Dušo, Domo a Ingrid

Dušo, Domo, Ingrid a ich deň "D". Traja priatelia, ktorí zažívajú "veselý" deň plný prekvapivých rozhodnutí a následkov. 

POSTAVY:

Dušo a Domo sú priatelia, ktorí radi chodia spolu na výlety bicyklami. Počas výletov sa zastavia u Ingrid, u ktorej vo dvore opravujú, vylepšujú svoje bicykle. Zároveň u Ingrid v jednej z jej izieb rodinného domu majú sklad náhradných dielov na bicykle ako aj iných vecí, ktoré vždy prinesú z potuliek po okolí.

DUŠO - (50-60 rokov), rozvedený. Posledné dni vo svojej hlave rieši minulosť. Uznáva, že v manželstve s Elen robil chyby a aj vďaka ním sa rozviedli. Snaží sa zapôsobiť na Ingrid, dúfajúc, že by mohla Elen nahradiť. Tá ho však odmieta. Po návšteve ústia rokliny skrýva v sebe túžbu skočiť na jej dno. Keď sa tak v závere hry rozhodne urobiť, stretáva sa s Elen. V rozhovore s ňou zistí, že ju už nemá rád.

DOMO - (35-45 rokov), slobodný, už nie mládenec. Záleží mu na dlhoročnom priateľstve s Dušom, ktoré je založené na poznaní starých otcov pred mnohými rokmi. Dušo je pre neho akýsi vzor, ochranná ruka. Jeho samého čaká veľká zmena v živote. Posledné dni je nesvoj, nervózny, náladový a nešťastný z toho, že sa k nemu nasťahuje tehotná priateľka. Napriek tomu, že sa na dcérku teší, nevie si predstaviť, že v byte, v ktorom žil doteraz sám budú traja. Cíti radosť ale aj strach a zodpovednosť.

INGRID - (stredný vek), slobodná. V ten deň rieši svoju prítomnosť pre lepšiu budúcnosť. Ingrid je dcéra matky, ktorá sa narodila v zahraničí (Nemecku). Pre Duša a Doma je akousi bútľavou vŕbou, lojálna k ich zberateľskému rozmaru. V ten deň sa cíti opäť ako 15 ročná. Definitívne sa rozišla sa s chlapcom, ktorý jej napriek tomu stále vyvoláva. V hlave už niekoľko dní (vďaka dočasnej somatickej poruche) počuje stále tú istú pieseň z mladosti. Spieva si ju a to ju povzbudzuje ďalej konať. Rovnako ako predchádzajúce dni sa snaží nájsť miesto pre svoje kvety-lásky. Má utkvelú predstavu, že ani jedno miesto nájdené pre ne v predchádzajúcich dňoch nie je to správne. Vyzve Duša a Doma aby si zobrali z jej domu svoje zberateľské kúsky, nakoľko si chce kúpiť psa, zveriť im ho do opatery a odletieť za priateľom z detstva a rodinou do Nemecka. Je nekompromisná a rozhodnutá.

ELEN - bývalá manželka Duša. Stretne sa s Dušom pred jeho skokom z útesu do rokliny. Opisuje mu smrť ako príjemnú milenku, ktorá na neho čaká a verí, že ju nesklame. Zároveň konštatuje, že Dušo sa mýli ak si myslí, že ho nemilovala a dostatočne nepoznala. Na stretnutí je uvoľnená, pokojná. Je len Dušovou predstavou/víziou.

SCÉNA:

Dva bicykle, na ktorých Dušo a Domo v prvej časti predstavenia bicyklujú. Zvuk reťaze počas predstavenia je zaujímavý námet na hru s akustikou. V druhej časti, vo dvore Ingrid obaja bicykle Dušo a Domo opravujú, vylepšujú.

Útes - ostrý skalný výbežok nad roklinou, kde Dušo a Domo vedú svoj filozofický rozhovor.

Dvor pred domom Ingrid. Zároveň priestor pre bicykle Duša a Doma, stojan s kvetináčom, krhla s vodou, vedrá so súčiastkami, ďalekohľad, pršiplášte, ...

DUŠO, DOMO a INGRID a ich deň "D"

Výstup I.

Diváci vchádzajú do sály. Dušo a Domo sa pripravujú na výlet. Keď sú pripravení, s prilbami na hlavách, malými ruksakmi na chrbte dajú pozdrav a šliapu na bicykloch do kopca. Po chvíli prichádza Ingrid, sadne si na lavičku na priedomí. Vyberie jednu z kníh a začne ju čítať. Znie gitarové blues. Dušovi, ktorý je starší ako Domo sa šliape ťažšie. Potí sa. Je z toho trochu nervózny. Domo takmer stále zamyslene hľadí pred seba. Stále šliapu. Dušo utiera pot z čela a krku, ...

Po chvíli.

DOMO   Si hotový, čo? (Krátka pauza.) Si hotový... Počuješ ma? Si hotový!

DUŠO   Vyrývaš? (Utiera si pot na čele.)

DOMO   Úprimný záujem o kamaráta je podľa teba vyrývanie?

DUŠO   Nehádaj sa, lebo ma začnú bolieť kolená ako včera.

DOMO   To ti vyšlo, ty ... upotenec.

DUŠO   Utopenec? Nemusíš sa báť. Dnes neskončím v jazere ako minule. Daj. Chcem foto, do albumu.

Domo vytiahne mobil a za jazdy urobí niekoľko fotiek. Dušo sa usmieva, pózuje. Domo je stále vážny a strohý.

DOMO   Ok. Zdvihni ruky. Teraz zdvihni nohy. Prehni sa viac dozadu. Dobre, stačí. Nie si žiadna filmová hviezda.

Domo skryje mobil, šliape, hľadí pred seba a mlčí. Obaja ďalej šliapu. Dušo sa potí. Gitarové blues pomaly utícha.

DUŠO   Ťažko sa mi dýcha. Myslíš, že bude pršať? (Krátka pauza.) Počúvaš ma vôbec?

DOMO (nemá chuť na rozhovor) Ale hej.

DUŠO   (napije sa z fľaše, pozrie hore) Rovno nad nami visia čierne mraky.

DOMO   Mám ich na háku. Aspoň nepraží slnko.

DUŠO   Mám pocit, že sú stále nižšie a nižšie a nižšie... že každú chvíľu na nás spadnú.

DOMO   (stroho) Nestresuj a šliap!Nejaký dážď nás nemôže rozhodiť.

Chvíľu ticho šliapu. Dušo prehodí prevod na ľahší, opäť sa napije.

DUŠO   Je ti niečo, Domo?

DOMO   Prečo sa pýtaš?

DUŠO   Len tak. Buď stále čumíš pred seba alebo vyrývaš.

DOMO   Nerieš. Ja svoj život zvládnem sám.

DUŠO   Ako chceš.

DOMO   Máš pravdu. Bude pršať. (Krátko pozrie hore.) A aj bude búrka.

DUŠO   Búrka? (Zvážnie.) Šibe ti?

DOMO   Ani nie.

DUŠO   Keď to príde, musíme zahodiť mobily ako minule.

DOMO   Tak to teda nie. Nikdy viac, kámo! (Nahnevane.) Tri týždne som ho hľadal a nič. Stál ma jednu celú výplatu! Hovno!

DUŠO   Počkaj, počkaj. Neprispel som?

DOMO   (zhrozene pozrie na Duša) 20 euro? (Ironicky.) To ma ozaj vytrhlo.

