Dušo, Domo a Ingrid

Dušo, Domo, Ingrid a ich deň "D". Traja priatelia, ktorí zažívajú humorný deň plný prekvapivých rozhodnutí a následkov. 

POSTAVY:

Dušo a Domo sú priatelia, ktorí radi chodia spolu na výlety bicyklami. Počas výletov sa zastavia u Ingrid, u ktorej vo dvore opravujú, vylepšujú svoje bicykle. Zároveň u Ingrid v jednej z jej izieb rodinného domu majú sklad náhradných dielov na bicykle ako aj iných vecí, ktoré vždy prinesú z potuliek po okolí.

DUŠO - (50-60 rokov), rozvedený. Posledné dni vo svojej hlave rieši minulosť. Uznáva, že v manželstve s Elen robil chyby a aj vďaka ním sa rozviedli. Snaží sa zapôsobiť na Ingrid, dúfajúc, že by mohla Elen nahradiť. Tá ho však odmieta. Po návšteve ústia rokliny skrýva v sebe túžbu skočiť na jej dno. Keď sa tak v závere hry rozhodne urobiť, stretáva sa s Elen. V rozhovore s ňou zistí, že ju už nemá rád.

DOMO - (35-45 rokov), slobodný, už nie mládenec. Záleží mu na dlhoročnom priateľstve s Dušom, ktoré je založené na poznaní starých otcov pred mnohými rokmi. Dušo je pre neho akýsi vzor, ochranná ruka. Jeho samého čaká veľká zmena v živote. Posledné dni je nesvoj, nervózny, náladový a nešťastný z toho, že sa k nemu nasťahuje tehotná priateľka. Napriek tomu, že sa na dcérku teší, nevie si predstaviť, že v byte, v ktorom žil doteraz sám budú traja. Cíti radosť ale aj strach a zodpovednosť.

INGRID - (stredný vek), slobodná. V ten deň rieši svoju prítomnosť pre lepšiu budúcnosť. Ingrid je dcéra matky, ktorá sa narodila v zahraničí (Nemecku). Pre Duša a Doma je akousi bútľavou vŕbou, lojálna k ich zberateľskému rozmaru. V ten deň sa cíti opäť ako 15 ročná. Definitívne sa rozišla sa s chlapcom, ktorý jej napriek tomu stále vyvoláva. V hlave už niekoľko dní (vďaka dočasnej somatickej poruche) počuje stále tú istú pieseň z mladosti. Spieva si ju a to ju povzbudzuje ďalej konať. Rovnako ako predchádzajúce dni sa snaží nájsť miesto pre svoje kvety-lásky. Má utkvelú predstavu, že ani jedno miesto nájdené pre ne v predchádzajúcich dňoch nie je to správne. Vyzve Duša a Doma aby si zobrali z jej domu svoje zberateľské kúsky, nakoľko si chce kúpiť psa, zveriť im ho do opatery a odletieť za priateľom z detstva a rodinou do Nemecka. Je nekompromisná a rozhodnutá.

ELEN - bývalá manželka Duša. Stretne sa s Dušom pred jeho skokom z útesu do rokliny. Opisuje mu smrť ako príjemnú milenku, ktorá na neho čaká a verí, že ju nesklame. Zároveň konštatuje, že Dušo sa mýli ak si myslí, že ho nemilovala a dostatočne nepoznala. Na stretnutí je uvoľnená, pokojná. Je len Dušovou predstavou/víziou.

SCÉNA:

Dva bicykle, na ktorých Dušo a Domo v prvej časti predstavenia bicyklujú. Zvuk reťaze počas predstavenia je zaujímavý námet na hru s akustikou. V druhej časti, vo dvore Ingrid obaja bicykle Dušo a Domo opravujú, vylepšujú.

Útes - ostrý skalný výbežok nad roklinou, kde Dušo a Domo vedú svoj filozofický rozhovor.

Dvor pred domom Ingrid. Zároveň priestor pre bicykle Duša a Doma, stojan s kvetináčom, krhla s vodou, vedrá so súčiastkami, ďalekohľad, pršiplášte, ...

DUŠO, DOMO a INGRID a ich deň "D"

Výstup I.

