Asi ma niekto straší

Príbeh dvoch dievčat, ktoré sa prvýkrát stretli. A aby neboli samé, pridalo sa k nim viditeľno-neviditeľný duch, ktorý nechce byť sám.

Stretnú sa dve dievčatá. Tamarka - dievča, ktoré malo príležitosť hrať komparz v jednom filme. Od tej chvíle túži byť herečkou. Janka - dievča, ktoré vypomáha v reštaurácii. Spočiatku nie sú k sebe milé. Ale postupne sa skamarátia. Ako sa rozprávajú, tak si všimnú, že sa deje niečo nezvyčajné. Ako to dopadne, nechajte sa prekvapiť. 

(pre II. stupeň ZŠ a staršie)

Postavy

Janka - v tejto chvíli pomocníčka v kuchyni a reštaurácii

Tamarka - nádejná budúca herečka

Duch, strašidielko - volajte si ho ako chcete

Asi ma niekto straší

Duch stojí na scéne a usmieva sa.

Prichádza dievča, Tamarka - budúca herečka. Skúša si pózy, gestá, akoby niečo chcela práve povedať. Zostane v jednej z nich, s mierne pootvorenými ústami.

Príde Janka, v tejto chvíli pomocníčka v kuchyni. Sadne si, vyberie desiatu a začne ju jesť.

Duch: Milí moji. Vítam váš. Verte mi, nik tak štrašne štrašidelne neštraší ako ja. Že ma vidíte a nevidíte šade? Jašné. Šom duch. Šade okolo váš a nikde. Požrite ša napravo. A teraž, proším, naľavo a všade ma vidíte. Ak ša ale prižnáte, že ma vidíte alebo  nevidíte, všetci ša vám budú šmiať. Ale teraž ma ošpravedlňte, prichádža chvíla. Moja rola na ktorú šom ša tak dlho pripravovala.

Duch sa hrá na neviditeľného. Stojí, sedí v statickej polohe.

Janka: Už mám toho plné zuby. Narobila som sa ako kôň. Som tu len na výpomoc a robím najviac. Toľko hostí a roboty okolo nich som už dávno nemala. Stále by mi len rozkazovali. Doneste toto, tamto a hento odneste. Aj keby som mala metlu a lietala na nej, nestíhala by som.

Tamarka: Smeje sa. Najskôr tlmene a potom stále viac, až sa jej natriasa celé telo.

Janka: Máš problém?

Tamarka: Odkašle si. Skrýva posledné záchvevy smiechu.

Janka: Mohlo by sa už z teba niečo vysypať? Napríklad: Ahoj. Čo tu robím.

Tamarka: Keď som bola malá, pripadali mi smiešny všetci tí, čo sa na niečo sťažovali ako ty. Vypovedaním repliky zmení pózu. Pritom sa otočí chrbtom čašníčke.

Janka: A to má byť zase čo. Otočíš sa mi chrbtom, akoby som bola vzduch.

Tamarka: Ja... Gesto jedno rukou.

Janka: Ty...

Tamarka: Som... Gesto druhou rukou.

Janka: Vyšumela.

Tamarka: Budúca herečka. Moja póza skrýva v sebe význam, ktorý ty nemôžeš pochopiť. Nedávno som robila komparz v jednom filme.

Janka: Smeje sa. Hééérečka. Gratulujem. Keby som pracovala tvojim tempom, tak ma z reštiky vyhodia.

Tamarka: A ty čo robíš? Múzobijec?

Janka: Pomocníčku v kuchyni, v reštaurácii, kde ma potrebujú.

Tamarka: To som si mohla myslieť.

Janka: Prestane jesť, odíde k herečke. Máš problém? Makám tu tri hodiny denne. V najväčšej špičke.

Tamarka je stále otočená chrbtom k Janke. Tá chvíľu čaká na reakciu Tamarky, a keď ju nedostane, odchádza. Duch podíde k Tamarke, vystrčí ruku a poklepe ju po pleci. Ruku spustí a odíde na svoje miesto.

Tamarka: Otočí sa k čašníčke, podíde k nej. To čo si dovoľuješ!?

Janka: Sarkasticky. Problém? Nerušene ďalej je.

Tamarka: Dotkla si sa ma.

Janka: Snívaš? Vy budúci umelci máte zo všetkým problém. Snívate.

Tamarka: Určite! Mňa neoklameš.

Janka: Prečo by som to, akože, mala urobiť? Dotýkam sa hrncov, riadov, kopec iných vecí. Mám ti všetko vymenovať, čoho som sa dnes dotýkala? A nik sa nesťažoval.

Tamarka: Neviem. Možno skúšaš moju trpezlivosť.

Janka: To určite!

Janka a Tamarka sú otočené k sebe chrbtom. Strašidlo podíde k čašníčke. Rovnako, ako herečku predtým, poklepe po pleci a odchádza.