DUŠO   Zahodil si ho dobrovoľne, nie?

DOMO   Čo? Ja? Dobrovoľne? Však si mi ho ako dement vytrhol z ruky a jéééb ho do hory.

DUŠO   Dobre, dobre, dnes ti ho nezahodím.

DOMO   To počujem rád.

DUŠO   Ospravedlnil som sa ti najmenej stokrát.

DOMO   Naozaj?

DUŠO   V tejto chvíli stojedna.

DOMO   Aj to je málo.

Krátka pauza.

DUŠO   Počúvaj, ako je to ďaleko? Túto cestu si vôbec nepamätám.

DOMO   Nepamätáš? Klídek. O chvíľu sme tam.

Ingrid vstáva, polohlasne číta úryvok z knihy, ktorú rada čítala ako 15 ročná. Po dočítaní pozerá na Duša a Doma. Prihovára sa im.

INGRID   Dnes sa vám bude šliapať ťažšie ako ostatné dni, priatelia. Je sparno a možno bude pršať a možno... (ukáže prstom hore) bude búrka. Dávajte na seba pozor. Potom mi budete rozprávať.

Ingrid sa vráti k lavičke, sadá si, odloží knihu, berie si ďalšiu a číta.

Výstup II.

Domo a Dušo šliapu. Chvíľu znie gitarové blues. Ako prvý to vzdáva Dušo.

DUŠO   Ja to nedám. Oddych. Nevládzem.

INGRID   Poďme chlapci. Nevzdávajte sa.

DOMO   Súhlas, dajme pauzu.

INGRID   Ako chcete.

Dušo a Domo schádzajú z bicyklov, dajú si dole prilby a batohy. Pozrú na seba, usmejú sa, dajú svoj pozdrav. Nasleduje úvodný príhovor k divákom. Zároveň, ako sa rozprávajú medzi sebou, Domo kontroluje technický stav svojho bicykla.

DUŠO   (divákom) Dobrý deň. Dušo zo Žiliny.Takto sa ohlasujem, keď mi niekto volá: "Dobrý deň, tu Dušo zo Žiliny."

DOMO  (divákom) "Dobrý deň, Domo, zo Žiliny." Presne takto sa ohlasujem vždy do mobilu. "Domo, zo Žiliny."(Skloní sa nad bicykel. Otočí sa na Duša.) Dušo, hoď mi osmičku.

DUŠO  (tvári sa, že nepočuje, hvízda si)

DOMO   Prosím... Vidličák.

DUŠO   To je iné.

Dušo vyberie z vrecka pripevneného na kostre bicykla osmičku - vidličák a podáva ju Domovi.

DUŠO  (divákom) Môj otec sa predstavuje presne tak ako ja.

DOMO  (doťahuje maticu na bicykli) Aj môj otec povie vždy presne to isté.

DUŠO   (divákom) Túto tradíciu založili naši dedkovia. (Natrčí ruku k Domovi.) Vráť mi osmičku.

DOMO   Vydrž. Trošku trpezlivosti ťa nezabije. (Dáva kľúč Dušovi. K divákom.) Obaja totižto radi telefonovali.(Vytiahne mobil, hľadá v ňom mapu miesta, kde sú.)

DUŠO   (divákom) Ich zoznámenie bolo to jednoduché. Dedko Dušo si potreboval zavolať. Poznáte to, mal nutkanie. Vyšiel z domu a keď ho babka nevidela, za prvým rohom vliezol do telefónnej búdky. Zdvihol slúchadlo, hodil peniaz a... vytočil náhodné číslo. (Dušo priloží kľúč k uchu.)A čakal. Usmieval sa.

DOMO   Počuj, tá vojenská mapa, čo si mi zohnal, je páradna. Hneď som na nej našiel, kde sme. Som dobrý, čo.

DUŠO   Crn, crn. (Vyčítavo pozrie na Doma.) Zvonííí. (Otočí sa na divákov.) Kto asi zdvihne na druhej strane?

DOMO   (priloží mobil uchu) Halóóó. Tu Domo zo Žiliny.

DUŠO  (zhrozene) Do riti... Domo zo Žiliny? (Prekvapene zostane stáť.) Do riti.

DOMO   Halóóó. Nebudem sa predsa baviť s hluchým telefónom. (Odchádza k bicyklu.)

DUŠO   (divákom) Dedko Dušo...

DOMO  ...tupo hľadel na telefón.

DUŠO   (divákom) Po chvíli ho opäť zdvihol a rýchlo vytočil to isté číslo.

DOMO   Mal výbornú pamäť na čísla.

DUŠO   (divákom) Čísla miloval ako ja.  Mal dokonalý prehľad o počte báb s ktorými chodil. Pamätal si nie len ich...

DOMO   mená a dátumy narodenia...

DUŠO   (divákom) ... ale dokonca aj ich rodné čísla. V hlave mal akýsi denník svojich lások. Keď sa oženil, presne si pamätal dátum, hodinu a miesto, kedy počal svojich päť detí.(Otočí sa vyčítavo na Doma.)Zvoní...

DOMO   Halóóó. tu Domo zo Žiliny.

Ingrid dočíta, zahrmí. Dušo a Domo zrušia svoje telefonovanie. Dušo odkladá kľúč do náradia. Ingrid pozoruje chalanov.

DUŠO   Domo, mobil!

DOMO   Nedám ho!

DUŠO   (atakuje) Mobil!!!

DOMO   Povedal som, že ho nedám.

DUŠO   (prosebne) Mobil.

DOMO   (krátka pauza) Dobre, dobre...

Domo zanesie mobil niekoľko metrov ďalej, položí na zem.

DUŠO   (prenasleduje Doma) Dobre robíš, čo robíš.  Mobil priťahuje blesky. Šľahne ťa a vystrie ako hada. Tvrdý.

Ingrid zahrmí. Obaja vyberú pršiplášte, sadnú si a prikryjú sa nimi. Prichádza Ingrid, popevuje si svoju pieseň. V ruke nesie krhlu. Časť vody, cez ružicu, vyleje na chalanov, bicykle. Počuť šušťanie dažďa.

INGRID   Včera som vám hovorila, že dnes bude pršať. Myslím na vás, moji milí. Ešteže ste si zobrali pršiplášte. A to ste si ich nechceli kúpiť, frajeri. My ich nechceme, načo nám budú, Sme predsa chlapi, samé drísty. Musela som ísť s vami. (Krhlu položí na zem, venuje sa kvetom v kvetináči v stojane.)

DOMO   Už neprší.

DUŠO   (vystrčí ruku) Ani nehrmí.

Dušo a Domo vstávajú a otrasú pršiplášte z dažďových kvapiek, dávajú ich do ruksakov.

DOMO   Len tak mimochodom, ty máš kde svoj mobil?

DUŠO   Kde by som ho mal, vo vrecku.

DOMO   Čože? Ty si fakt unikát. (Domo si berie mobil zo zeme.)

DUŠO   Najskôr utopenec a teraz unikát. Dnes valíš (Zatlieska.).

Dušo a Domo si utrú mokré sedadlá bicyklov.

DUŠO   (k Domovi) Kde sme to prestali?

DOMO   Naši dedkovia a ich zoznámenie po telefóne.

DUŠO   Aha. Tak sa obaja naši dedkovia spoznali. Vraj dokázali prekecať veľa, veľa hodín. Dedko Dušo v ten deň, keď sa spoznali, nestihol večeru,...

DOMO   ...ale sex hej.