Diváci vchádzajú do sály. Dušo a Domo s prilbami na hlavách, malými ruksakmi na chrbte šliapu na bicykloch do kopca. Dušovi, ktorý je starší ako Domo sa šliape ťažšie. Potí sa. Je z toho trochu nervózny. Domo má na rukách cyklistické rukavice a takmer stále zamyslene hľadí pred seba. Šliapu celý čas ako sa diváci usádzajú a potom ďalej asi minútu - dve, tri, .... takmer stále si Dušo utiera pot z čela a krku, ...

DOMO    Si hotový, čo? (Krátka pauza. Zopakuje.) Počuješ ma? Si hotový!

DUŠO     (krátko pozrie na Doma) Vyrývaš? (Utiera si pot na tele.)

DOMO    Úprimný záujem o kamaráta je podľa teba vyrývanie?

DUŠO    Nehádaj sa, lebo ma začnú bolieť kolená ako včera.

Obaja sa smejú.

DOMO    To ti vyšlo, ty ... upotenec.

DUŠO    Utopenec? Dnes neskončím v jazere. Daj. Chcem foto do albumu.

Domo vytiahne fotoaparát a za jazdy urobí niekoľko fotiek Doma a seba. Dušo sa usmieva, robí grimasy. Domo je stále vážny a strohý.

DOMO    A teraz zdvihni ruky ... a teraz nohy ... prehni sa viac dozadu ... Koniec. Finito. Nie si seriálová hviezda. Stačí!

Domo skryje fotoaparát, šliape, hľadí pred seba a mlčí. Obaja ďalej šliapu ako predtým. Domo prehodí prevod. Dušo chvíľu pozoruje Doma, pozrie na oblohu, ukáže prstom hore.

DUŠO    Ťažko sa mi dýcha. Myslíš, že bude pršať? (Krátka pauza.) Počúvaš ma vôbec?

DOMO   (nemá chuť na rozhovor) Ale hej.

DUŠO    Rovno nad nami visia sú čierne mraky.

DOMO    Mám ich na háku. Aspoň nepraží slnko.

DUŠO    Mám pocit, že sú stále nižšie a nižšie... každú chvíľu na nás spadnú.

DOMO    (stroho) Nestresuj a šliap! (Nakrátko sa zdvihne zo sedla.) Nejaký dážď nás nemôže rozhodiť.

Dušo prehodí prevod na ľahší. Utiera si pot z čela. vchádza Ingrid. Sadne si na priedomie a začíta sa do knihy.

DUŠO    Je ti niečo?

DOMO    Prečo sa pýtaš?

DUŠO    Len tak. Buď si ticho, stále čumíš pred seba alebo vyrývaš.

DOMO    Nerieš. Ja si svoj život zvládnem sám.

DUŠO    Ako chceš.

DOMO    Máš pravdu. Bude pršať... (Krátko pozrie hore.) a bude búrka.

DUŠO    Búrka? (Preľakne sa.) Šibe ti? (Nakrátko stane zo sedla.)

DOMO    Ani nie.

DUŠO    Keď to príde, musíme zahodiť mobily ako minule.

DOMO    Tak to teda nie. Nikdy viac, kámo! (Nahnevane.) Tri týždne som ho hľadal a nič. Stál ma jednu celú výplatu! Hovno!

DUŠO    Počkaj, počkaj. Neprispel som?

DOMO    (zhrozene pozrie na Duša) 20 euro? (Ironicky.) To ma ozaj vytrhlo.

DUŠO    Zahodil si ho dobrovoľne, nie?

DOMO    (pozrie na Duša) Čo? Ja? Dobrovoľne? Však si mi ho ako dement vytrhol z ruky a jéééb ho do hory.

DUŠO    Dobre, dobre, dnes ti ho nezahodím.

DOMO    To počujem rád.

DUŠO    Ospravedlnil som sa ti stokrát.

DOMO    Naozaj?

DUŠO    V tejto chvíli stojedna.

DOMO    Aj to je málo. (Krátka pauza.)

DUŠO    Počúvaj, Domo. Ako dlho ešte budeme šliapať? Túto cestu si vôbec nepamätám.

DOMO    (pochybovačne) Nepamätáš? Klídek. O chvíľu sme tam.

Obaja prehodia prevod a šliapu. Ingrid prichádza medzi Duša a Doma. Nahlas im číta úryvok z knihy - zaľúbenú pasáž. Potom na nich pozrie.

