehame sa na vás.                O hodinu už budeme doma. Čavte.

K O N I E C