DUŠO   (Polohlasne.) 25845 krát s jednou ženou, pošepol mi raz ráno do dôverne ucha.

DOMO   Chudák babka.

DUŠO   (k divákom)"Aj keď večerať nebudeme, pomrviť musíme," rád hovorieval večer babke do ucha, keď si ľahli do postele. (Neveriacky.) 25845 krát? Aj tak som mu neveril.

DOMO   (kontroluje náradie v taške) Počúvaj, chýba mi jeden imbusák. Nepožičal si si ho? Náhodou?

DUŠO   Načo by mi asi bol. Mám svoj.

Inge zahrmí.

DUŠO   (schováva pršiplášť, zakladá prilbu, sadá na bicykel) Makaj, lebo opäť zmokneme.

DOMO   Zmizol mi. Takže...? (Pohľad na Doma.)

DUŠO   Čo tým chceš povedať? Náhodou?

DOMO  (dvíha hlas) Hádaj, čo asi. Sme tu len my dvaja. A nezdrhaj, keď sa s tebou rozprávam, do riti. (Nahnevaný skáče na bicykel, zakladá prilbu.)

DUŠO  (začína šliapať)Nepožičal si mi ho a hotovo! Ne-po-ži-čal. (Šliape, čo to dá.)

DOMO  (šliape) Len aby. Nebolo by to prvýkrát. Starneš, zabúdaš a senilnieš. dedko.

DUŠO   Opäť provokuješ? Nemám náladu na nejaké žabomyšie dohady.

DOMO  (s úsmevom) Čo máš proti žabám? Sú milé, malé, zelené, trochu slizké, no negrgajú, neprdia, nepijú vodu ani neštia. Napijú sa len raz za život a tá istá voda v nich koluje celý život. Keby tak jeden krígeľ piva vo mne koloval aspoň jeden deň. To by som ušetril.

DUŠO   Somár.

Inge zahrmí. Dušo a Domo šliapu do kopca. Chvíľu znie gitarové blues.

Výstup III.

Cyklisti štronzo. Ingrid vyjde na priedomie. Spieva si. Má dobrú náladu. V rukách nesie stojan s kvetináčom. Stojan položí na zem.

INGRID   Moje krásne kvietky, moje lásky. O vás sa postarám.

Ingrid zvoní mobil - crn, crn. Cyklisti šliapu, vo svetle je len Inge. Bicykle v prítmí.

INGRID   Ahoj, Peťo. Čo potrebuješ? (Prechádza sa sprava doľava. Využíva celý priestor predného javiska.) Nie, už pár dní nie som tvoja cicuša. Prestaň! ... Ako? ... Nepočujem ťa dobre. Som vo vlaku na chodbe. Je tu hluk. ... Čože? ... Bolí ťa hlava? No môôôj. Teplomer máš v poličke nad televízorom. ... Daj si ho pekne pod pazuchu. To hádam zvládneš. ... Peťko, je mi to ľúto. Na to si mal myslieť skôr. Tunééél...

Cyklisti štronzo. Ingrid odloží mobil.

INGRID (pozerá na stojan s kvetmi, vyberie kvetináč zo stojana, zamyslí sa) Tu ste boli včera. (Podíde s kvetináčom doľava.) Tu tiež nie! (Podíde s kvetináčom doprava. Snaží sa čo najviac yužiť celý priestor zadnej časti javiska.) To bol pondelok.(Pozerá po okolí.) Tam utorok, tam štvrtok a piatok, ...(Kvetináč stále drží v rukách. Zamyslí sa.) A kde ste boli v stredu? (Usmeje sa.) To by som rada vedela. (Položí kvetináč na lavičku.) Neschopná! (Sadne si a venuje sa kvetom.)

Výstup IV.

Chvíľu znie gitarové blues. Dušo a Domo chvíľu šliapu, až dorazia na miesto svojho cieľa. Na okraj hlbokej rokliny. Z bicyklov sa pozrú hľadia do rokliny.

DUŠO    WAU! Sme tu.

Dušo a Domo zosadnú z bicyklov, vyberú pršiplášte, rozprestrú ich na zemi na sušenie. Zložia batohy a prilby. Dušo si sadne si na kraj rokliny. Zatiaľ čo Dušovi voľne nohy visia dole, Domo opatrne stojí na okraji. Dušo vyberá z batohu ďalekohľad a podáva ho Domovi. Sám si vyberie jablko a začne ho jesť. Domo ďalekohľadom zaujato sleduje okolie. Dušo mlčky hľadí na jeden bod pred sebou.

DUŠO   Krá, krá, krá... Hľadá zlato. Nikdy v živote som nevidel stračie hniezdo. A ty?

DOMO  (ďalekohľadom sústredene hľadí na jedno miesto) Wau, to je sila. Pozri sa.

Domo podá ďalekohľad Dušovi a hľadí na miesto, ktoré pozoroval ďalekohľadom. Dušo vstáva, berie ďalekohľad, hľadí na miesto, kde pozerá Domo.

DUŠO   Wau, to ... je ... sila. (Uznanlivo prikyvuje.)

DOMO   Vidíš to, čo ja?

DUŠO   (bez zaváhania)Jasné, že vidím. (Pozrie na Duša.) Sila.

DOMO   Ukáž. (Berie ďalekohľad a hľadá iný objekt pozorovania. Zastane. Doostrí.) Wau. To je neskutočné. Kukaj.

DUŠO   (berie od Doma ďalekohľad, krátko pozrie) Wau. (Zloží ďalekohľad. Dôrazne.) To - je - neskutočné!

DOMO   (prekvapene hľadí na Duša) Robíš si srandu? Veď si sa ani poriadne nepozrel. Sústreď sa!

DUŠO   (pozrie na Doma) Som sústredený. Keď poviem, že je to neskutočné, tak to je neskutočné.

DOMO   Neondi ma. Nepovedal som ti, čo som videl!

DUŠO   To sa tak hovorí, keď sa dvaja pozerajú jedným ďalekohľadom, že vidia to isté. A pritom to nemusí byť pravda.Ho-vo-rí! (Krátka pauza.) Problém?

DOMO   Prečo to hovoríš aj ty?

DUŠO   Aby som ti zdvihol náladu.

DOMO   Čo máš furt so mnou, ty utešiteľ!

DUŠO   (sadne si na kraj rokliny) Poznám ťa. Od rána ti niečo ti je.

DOMO   Čo nepovieš. Možno včera večer v krčme som bol na blato. Dnes som v pohode!

DUŠO   Ako chceš. (Krátka pauza.) Chcel som sa s tebou podeliť o zážitok s pozorovania okolia.

DOMO   Zážitok? (Krátka pauza) Daj sem! (Berie Dušovi ďalekohľad z ruky, sadá si a hľadí do neznáma.)

DUŠO   Pochop. Je to hra. Medzi priateľmi. Ty a ja. Sme predsa priatelia? Problém?

Výstup V.

Chvíľu znie gitarové blues. Dušo sa zahľadí do priepasti. Vstane, neodolá a postaví sa na samí kraj, akoby sa pripravoval na zoskok. Zavrie oči. Roztiahne ruky, zdvihne sa na špičky, hľadí dole. Premýšľa. Je nervózny.

DUŠO Kurva.

Klesne na päty. Vydýcha sa. Trasie meravými rukami. Sústredí sa. Opäť sa zdvihne sa na špičky, hľadí dole. Medzitým prichádza Elen s pohárom vína v ruke. Má dobrú náladu. Zdola pozerá na Duša.