INGRID    Dnes sa vám bude šliapať ťažšie ako ostatné dni, priatelia. Je sparno a možno bude pršať a možno... (ukáže prstom hore) bude búrka. Dávajte na seba pozor. Potom mi budete rozprávať.

Ingrid sa opäť začíta do knihy. Sadne si na priedomí a opäť sústredene číta.

Výstup II.

Ako prvý dvíha ruku a vzdáva sa Dušo.

DUŠO    Ja to nedám. Oddych. Nevládzem.

INGRID    Poďme chlapci. Nevzdávajte sa.

DOMO    Súhlas, dáme pauzu.

INGRID   Ako chcete.

Dušo a Domo prestanú šliapať. Schádzajú z bicyklov, dajú si dole prilby a batohy. Dušo sa napije. Počuť spev vtákov. Obaja sa zhlboka nadýchnu, nakrátko započúvajú, vydýchnu a pozrú na seba, usmejú sa, pozrú na divákov. Nasleduje úvodný príhovor k divákom. Dušo k svojim a Domo k svojim. Zároveň sa rozprávajú medzi sebou, kontrolujú technický stav bicyklov.

DUŠO    Dobrý deň. Dušo zo Žiliny.  Takto sa ohlasujem do mobilu, keď mi niekto volá: "Dobrý deň, tu Dušo zo Žiliny."

DOMO    Dobrý deň. Domo, zo Žiliny. Presne takto sa ohlasujem vždy do mobilu. Domo, zo Žiliny. (Skloní sa nad bicykel. Otočí sa na Duša.) Dušo, hoď mi osmičku.

DUŠO    (tvári sa, že nepočuje)

DOMO    Prosím... Vidličák.

DUŠO   To je iná.

Dušo vyberie z vrecka pripevneného na kostre bicykla osmičku - vidličák a podáva ju Domovi.

DUŠO    Môj otec sa predstavuje presne tak ako ja.

DOMO    (doťahuje maticu na bicykli) Aj môj otec povie presne to isté.

DUŠO    Túto tradíciu založili naši dedkovia.(Nastrčí ruku k Dušovi.) Vráť mi osmičku.

DOMO   Vydrž.Trošku trpezlivosti ťa nezabije. (Vracia kľúč Dušovi. K divákom.) Obaja totižto radi telefonovali. (Vytiahne mobil, nájde v ňom mapu miesta, kde sú a porovnáva s okolím. Môže ju ukazovať divákovi/divákom, prisadnúť si.)

DUŠO   (na diváka) Bolo to jednoduché. Môj dedko Dušo si potreboval zavolať. Vybehol z domu, aby ho nevidela babka ako telefonuje a za prvým rohom vliezol do najbližšej telefónnej búdky. Zdvihol slúchadlo, hodil peniaz a ... (Štronzo.) vytočil náhodné číslo. A čakal. Usmieval sa. (Úsmev.)

DOMO    (prichádza k Dušovi a ukazuje mu display mobilu) Počuj, tá vojenská mapa, čo si mi zohnal, je fakt super. Okamžite som na nej našiel miesto, kde sa teraz nachádzame. Som dobrý.

DUŠO    Crn, crn. (Otočí sa vyčítavo na Doma.) Zvonííí. Kto asi zdvihne na druhej strane?

DOMO    (spozornie, priloží mobil uchu) Halóóó. Tu Domo zo Žiliny.

DUŠO    (zhrozene) Do riti... Domo zo Žiliny? (Prekvapene zostane stáť.) Do riti.

DOMO    Halóóó...Nebudem sa predsa baviť s hluchým telefónom.

DUŠO    Dedko tupo hľadel na telefón. Po chvíli ho opäť zdvihol a rýchlo vytočil to isté číslo. Mal výbornú pamäť na čísla. Čísla miloval ako ja. Mal dokonalý prehľad o počte báb s ktorými chodil. Pamätal si nie len ich mená, dátumy narodenia, ale aj rodné čísla. Vraj si viedol aj denník svojich lások. Keď sa oženil, presne si pamätal dátum a hodinu, kedy počal svoje päť detí. (Priloží kľúč k uchu. Otočí sa vyčítavo na Doma.) Zvoní...