Janka: Smeje sa. To má byť čo? Si vtipná. Veď ty si sa dotkla mňa!

Tamarka: Ja?

Janka: Pozri, nemusíš sa ospravedlňovať, som zvyknutá.

Tamarka: Ja by som ťa...

Janka: Pokoj. Piánko. Chcela si dotknúť obyčajného človeka. Nevadííí.

Tamarka: To by ma ani vo sne nenapadlo. Nikdy!

Janka: Prestane sa smiať. Čo tým chceš povedať? Že sa neumývam?

Tamarka: Neviem. Ale keď sa pýtaš, možno áno.

Janka: Aké - možno áno. To ty si samá voňavka a smrdíš.

Tamarka: Smeje sa. Ja, že smrdím? Ja som ti nepovedala, že smrdíš?

Janka: Ale myslela si si to! Si citlivá na vôňu z kuchyne, lebo si hladná. Mala si hneď povedať. Ak chceš, niečo ti donesiem.

Strašidlo: Štrašné baby. Majú dobre nabrúšené jažiky. Už ma ňudia.

Tamarka a Janka chvíľu mlčia.

Tamarka: Nemyslela som si to.

Janka: Prijímam.

Tamarka: Usmeje sa. Ale hladná som, to máš pravdu.

Obe sa usmejú.

Janka: Aj budúce celebrity potrebujú jesť.

Janka podá Tamarke jablko, ktorá ho s chuťou začne jesť. Stoja vedľa seba.

Janka: O jednej slávnej herečke písali, že pred nakrúcaním týždeň nejedla aby schudla. Inak by jej tú rolu nedali. A keď prišla na nakrúcanie, tak režisér ju aj tak poslal preč  a vybral si inú. Ako chudá sa mu už nepáčila. Každý má byť taký, aký je. Viac nemám a dnu, do reštiky sa mi nechce ísť. Mám prestávku.

Tamarka: Možne tu straší. Ešte nikdy sa ti tu nestalo, že by sa ťa niekto dotkol a nevidela si ho?

Janka: Nie. A chodím sem pravidelne. Väčšinou som tu sama. Toto je moje obľúbené miesto na prestávku. Je tu ticho. Občas počujem hučať klímu z reštiky a v diaľke autá. Snažím sa zarobiť si na nový mobil. Naši súhlasili.

Tamarka: Nedávno som robila komparz vo filme o strašidlách. Jedno z nich bolo zvláštne. Vždy sa na niekoho nalepilo a nedalo mu celý deň pokoja. Pri každej príležitosti sa mu pripomínalo. Práve vo chvíli, keď to najmenej čakal. Hrala ho jedna baba. Bola dobrá. Normálne som jej verila, že je duch a vidím ju len ja. A keď sa počas nakrúcania niekomu niečo stalo a ona tam nebola, aj tak som verila, že to bol ona. Fakt bola dobrá.

Strašidlo pristúpi k nim a každej z n ich položí ruku na plece.

Janka: S úsmevom. A prečo si ich doniesla sem?

Tamarka zneistie.

Tamarka: No dovoľ? Žiadne strašidlo som sem nedoniesla.

Janka: Ja si sem tiež nenosím hrnce, taniere, stoly a stoličky.

Tamarka: Si super, že si mi ponúkla svoje jablko, ale tú ruku z môjho pleca by si si mohla dať dole.

Janka: To isté som chcela povedať ja tebe.

Tamarka: Šibe ti. Moje ruky vidíš. Aha.

Janka taktiež vystrie ruky pred seba. Obe vykríkne a oddelia od seba akoby ich zasiahla elektrika. Vystrašene pozerajú na seba

Janka: To čo bolo?

Strašidlo sa usmieva.

Tamarka: Ja neviem. Ja som sem fakt žiadne strašidlo nedoniesla.

Strašidlo: No dovoľte? Ja niešom hočijaké štrašidlo.

Janka: Asi by som mala ísť. Aj tak som sa zakecala. Bolo mi s tebou fajn, ale... Čašníčka si berie svoje veci.

Tamarka: Nechápem to.

Janka: Môžeme sa ešte stretnúť, napríklad zajtra o tretej. Ale v parku, cez cestu. Dobre? Odchádza. Ešte sa otočí. Povedala si, že ti nedá pokoj len jeden deň. Dobre. Skutočne už musím  ísť. Ja som inak Jana. Maj sa.

Tamarka: Je mi to ľúto. Ja som Tami. Zostane sama. Obzerá sa okolo seba. Si tu? Ak si tu, ozvi sa.

Tamarka chvíľu čaká. Bez slova odchádza.

Strašidlo: A kde šú kamery? Čelú noč šom ša chyštala. No nič. Toto bola aši len škúška. Herečtvo je krášne, ale náročné povolanie. Ale mňa to štrašňe baví. Muším íšť ža ňou, aby šom niečo neprešvihla. To by mi réžo netoleroval. Počkaj ma žlatkóóó.

K O N I E C