ELEN   Chceš skočiť? Nebol by si prvý.

DUŠO   Elen? Čo tu robíš?

ELEN   Ja? (Úsmev, krátka pauza.) Dýchaj. Otvor ústa a dýchaj. Len tak prekonáš stres vo vnútri. To je všetko. (Nabáda ho ku skoku.)) Je to ako kamikadze na topogáne. Hop. Ak chceš, krič. Pomáha to. Budeš si to viac užívať. (Upije si z pohára.) Pobozkať smrť. Presvedčiť ju, že si ten správny milenec. Aj keď len na niekoľko sekúnd, nie je také jednoduché. (Nadýchne sa.) Ale to objatie. Poviem ti, stojí to zato.

DUŠO    Prečo si prišla?

ELEN   Dobre si si vybral.

DUŠO   Už len skočiť.

Dušo sa pripravuje na zoskok.

ELEN   Zemská príťažlivosť sa o všetko postará. Nemusíš sa báť. Padať voľne, niekde do stredu zeme. Za pár sekúnd si premietnuť celý život.

DUŠO   Neviem, o čo ti ide. Nikdy si mi nerozumela. A nerozumieš mi ani v tejto chvíli.

ELEN   V živote si sa často nevedel rozhodnúť. Ak si zbadal niečo lákavé, srdce zapišťalo a neodolal si.

DUŠO   (pozrie na Elen) Viem, čo chcem! Vždy to tak bolo.

ELEN   Ľudia veria tomu, čo chcú. Ak si sa rozhodol zomrieť, tak si veriaci.

Elen odchádza, Dušo stojí pripravený na skok. Domo pomaly vstáva, ďalekohľadom hľadí na dno priepasti.

Výstup VI.

DOMO   (ďalekohľadom hľadí na dno priepasti)

DUŠO   (pozrie na Doma a spolu s ním hľadí na dno rokliny) Poriadna hĺbka, čo?

DOMO   Do riti.Pekný humus. Toto som nečakal. (Ďalekohľad stroho podáva Dušovi.) Ja to nechápem. (Berie prilbu zo zeme a nasadí si ju.)

Dušo hľadí ďalekohľadom na dno rokliny.

DOMO   Ako toto niekto môže robiť. Ľudia sú hovädá.

Domo zdvihne pršiplášť, skryje ho do ruksaku a sadá na bicykel. Dušo stále hľadí na dno rokliny.

DUŠO   Zmenilo sa to za ten rok, čo sme tu neboli. Toľko vecí som ani ja nečakal. (Pozrie na Duša, podíde k nemu.) Máš pravdu. Ľudia sú hovädá.

DOMO   Vravel som ti: "Nechoďme sem." Čí to bol nápad? Zbytočne sme stratili čas.

DUŠO   Toto miesto sa mi páči. (Vracia sa na okraj rokliny.) Čo je na tom? Som rád, že si ma sem doviedol.

DOMO   Dovidenia o rok.

Dušo opäť hľadí na dno rokliny. Domo nervózne zíde z bicykla. Berie zo zeme Dušov pršiplášť a podáva ho Dušovi. Ten sa nenechá rušiť a naschvál uhne do strany.

DOMO   (nahnevane) Poďme! (Strčí pršiplášť Domovi do ruky.) Nebudem tu trčať večnosť. (Nakloní sa k Dušovi, do ucha.) Inge čaká.

DUŠO   (berie pršiplášť, zamyslene) Inge.

Domo sadá na bicykel. Dušo prichádza k bicyklu, schová pršiplášť a ďalekohľad, sadne na bicykel. Opäť mlčky hľadí na miesto kde sedel. Domo nervózne zosadne z bicykla. Berie Dušovu prilbu zo zeme.

DOMO   39506 krát 25...

DUŠO   987650.

DOMO   Si ok?

DUŠO   (pozrie na Doma) Toľko vecí. Leteli vzduchom a bum. Museli to byť poriadne šupy. Bum, bum, bum, bum,...

DOMO   Ty nie si úplný.

DUŠO   Možno. (Usmieva sa.)

DOMO   (nasadí Dušovi prilbu na hlavu, úprimne) Ale aj tak ťa mám rád.

Domo sadá na bicykel. Mlčky šliapu do pedálov. Počuť šušťanie reťazí bicyklov.

Výstup VII.

Ingrid zvoní mobil - crn, crn. Cyklisti šliapu, reťaze šuštia. Svetlo len na Ingrid.

INGRID (prechádza sa v popredí, v ruke drží notes, raz s ním máva, potom sa na neho nakrátko zahľadí, ...) Opäť ty? Koľkokrát som ti povedala, aby si mi už nevolal. ... Čo, že nepočuješ vlak? Ja za to nemôžem. Ja viem, kde som a teba do toho nič. Kričím, no a čo, prepáč. Už mi nevolaj. Zober si citrón z chladničky a jablko, nejaké vitamíny. ... Čo vravíííš. Tunééél... (Kričí.) Nepočujem ťááá...

Ingrid si pripomína rozhovor dvoch ľudí. Dušo a Domo štronzo.

INGRID   Vraj: Inge, nevyzeráš dobre, vieš o tom? - (Nahnevane.) Nie, neviem ako vyzerám, povedz mi to ty. - Unavene. A hrozne. - Naštval ma.

Ešte pred mesiacom som si myslela, že ho milujem. Po rozchode ma dva dni bolela hlava, niekoľko dní šumelo v ušiach a teraz počujem stále tú istú pieseň z mladosti. Musím sa porozprávať s chalanmi.

Ingrid schová mobil, otvorí notes, prstom behá po riadkoch v notese. Hľadá miesto v notese, kde má poznačené v ktorý deň a na akom mieste kvetináč stál.

INGRID   (ku kvetom) No tak. Priznajte sa. Kde ste ešte neboli? Miesta tu máte dosť.

Chvíľu znie gitarové blues. Dušo a Domo začnú bicyklovať. Ingrid s notesom v ruke ide napravo, pozrie doň, potom nespokojne naľavo, pozrie doň, ide na iné miesto, ... Pôsobí trochu zmätene, keď pobehuje hore, dole. Napokon si sadne na lavičku a hľadí do notesa, listuje v ňom.

Výstup VIII.

Rýchly sled replík.

DUŠO   Myslíš, že tam dolu už niekto skočil?

DOMO   Prečo ťa to napadlo?

DUŠO   Mal som nutkanie.

DOMO   Čo si mal?! (Nakrátko prestane šliapať.)

DUŠO   (nakrátko prestane šliapať) Chuť skočiť.

DOMO   Skočiť?

Obaja šliapu ďalej.

DUŠO   (pokojne) Už ako malý chalan som miloval výšky.

DOMO   A to už si nadobro vymetený? (Neveriacky pokrúti hlavou, smeje sa.) Hop a je o jedného samovraha viac, veď bocian už nesie ďalšie dieťa.

DUŠO  (Pokojne) Nič sa nedeje. Ovládol som sa. (Krátka pauza.) Problééém?

DOMO   (nakrátko prestane šliapať)Neser ma s tým - problééém. (Pozrie hore, volá.) Ľudia, je tu blázon, čo chce skákať bez lana a rozdrbať si gebuľu.

DUŠO   Som tu a celý.

DOMO   Uži si ten svoj vysnívaný voľný pád.