DOMO    Halóóó...

Zahrmí. Obaja zrušia svoje telefonovanie. Rýchlo vyberajú svoje pršiplášte a obliekajú si ich.

DUŠO    (hľadí na Doma) Domo, mobil.

DOMO    Nedám ti ho. (Hľadí na Duša.)

DUŠO    Mobil!!!

DOMO    Povedal som, že ti ho nedám. (Krátka pauza.) Dobre, dobre...

Domo vypne mobil, zanesie ho niekoľko metrov ďalej, vráti sa. Môže ho podať najbližšie sediacemu divákovi do rúk alebo ho dať pod stoličku a požiadať ho, aby ho postrážil.

DUŠO    Dobre robíš, čo robíš. Mobil priťahuje blesky. Šľahne a vystrie ťa ako hada. Tvrdý.

Obaja si kľaknú vedľa seba a majú cez seba prehodené pršiplášte. Prichádza Ingrid a spieva si svoju pieseň. Rozumieť stále viac slov z piesne. V ruke nesie krhlu. Časť vody, cez ružicu, vyleje na Duša a časť na Doma.

INGRID    Včera som vám hovorila, že dnes bude pršať. Myslím na vás, moji milí. Ešteže ste si zobrali pršiplášte. A to ste si ich nechceli kúpiť, frajeri. My ich nechceme, načo nám budú, Sme predsa chlapi, samé drísty. Musela som ísť s vami. (Krhlu položí na zem, odchádza. Jej nápev zaniká.)

Prestalo pršať. Domo a Dušo chvíľu čakajú.

DOMO    Ešte prší?

DUŠO    (vystrčí ruku) Neprší a ani nehrmí.

Dušo a Domo vstávajú a otrasú sa z dažďových kvapiek. Domo sa pozrie na Duša.

DOMO    Len tak mimochodom, ty máš kde svoj mobil?

DUŠO    Kde by som ho mal, vo vrecku. (Uvedomí si, čo povedal.)

DOMO    Čo? (Smeje sa.) Ty si unikát.

DUŠO    Najskôr utopenec a teraz unikát. Dnes valíš. (Tlieska.)

Domo si berie mobil späť od diváka. Poďakuje. Obaja si utrú sedadlá bicyklov.

DUŠO    (k divákom) Kde sme to prestali? Tak sa obaja naši dedkovia spoznali. Vraj dokázali prekecať veľa, veľa hodín. Dedko Dušo v ten deň nestihol večeru, ale sex hej. (Polohlasne.) 25845 krát s jednou ženou, pošepol mi raz ráno do dôverne ucha. Chudák babka. Sex ho bavil celý život: "Aj keď večerať nebudeme, pomrviť musíme," rád hovorieval večer babke do ucha.

DOMO     (kontroluje náradie v taške) Počúvaj, chýba mi jeden imbusák. Nepožičal si si ho? Náhodou?

DUŠO    Načo by mi asi bol. Mám svoj. (Zahrmí. Sadá na bicykel, zakladá helmu.) Makaj, lebo opäť zmokneme.

DOMO    Zmizol mi. Takže...? (Pohľad na Doma.)

DUŠO    (začína šliapať) Čo tým chceš povedať? (Zahrmí.) Náhodou?

DOMO    (dvíha hlas) Hádaj, čo asi. Sme tu len my dvaja. A nebež, keď sa s tebou rozprávam, do riti. (Nahnevaný skáče na bicykel, zakladá helmu a šliape.)

DUŠO     (kričí) Nepožičal si mi ho a hotovo! Ne-po-ži-čal. (Šliape, čo to dá.)

DOMO    Len aby. Nebolo by to prvýkrát. Starneš, zabúdaš a senilnieš. Dedko.

DUŠO     (vážne) Opäť provokuješ? Nemám náladu na nejaké žabomyšie dohady.

DOMO    (smeje sa, s úsmevom) Čo máš proti žabám? Sú milé, malé, zelené, trochu slizské, no negrgajú, neprdia, nepijú vodu ani neštia. Napijú sa len raz za život a tá istá voda v nich koluje celý život. Keby tak jeden krígeľ piva vo mne mohol kolovať celý deň. Aspoň by som ušetril.

DUŠO    Somár.