DUŠO   (nakrátko prestane šliapať) Dobre. Pneumatiky, vrecia, tehly, bicykel, rámy dverí a okien, zase pneumatiky, igelitové vrecia, vaňu, ... Jeden veľký bordel. A hrdzavý mikrobus. NIE! Už nemám chuť skočiť.

DOMO   (prekvapene) Ty si pamätáš všetko, čo si videl?

DUŠO   Rypnem do vane a nevytiahnu ma z nej. A to je problém. Mám rád/milujem kúpanie. Ale tá dole je malá.

DOMO   (smeje sa) Ako môžeš vedieť, že nepreletíš oknom autobusu a nedopadneš presne na kostru nebohého šoféra. Kámo, toto nie je Hollywood. Kde vidíš kamery? Ty si ale úd. Ale aj tak ťa mám rád.

Krátka pauza.

DUŠO   Domo, je ti niečo? Priznaj sa už konečne. Raz sa smeješ, potom hneváš, povieš mi, mám ťa rád a pritom viem, že si na sračky. Počuješ? Si na sračky, na sračky, na sračky,... (Hnevá sa.)

DOMO   Ja? Nie. Ty chceš byť sardinka vo vani. (Smeje sa.) Nečakaj, že by som išiel dolu po teba. Vysral by som sa na teba. (Hecuje sa. Šliape ako vládze.) A že vraj kamarát ... (krúti pedále a Duša nepočúva.) Netrep už a radšej zaber.

DUŠO   Ešte dnes/čoskoro sa sem vrátim. Postavím sa na samý kraj, s roztiahnutými rukami pripravený na skok. (Uvedomí, že ho Domo nepočúva. Kričí.) Domo, počkaj ma.(Začne taktiež bicyklovať. Zrýchľuje.) Ááá...

Domo a Dušo bicyklujú. Obaja sa krikom ventilujú.

DUŠO, DOMO   (takmer súčasne) Ááááá ....

Výstup IX.

Ingrid vstáva. Došo a Domo štronzo.

INGRID Dobre si pamätám.(Notes vloží do vrecka. Berie druhý kvetináč a presunie ho na nové miesto.)

Až na stredu. Zástrčkový deň. Zvláštne. Asi starnem. Zajtra je pondelok a vy si vyberiete nové miesto, ktoré len chcete. Chápem vás. Každá rastlina si hľadá svoje miesto. Ako som ho kedysi v živote hľadala ja. ( Povzdych.) Zastavila ma až maminkina smrť.

DUŠO, DOMO   (takmer súčasne) Ááááá ....

INGRID   (povzdych) Prvýkrát niekto skutočne zaútočil na mňa a nie ja na neho. Do čerta. Nálet, rana, bum. (Krátka pauza.) A puberta skončila. V pätnástich. Bez matky. Vyvesila bielu zástavu. Zo dňa na deň som necítila potrebu bojovať. Takmer celú noc som stála nahá pred zrkadlom a pozorovala samú seba...

DUŠO, DOMO   (takmer súčasne) Ááááá ....

INGRID   Ja vám to správne miesto nájdem. Sľubujem. Musí byť miesto, ktoré sa vám bude páčiť. Nenechám vás bezradne stáť ako som stála ja.

Ingrid zvoní mobil - crn, crn.. Dvíha. Cyklisti šliapu, reťaze šušti a. Pozrie, kto volá. Dvíha. Je nahnevaná, strohá a rázna, hovorí rýchlo, ani nepočká kým jej volajúci dopovie. Cyklisti šliapu, reťaze šuštia.

INGRID   Už sa nikdy nevrátim. A prestaň mi vyvolávať! Skončili sme spolu!

Máš pravdu, necestujem vo vlaku sama. Mám troch chlapov v kupé a sexujeme vkuse. Hovorím v kuse, och, ach... (Zloží slúchadlo) Kretén. A že vraj, prečo ma po rozchode bolela hlava. (Zostane mlčky stáť a hľadieť do diaľky.)

Výstup X.

Dušo a Domo bicyklujú. Nahnutí dopredu, finišujú. Reťaz šuští, Ingrid stojí a hľadí pred seba.

DUŠO   Dnes ti to nedarujem. Na sračky.

DOMO   Len aby.

DUŠO   Budem prvý. Je ti to jasné?!

DOMO   Mám silnejšie nohy, starec.

DUŠO   Na hovno ti sú dole kopcom. Som ťažší.

DOMO   Makaj a nekecaj.

DUŠO   Len aby zase nezačalo pršať.

DOMO   Ser na to. Vidíš oblak a hneď prší.

DUŠO   (kričí) Ááá... Milujem vietor vo vlasoch.S lobodááá.... Mám to v génom. Ďakujééém...

DOMO   (kričí) Ááá... (finišuje, v cieli dvíha ruky) Victóriááá ...(Raduje sa ako malý chlapec.)

INGRID   Ako malí chlapci. (Odchádza ...)

Ingrid vyberie z jednej z kníh obálku. Vyberie z nej pohľadnicu. Chvíľu ju pozoruje, opäť zasunie do obálky. Začína sa pripravovať na odlet, maľuje sa. Medzitým, občs zasnene pozrie na obálku.

Výstup XI.

Obaja zastavia a zosadajú z bicyklov. Odhadzujú plecniaky. Domo skladá prilbu.

DOMO   Prvý, prvý, prvý. (Dvíha ruky.)

DUŠO   Neposer sa.

DOMO   Aké neposer sa. Tento týždeň na mňa nemáš. Jednoducho si to priznaj.

Dušo vyčerpaný zosadá z bicykla, vyčerpaný na zem. Udrie si hlavu, na ktorej má prilbu. Domo si prezlieka spotené tričko. Je veselý a nadmieru spokojný.

DUŠO   Bolia ma kolená, svaly... do riti. (Dáva si dole prilbu z hlavy.)

DOMO   (Obkročmo sa postaví nad Duša.) Si bez gúľ. Šesťkrát si prehral špurt. Kamarát. Šesťkrát. Viktoriááá. (Zdvíha hlavu, ruky.)

DUŠO   Sagááán. Dohodli sme sa, že finišujeme v sedle.

Domo zdvihne jednu nohu ako keď chce pes šťať. Mieri ňou Dušovi do rozkroku.

DOMO   Chceš ich pristúpiť?

DUŠO   Šibe ti? (Odgúľa sa bokom, zostáva unavený ležať.)

DOMO   Bol som prvý a hotovo. (Zanietene.) Adrenalín. Vybavené! Jednoducho to ide zo mňa. Kričím, lebo to chce telo. Chápeš?

DUŠO   Lebo telo to chce. Ako pri sexe. (Sadne si.) Už dávno síce neviem, čo to je, ale rád pri tom kričím. Meníš si pravidlá, ako sa ti zachce. (Vstáva zo zeme.)

DOMO   A čo? O nič nejde. O tri mesiace sa mi narodí dcéra a bude po mne. Bojovná, udatná, chrabrá.

DUŠO   Viktória s guľkami. Nevravel si, že to bude chalan?

Inge sa prestala maľovať, odchádza k vedrám v rohu javiska, sadne si na malú stoličku a drobné súčiastky kladie do nich.

DOMO Ja nemôžem za to, že na poslednom ultrazvuku sa chalan otočil a niečo mu chýbalo.

DUŠO   Fajn, bude to dievča. Teším sa s tebou. Inge, už sme tu.

Inge nereaguje.

DOMO   Inge, už sme tu. (Paroduje.)

DUŠO   Asi nás nepočula. Ingé. (Krátko sa pozrie.) Pozri. V okne má zase dieru! Prečo jej niekto stále hádže kamene do okien.

DOMO   Neviem. Lebo žije sama, je žena, je pekná? Lebo jej mama bola nemka?

DUŠO   Pokiaľ je teplo, je to OK. V zime to nevykúri.

DOMO   Nerieš! Blbne mi prehadzovačka. Veď len včera som sa s ňou pol hodiny hral.

DUŠO   (nie moc ochotne, ale predsa) Mám niečo s brzdami. Reagujú o zlomok sekundy neskôr ako by som chcel. Niekde to drhne.

Výstup XII.

Dušo a Domo sa spolu rozprávajú s divákmi a aj medzi sebou. Duo mann show pokračuje.

DUŠO   Domo, kde sme to prestali?

DOMO   Aj keď večerať nebudeme, ale pomrviť musíme.

DUŠO   No, a môj dedo, o ktorom som vám už čo to vravel,...

DOMO   ... bol krajčír.

DUŠO   Vraj fešák. Ja som celý po ňom.

DOMO   Čo narobíš.

DUŠO   Fešák.

DOMO   A môj strihal fešákov.

DUŠO   Každý z nich býval na opačnom konci mesta.

DOMO   Odo dňa ako sa zoznámili stretávali sa každý piatok večer.

DUŠO   Domov prišli až nad ránom, spoločensky unavení,...

DOMO   ...ale spokojní.

DUŠO   Babkám to nedalo pokoja a tak nie jeden večer ich hľadali po celom meste.

DOMO    Krčma, bordel, kino, herňa. Krčma, herňa, kino... Niečo som vynechal?

DUŠO   Bordel. Ale ani tam neboli. Ich priateľstvo bolo najrýdzejší diamant na svete, vybrúsený na briliant.

DOMO   Mlčali ako hrob. Idem sa napiť.

DUŠO   Priateľstvo chlapa s chlapom je niečo, čo ženy nedokážu pochopiť.

DOMO   A keď v jeden večer babky konečne našli dedkov...

DUŠO   ...pili spolu všetci štyria až do rána.

DOMO   Položili základ priateľstva našich rodín na generácie dopredu. A my dvaja sme tu.

DUŠO   Teda, najskôr naši otcovia a potom my dvaja.  (zamyslí sa) Počúvaj. V nedeľu som pozeral staré fotky. Medzi nami, Domovci nikdy neboli vyšší ako Dušovci. (Vyzývavo pozrie na Doma.)

DOMO   Ste nie len vyšší ale máte aj väčšie nohy. Akoby vám po nich prešiel parný valec.

DUŠO   Ha, ha. Hi, hi, hi... Vtipné. (S úsmevom.) Ak ti to vadí, zakry si spodnú polovicu fotky.

DOMO   V pohode. (Krátka pauza.) Dnes večer prestrihnem každú fotku na dve polovice.

DUŠO   (nahnevane prichádza smerom k Domovi) To nemyslíš vážne!? Sme takmer rodina! Chceš ma nasrať?

Vyhŕňa si rukávy, pripravený do bitky. Inge vstáva, dvíha vedrá so súčiastka a ide s nimi k lavičke. Položí ich na zem, zoberie do ruky obálku s pohľadnicou a pozoruje chalanov.

DOMO   Možno len skrývate niečo v topánkach. Vždy, keď máš v krčme platiť, ideš na hajzel. Vyberieš tam z topánok peniaze a vrátiš sa.

DUŠO   (nahnevane, útočne, zovrie päste) Zopakuj to ešte raz?

DOMO   Dobreee... Tak potom máme asi v krčme na hajzli bankomat.

DUŠO   Bankomat. Zopakuj to ešte raz?

DOMO   Bankomat.

Dušo a Domo sú pripravení pobiť sa, možno strčí Domo do Duša alebo naopak, ....

Výstup XIII.

Vchádza Ingrid. Je pokojná. Obálku drží v rukách za chrbtom.

INGRID   Ahojte, chalani?

Dušo a Domo sa vrátia k svojim bicyklom.

INGRID   Tak ako bolo na výlete? Nezmokli ste? (Ticho.) Asi vám aj spŕchlo. Ešte dobre, že ste si kúpili tie pršiplášte. (Zasnene.) Vzduch vonia po mandarínkach. Cítite?

DUŠO   (spozornie) Mandarínkach?

DOMO   (spozornie) Tie rastú v Afrike.

INGRID   Dnes som dostala list. Otvorím ho, a v ňom pohľadnica.

DUŠO   Nič nové.

DOMO   Navždy tvoj.

DUŠO   A potom celý rok zase nič.

INGRID   Milé, nie? (Zasnene hľadí na obálku.) Vždy, keď sa blížia moje narodeniny, niekto si na mňa spomenie. (Opatrne povytiahne pozdrav z obálky a opäť ho rýchlo zasunie.) Nie ako vy. Hoci sa poznáme taký dlhý čas. Zakaždým zabudnete. Už viem, kto mi ju roky posiela. Prvýkrát sa podpísal. Takže, tajomstvo odhalené.

Dušo a Domo pristúpia k Inge.

DUŠO   A kto to je?

Dušo chce Inge zobrať obálku z ruky. Inge obálkou skryje za chrbát.

INGRID   Včas sa dozviete. (Odkladá obálku do knihy na lavičke.)

DUŠO   Ženy. (Krátka pauza.) Aký darček chceš tento rok od nás dvoch? Vyber si, čo len chceš.

DOMO   Ho, ho, hóóó, do výšky našich platov, po zdanení.

DUŠO   (ešte stále nahnevaný) Prestaň. Nepočúvaj ho!

INGRID   Skutočne to chcete počuť? V poriadku.

Zoberie jedno vedro so súčiastkami, prinesie ho k chalanom a vysype ho pred nimi.

INGRID   Keď si odnesiete všetky svoje haraburdy z izby v mojom dome.

Dušo a Domo sú prekvapení, kľaknú si k súčiastkam. Ingrid prázdne vedro odloží.

DUŠO   (zhrozene) Haraburdy?!

INGRID   To bude váš darček k mojim narodeninám.

DOMO   (zhrozene) To nie sú haraburdy, Inge.

DUŠO   To sú veci, ktoré sa nám raz zídu.

INGRID   Nechcem s vami bojovať. Chcem spolupracovať. Je vám to jasné? Biela zástava. Nie boj!

DUŠO   Toto nie je spolupráca, Inge.

INGRID   Dobre, sú to vaše hračky, chápem vás.

DOMO   Užitočné hračky!

INGRID   (rázne) Ktoré, ale už za-va-dza-jú. Mám ich plnú izbu!

DUŠO   Nechápem. Doteraz ti nezavadzali.

INGRID   (nohou rozhŕňa súčiastky na zemi) Skrutky, matky, kostry z bicyklom, kolesá...

DUŠO   Náhodou, sme ekologicky zmýšľajúci.

DOMO   Logicky a pragmaticky. Dajú sa použiť viackrát.

INGRID   Aha. A čo takto zaniesť ich do šrotu?

DOMO   Zachránili sme ich.

INGRID   Vyrobia z nich niečo nové.

DUŠO   Nové, ale drahšie!

INGRID   Doteraz som vám to tolerovala!

DUŠO   Tolerovala? Inge, je to aj tvoje.

DOMO   Sme takmer rodina!

INGRID   Moje? Toto je vaša predstava spolupráce? (Zoberie spred lavičky druhé vedro, plné vedro súčiastok, vráti sa.) Moja rozhodne nie!!!