Zahrmí. Obaja rýchlejšie šliapu do kopca.

Výstup III.

Cyklisti štronzo. Ingrid vyjde na priedomie. V pozadí hrá melódia tej istej piesne, ktorú si spievala. Má dobrú náladu. V rukách nesie stojan. V stojane je kvetináč a v ňom zasadené kvety.

INGRID    (popevuje si) Všetko pokazím a zbabrem. Už je to raz tak. Nevďačná dcéra svojej matky. Hej, som hlasná trúba, ktorá nemá pokoja. nevie sa zastaviť. Už je to raz tak.Som bez chuti a nádeje. Čierne myšlienky vláčim ako svoj tieň. Vesmír umiera na prázdnotu. Už je to raz tak.Všetko nechám zhniť! (Výdych. Položí stojan na zem.) Wau, super. Opäť raz mám pätnásť. (Otočí sa na kvety v kvetináči. ) Moje krásne kvietky, moje lásky. O vás sa postarám. Jasné? Minulosť. Puberta. Poznáte to.

Ingrid zvoní mobil. Jej hlas je strohý a rázny. Chalani šliapu, šuštia reťaze.

INGRID    Ahoj, Peťo. Čo potrebuješ? Nie, už pár dní nie som tvoja cicuša. Prestaň!

Ako? Nepočujem ťa dobre. Som vo vlaku na chodbe. Je tu hluk.

Čože? Bolí ťa hlava? No môôôj. Teplomer máš v poličke nad televízorom.

Daj si ho pekne pod pazuchu. To zvládneš.

Peťko, je mi to ľúto. Na to si mal myslieť skôr. Tunééél...

Ingrid odloží mobil. Chalani štronzo.

INGRID    Slnce, dážď a bude dúha. (Pozerá na stojan s kvetmi. Zamyslí sa. Zdvihne prst.) Tu ste stáli včera.(Zdvihne stojan a podíde s ním o kus ďalej.) Tu tiež nie! To bol pondelok. (Pozerá po okolí.) Tam utorok, tam štvrtok a piatok, ...(Stojan stále drží v rukách. Zamyslí sa.) A kde ste boli v stredu? (Usmeje sa.)To by som rada vedela. (Nahnevane položí stojan na zem.) Neschopná! Vesmír umiera na prázdnotu. Už je to raz tak. (Vojde do domu.)

Výstup IV.

Dušo a Domo dorazia na miesto svojho cieľa. Na okraj hlbokej rokliny. Zosadnú z bicyklov, zložia pršiplášte batohy a prilby. Pršiplášte rozložia na zemi. Sadnú si na kraj rokliny, nohy im voľne visia dole. Dušo vyberá ďalekohľad a podáva ho Domovi. Sám si vyberie jablko a nôž. Ujedá. Domo ďalekohľadom zaujato sleduje okolie. Dušo prežúva a mlčky hľadí na jeden bod pred sebou. Počuť krákanie straky.

DUŠO    Krá, krá, krá. Našla zlato. Nikdy v živote som nevidel stračie hniezdo. A ty?

DOMO    (ďalekohľadom sústredene hľadí na jedno miesto) Wau, to je sila. Pozri sa.

Domo strčí ďalekohľad pred Duša a hľadí na miesto, ktoré pozoroval ďalekohľadom. Dušo berie ďalekohľad, hľadí na miesto, kde pozerá Domo.

DUŠO    Wau, to ... je ... sila. (Uznanlivo prikyvuje.)

DOMO    Vidíš to, čo ja?

DUŠO    (bez zaváhania) Jasné, že vidím. Sila.

DOMO    Ukáž. (Berie do ruky ďalekohľad a hľadá iný objekt pozorovania. Zastane. Doostrí.) Wau. To je neskutočné. Pozri.

DUŠO    (berie od Doma ďalekohľad, krátko pozrie) Wau. ((Zloží ďalekohľad, dôrazne.) To - je - neskutočné! 

DOMO    (prekvapene hľadí na Duša) Robíš si srandu? Veď si sa ani poriadne nepozrel. Sústreď sa!

DUŠO  (pozrie na Doma) Som sústredený. Keď poviem, že je to neskutočné, tak to je neskutočné.

DOMO    Neondi ma. Nepovedal som ti, čo som videl!