DOMO   Je ti niečo, Inge?

INGRID   Chcem zmenu! (Vysype vedro pred chalanmi.)

Dušo a Domo neisto hľadia na Inge.

INGRID   Pozrite sa aký neporiadok robíte okolo seba. Na mojom dvore. (Ukazuje na rozsypané súčiastky po zemi.)

DUŠO   My?

INGRID   Zoberiete si všetko pekne domkov. Každý to svoje.

DOMO   Určite ti nič nie je?

INGRID   Prinesiem vám tých hračiek ešte viac. Je ich plná izba. Dali ste si záležať.

DOMO   Máš divné reči.

INGRID   Ja? Nie!

DUŠO   My s Domom si povieme všetko.

DOMO   A keď si niekedy lezieme na nervy, dáme si aj po hube. Asi tak raz do týždňa.

DUŠO   Ale všetko si povieme.

DOMO   A ty patríš k nám.

INGRID   (spozornie) Po hube? Mám byť pokojná, že si dáme... po hube? (Krátka pauza.)V poriadku. Odcestujem na niekoľko dní. Keď sa vrátim, izba bude prázdna. A pekne vymaľovaná a čistulinká.

DUŠO   Prázdna? Vymaľovaná? Čistulinká?

DOMO   Dobre, ale potrebujeme čas!

INGRID   (dôrazne) Nepotrebujete žiaden čas. V sobotu je na námestí burza. Jedinečná príležitosť speňažiť vaše hračky. (Ingrid zoberie jeden kvetináč s kvetom) Myslím si, že nechcem od vás tak veľa. Doteraz som ustupovala len ja. Ale to sa nedá do nekonečna.(Kvetináč dá do ruky Dušovi. Usmieva sa.) Potrebujem, aby sa mi niekto postaral o moje milované kvety.

DUŠO   (zhrozene pozerá na kvety) O kvety? ... sa máme starať?

Ingrid zoberie druhý kvetináč s kvetmi a dá ho do ruky Domovi.

INGRID   Priatelia si pomáhajú, nie?

DOMO   (zhrozene pozerá na kvety) My sa máme starať?

Ingrid sa usmieva. Dušo a Domo opatrne kladú kvety na zem pred seba.

INGRID   Ukážem vám, kde je krhla. Viete, ako vyzerá krhla, nie? Vodu pijete každý deň.

DUŠO   Inge.Nechceš sa radšej za mňa vydať?

INGRID   (prekvapene pozrie na Duša) Dušo?

DUŠO   Prečo niew? Aj keď som už starší, použitý jedným manželstvom, ale stále zachovalý.

DOMO   Alebo zrýľovať záhradu? Veď je jeseň.

INGRID   (dôrazne a rázne) Máte s tým problém?

DOMO   Akože s kvetmi?

INGE   Áno s kvetmi.

DUŠO   Inge. Skutočne sa nechceš...

INGE   Dušo, som rada, že si sa konečne odhodlal, ale!

DOMO   V živote som sa o kvety nestaral.

DUŠO   Moje neprežijú.

INGE   Mládenci, je to jednoduché. (Inge zanietene chlapcom ako učiteľka vysvetľuje ako sa kvety polievajú. Dušo a Domo na ňu s nedôverou pozerajú.) Napríklad tieto potrebujú poliať maximálne dvakrát do týždňa. Závisí to od toho, či vonku praží slnko a je sucho. Keď je vlhkosť vyššia, stačí ich poliať jedenkrát za týždeň. Nakoniec, oni si vodu sami vypýtajú. Uvidíte to na listoch. Trochu sa uzavrú, aby zabránili vyparovaniu vody z nich alebo trochu ovisnú. Stačí na ne sem tam mrknúť očkom.

DOMO   Mrknúť očkom?

DUŠO   Na kvety?

INGRID   (rozhodne) Na kvety.

DUŠO   Nechceš ich radšej zasadiť niekde v záhrade? V zemi je vody dosť.

INGRID   Nie, nechcem ich zasadiť v záhrade. Ubrigens, pohľadnice na moje narodeniny mi roky posiela moja prvá láska z detstva. A teraz ma chce vidieť. Vraj už dlhšie žije sám.Poslal mi aj fotografiu. Stále o mne sníva. (Krátka pauza.) Prekvapko?

DOMO   A nemôžeš ich zobrať zo sebou?

DUŠO   Napríklad.

Inge prináša v jednej ruke krhlu, druhej lopatku.

INGRID   Akože do lietadla?

INGRID   Lopatka (Domovi vloží do ruky lopatku), krhla (Dušovi vloží do ruky krhlu).

Inge stojí so založenými rukami a čaká. Prvý sa vzpamätá Domo.

DOMO   (podíde k Ingrid aj lopatkou v ruke) Inge, nemáš v izbe skrutku M6 so šesťhrannou plochou hlavou s vnútorným šesťhranom? Pravotočivý Metrický závit spolu s maticou? Alebo päťku? (Lopatku vloží Ingrid do ruky. Pozerá na ňu.)

DUŠO   (podíde k Ingrid aj s krhlou v ruke) Inge, nemáš v izbe brzdy ALHONGA, cestné, dural, 47 - 57 mm. (Krhlu opatrne vloží Ingrid do ruky. Pozerá na ňu.)

INGRID   Tak postaráte alebo nie!

DOMO   O kvety sa postarať nedokážem a neviem. Teraz mám úplne iné starosti.

Inge pustí lopatku na zem.

DUŠO   Moje neprežijú.

Inge pustí krhlu na zem. Prinesie koleso a potom plech, ktorý slúžil na imitáciu búrky.

INGRID   (nahnevane) A ja som sa mohla doteraz (Hodí plech na kopu.) tri roky starať o vaše železá?! (Hodí koleso na kopu.)

Výstup XIV.

DOMO   Dušo, nemáš náhodou izolačnú pásku? Potrebujem pripevniť lanko o rám.

DUŠO   Mám. Dúfam, že ti bude dobrá. Je čierna, akou sme kedysi obaľovali hokejky.

Dušo a Domo idú k svojim bicyklom. Dušo vyberie čiernu izolačnú pásku a nesie ju Domovi. Domo omotá kúsok kostry na bicykli. Dušo ho sleduje. Ingrid hnev prejde.

INGRID   Chalani, čo je s vami? Hneváte sa? (Krátka pauza.) Neberte to tak osobne.

DUŠO   (otočí sa na Inge) Inge, už dve noci sa mi s tebou snívalo. Chceš vedieť čo? Videl som ťa nahú. Stála si pred zrkadlom.

INGRID   (povzdych) Dušo, Dušo. Idem radšej pozrieť na tie vaše "súčiastky" a dám vám vedieť. (Otočí sa a odchádza.)

Dušo a Domo vykročia k Ingrid.

DOMO   Idem s tebou, Inge?

DUŠO   A ja, Inge?

Ingrid vystrie ruky a zastaví ich.

INGRID   To určite! Aby ste mi všetko tam porozhadzovali alebo ma ťahali do kúta. (Pozrie na Doma.) Domo? Nechystáš sa náhodou ženiť?

DOMO   (zarazene) Nestraš. Stačí, že sa chce Veronka ku mne nasťahovať. Nedá s tým pokoja. Mám z toho iba nervy. Zajtra jej mám povedať dátum.

INGRID   To sa vyrieši samo. Uvidíš. (zasnene) Vzduch vonia po mandarínkach. Cítite?

Ingrid odchádza k súčiastkami, ktoré ešte zostali na zemi. Hrabe sa v nich, vyberá dve z nich.

DUŠO   (zasnene) Teraz aj ja cítim vôňu pomarančov.

DOMO   Mandarínky. Povedala mandarínky.

DUŠO   Počúvaj Domo, to som vážne až tak starý, že ma nechce?

DOMO   Skôr neperspektívny.

DUŠO   Aký neperspektívny? Netrep. Aký neperspektívny?

DOMO   Netrepem. Naposledy mala mladšieho o desať rokov. Neviem, prečo by mala chcieť teba? Buď rád, že si sám a užívaj si to.

DUŠO   To si kamarát? Náhodou, ja by som ju nikdy nesklamal.

DOMO   Myslím si, že psy dokážu byť niekedy vernejší ako si bol ty.

DUŠO   Porovnávaš ma so psom? Šibe ti?

DOMO   Je trápne, ako sa Inge v jednom kuse vnucuješ a pritom ju v skutočnosti vôbec nemiluješ. Stále v nej hľadáš svoju ženu, ktorej si bol tisíckrát neverný.

DUŠO   Ja? Čo ty vlastne o mne vieš! Čo prežívam tu, vo vnútri!

DOMO   Buď rád, že si sám! Ja to o pár dní nebudem môcť povedať. Budeme dvaja, potom traja... Ja už na nič iné ani nemyslím! Nikdy predtým som so ženou nežil v jednom byte.

DUŠO   Prestaň fňukať. Veronka sa chce ku mne nasťahovať. Veronka bude so mnou bývať. Už nebudem mať jednu kefku v kúpeľni, ale dve. Už nebudem zaspávať sám, ale dvaja. No, to je bohový problém. Tak si jednoducho zvykaj, že budete dvaja. Ja nechcem byť sám a som!

DOMO   Ty...! Celý deň ma otravuješ s tým, aby som sa ti zdôveril, čo mi je a keď ti to poviem, tak čo spravíš?! Vyserieš sa na mňa. Vieš čo, kamarát môj bývalý, choď do riti.

INGRID   (prichádza s dvoma súčiastkami v rukách ) Mládenci, niečo som predsa len našla.

DUŠO   Detto!

Výstup XV.

Ingrid príde s dvoma súčiastkami v rukách.

INGRID   Opäť ste sa pohádali? Chalani? (Podáva súčiastky chalanom.) Myslíte, že tento rok na Vianoce napadne veľa snehu?

DUŠO   (podíde k Inge) Hodíme sa k sebe, Inge. Rozumieš mi.

INGRID   Dušo, pochop. Na dom mám kupca. Nevedela som ako vám to povedať, ale už to mám chvalabohu za sebou. (Ingrid sa odchádza prezuť) Kvety vám darujem ako spomienku na mňa. Pekne sa o starajte. (Berie knihu, kufor.) Vďaka nim budeme stále v spojení. (Prichádza k chalanom.) Chápte ma. Domo, staraj sa kvietok, ako o svoju Veronku. Dušo, aj tak si to so mnou nemyslel niky vážne. (Žiadna odozva. Odchádza prezuť sa, berie kufor, knihu. Pokojne, zasnene.) Nemáte pocit, že mrholí? Vo vzduchu cítim drobný dážď. O dve hodiny letím za svojou láskou! Chalani, nezabudnite! Vaše hračky z domu von! Vymaľovať! Upratať! Starať sa o kvety! Verím vám. Myslím, že to hravo zvládnete. (Otočí sa, zakýva. Odchádza do jedného z rohov javiska.)

Znie gitarové blues. Domo zoberie svoj kvetináč, pozrie na Duša. Dušo vycíti jeho pohľad. Obaja chvíľu na seba mlčky pozerajú. Domo odchádza. (Opačná strana ako Ingrid.)

Výstup XVI.

Znie gitarové blues. Dušo prichádza na kraj priepasti, pripravuje sa na zoskok. Zavrie oči. Roztiahne ruky, zdvihne sa na špičky, hľadí dole. Premýšľa. Je nervózny.

DUŠO   Kurva.

Klesne na päty. Vydýcha sa. Trasie meravými rukami. Sústredí sa. Opäť sa zdvihne sa na špičky, hľadí dole. Medzitým prichádza Elen s pohárom vína v ruke. Má dobrú náladu. Pozerá na Duša.

DUŠO   (pozerá na Elen) Prečo si prišla?

ELEN   Mesiac krásne svieti. Dobre si si vybral.

DUŠO   Už len skočiť.

ELEN   Zostaneš v nebi alebo sa ráno zobudíš ako húsenica. Čo si si vybral?

DUŠO   Húsenica? Šibe ti?

ELEN   Alebo dážďovka.

DUŠO   Ešte lepšie.

ELEN   Keď som bola malá, chcela som sa vedieť vlniť ako dážďovka. Pekne celým telom. Keď som ju po daždi našla, naťahovala ako nejaký gumený cukrík.

DUŠO   (smeje sa) Až sa roztrhla.

ELEN   A ja som sa zľakla. (Krátka pauza. Prichádza k Dušovi, sadá si na kraj útesu.) Si zbabelec, Mucinko. Smrť má čierne vlasy. Hnedé mandľové oči a ovalnú tvár. Aké sa mužom páčia. Bude sa ti núkať dovtedy, až jej podľahneš. Mužov má rada. V každom prípade sa teraz cíti by osamelá, rovnako ako ja.Ešte si to môžeš rozmyslieť. Zo smrťou sa pomiluješ len raz. Nie ako so mnou. Ak sa jej zapáčiš, ako milenca si ťa už nepustí.

DUŠO   Hlúpe prirovnanie. Prestaň mi rozprávať o smrti. (Úsmev.) Húsenica.

ELEN   Mne je v podstate jedno, čo si vyberieš. Či chceš žiť alebo zomrieť.

Ingrid sa pozrie na Duša cez vínový pohár.

ELEN   Si obrovský. Ako slon v porceláne.

Elen podá pohár vína Dušovi. Ten si upije a vráti jej ho.

ELEN   Boli sme manželia 26 rokov. Poznám ťa viac, ako si myslíš. Čo takto užiť si túto chvíľu spolu? Milovať sa.

Dušo sa pripravuje na zoskok.

DUŠO   S tebou?

ELEN   A prečo nie? Rada naň spomínam.

DUŠO   Je mi to ľúto, ale už k tebe nič necítim.

ELEN   (vstáva, rýchlo a trochu vyčítavo) Lebo sa nám nepodarilo splodiť potomka? Tak skoč. (Krátka pauza.)Vždy je to rovnaké. Veľké odhodlanie a strach.

DUŠO   Strach? Strach, strach, strach ...

ELEN   Načo čakáš. Chceš predsa cítiť vietor v tvári. Vôňu prebúdzajúcej sa jari. Prebrať sa v rozkvitnutom sade. Unavený, ale voľný. Ako húsenica. 

DUŠO   (šepotom opakuje) Vôňu prebúdzajúcej sa jari. Prebrať sa v rozkvitnutom sade. Unavený, ale voľný. 

ELEN   Zabudnúť na všetky výčitky, trápenia. (Krátka pauza.) Stojí to za to.

DUŠO   Zabudnúť.

Dušo stojí na kraj priepasti, pripravený zoskočiť. Mlčí. Elen odchádza. Tma.

K O N I E C