DUŠO    To sa tak hovorí, keď sa dvaja pozerajú jedným ďalekohľadom, že vidia to isté. A pritom to nemusí byť pravda. (Zdôrazní.) Ho-vo-rí! (Krátka pauza.) Problém?

DOMO    Prečo to hovoríš aj ty?

DUŠO    Aby som ti zdvihol náladu.

DOMO    Čo máš furt so mnou, ty utešiteľ!

DUŠO    Poznám ťa. 

DOMO    Skutočne? Nasratý som bol včera večer v krčme. Dnes nie som!

DUŠO    Ako chceš. (Znechutene.) Chcel som sa s tebou podeliť o zážitok z pozorovania okolia.

DOMO    Vravíš zážitok. Haha. Daj sem! (Stroho berie Dušovi ďalekohľad z ruky a hľadí do neznáma.)

DUŠO    Počúvaj. Je to hra. Medzi priateľmi. Ty a ja. Sme predsa priatelia? Problém?

DOMO    (Ožije.) Zajačie uši trčia z trávy. A teraz zajačí zadok. Nóóó... Rytmicky sa dvíha a spúšťa. Hore, dole, hore, dole... Zrýchľuje. Čo tam asi robí. Stále zrýchľuje. Hop, hop, hop,... (Pozrie na Duša. Usmieva sa.) A je po paráde. Skončil. Za 10 sekúnd. Borec. (Hľadí na Duša. Smrteľne vážne.) Išlo ti predsa o zážitok. Či nie? (Je spokojný.)

DUŠO    Presne tak.

DOMO    (ďalekohľadom sleduje okolie, dno rokliny) A čo sme vlastne videli? Teda, mimo prcajúceho zajaca, ktorého som videl iba ja.

DUŠO    (hľadí do rokliny) Poriadna výška. Čo?

Domo prudko vstáva, ďalekohľad pustí z rúk, ten padá na zem.

DOMO    Do riti. (Ukazuje prstom.) Pekný humus. (Predýchava.) Fuj!

Dušo berie opatrne ďalekohľad zo zeme, čistí ho. Vyčítavo pozrie na Doma.

DUŠO    Čo robíš?! Dávaj pozor. Dedičstvo, po otcovi, somár!

DOMO    Riadny bordel. (Podíde opäť na okraj rokliny, ukáže prstom, ale pozerá na Duša.) Toto som nečakal. Ja to nechápem. Ľudia sú hovädá. (Berie prilbu zo zeme a nasadí si ju na hlavu.) Ako toto niekto môže robiť. Hovädá.

Domo zdvihne pršiplášť, skryje ho do ruksaku a sadá na bicykel. Dušo si pokojne prehodí remienok ďalekohľadu okolo krku, nahne sa a pokojne pozerá na dno rokliny. Pomaly vstáva. Ďalekohľad mu visí na krku.

DUŠO    Zmenilo sa to za ten rok ako sme tu neboli. Toľko vecí som ani ja nečakal. Ľudia sú hovädá.

DOMO    Vravel som ti: "Nechoďme sem." Čí to bol nápad? Zbytočne sme stratili čas.

DUŠO    Toto miesto sa mi páči. Čo je na tom? Som rád, že si ma sem doviedol.

DOMO    V pohode. Dovidenia o rok.

Dušo stále hľadí na dno rokliny. Domo nervózne zíde z bicykla. Berie zo zeme Dušov pršiplášť a podáva ho Dušovi.

DOMO    (nahnevane) Poďme! (Strčí pršiplášť Domovi do ruky.) Nebudem tu trčať večnosť. (Nakloní sa k Domovi.) Ingrid čaká.

Domo sadá na bicykel. Dušo stále zamyslený prichádza k bicyklu, schová pršiplášť, sadne na bicykel. Opäť mlčky hľadí na miesto, kde sedel. Domo nervózne zosadne z bicykla. Berie Dušovu prilbu zo zeme a nasadí ju Dušovi na hlavu.

DOMO    39506 krát 25...

DUŠO    987650.

DOMO    Si ok?

DOMO    Toľko vecí. Leteli vzduchom a bum. Museli to byť poriadne šupy. Bum, bum, bum, bum,...

DUŠO    Ty nie si čistý.

DUŠO    Možno.

DOMO    Ale aj tak ťa mám rád. (Nakrátko, ako mu to dovoľuje situácia, objíme Duša.)

Domo sadá na bicykel. Dušo sa pomaly vzpamätáva. Mlčky šliapu do pedálov. Počuť šušťanie reťazí z bicyklov.

Výstup V.

Ingrid vyjde na priedomie. V jednej ruke drží notes, v druhej pohár s vodou. Zvoní jej mobil.

INGRID    Opäť ty? Koľkokrát som ti povedala, aby si mi už nevolal. Čo, že nepočuješ vlak? Ja za to nemôžem. Ja viem, kde som a teba do toho nič. Kričím, no a čo, prepáč. Už mi nevolaj. Zober si citrón z chladničky a jablko, aby si mal nejaké vitamíny. Čo vravíííš. Tunééél... (Kričí.) Nepočujem ťááá...

Ingrid si pripomína rozhovor dvoch ľudí. Hovorí hlasnejšie. Dušo a Domo štronzo.

INGRID    Vraj: Nevyzeráš dobre, vieš o tom? - Nie, neviem ako vyzerám, povedz mi to ty. - Unavene. A hrozne. - Naštval ma. Ešte pred mesiacom som si myslela, že ho milujem. Po rozchode ma dva dni bolela hlava, niekoľko dní šumelo v ušiach a teraz počujem stále tú istú pieseň z mladosti. Musím sa o tom porozprávať s chalanmi. 

Ingrid prstom behá po riadkoch v notese. Sadne si na zem a hľadá miesto v notesy, kde má poznačené v ktorý deň a na akom mieste kvetináč stál. Ku kvetom. No tak. Priznajte sa. Kde ste ešte neboli? Miesta tu máte dosť.

Výstup VI.

Dušo a Domo začnú bicyklovať. Sedia vzpriamene, ruky voľne vedľa tela.

DUŠO    Hej. Myslíš, že tam dolu už niekto skočil?

DOMO    Prečo ťa to napadlo?

DUŠO    Mal som nutkanie.

DOMO    Čo si mal?! (Prestane šliapať.)

DUŠO   Chuť skočiť.

DOMO    Skočiť? (Zabrzdí.)

DUŠO    (pokojne) Už ako malý chalan som miloval výšky. (Zabrzdí.)

DOMO     A to už si nadobro vymetený? (Neveriacky pokrúti hlavou, smeje sa.) Lebo je to jednoduché. Hups o jedného samovraha viac a bocian nesie ďalšie dieťa.

DUŠO    (Pokojne) Nič sa nedeje. Ovládol som sa. (Roztiahnuté ruky s hlavou hore. Kričí.) Problééém?

DOMO    Neser ma s tým - problééém. (Roztiahne ruky, volá.) Haló pane. Je tu blázon, čo chce skákať bez lana a rozdrbať si gebuľu. O chvíľu ho máš pred bránou.

DUŠO    Som tu a celý.

DOMO    Uži si voľný pád.

DUŠO    Pneumatiky, vrecia, tehly, bicykel, rámy dverí a okien, zase pneumatiky, igelitové vrecia, vaňu, ... Jeden veľký bordel. A hrdzavý mikrobus. Už nemám chuť skočiť. (Usmieva sa.)

DOMO    Ty si pamätáš všetko, čo si videl?

DUŠO    Rypnem do vane a nevytiahnu ma z nej. A to je problém. Mám rád kúpanie. Ale tá dole je malá. Trčali by mi z nej ruky, nohy...

DOMO    (smeje sa) Ako môžeš vedieť, že sa trafíš rovno do nej, nepreletíš oknom autobusu a dopadneš presne na hrdzavú sedačku s kostrou nebohého šoféra. Kámo, toto nie je Hollywood. Kde vidíš kamery? (Začne sa znova smiať.) Jáááj, ty si ale cecok.(Zíde z bicykla, krátko ho objíme a opäť sadne na bicykel.) Aj tak ťa mám rád.

DUŠO    Je ti niečo? Raz sa smeješ, potom hneváš, povieš mi, mám ťa rád, objímaš ma a pritom viem, že si na sračky.

DOMO    Ja? Nie. Ty si sardinka vo vani. (Smeje sa.) Nečakaj, že by som išiel dolu po teba. Vysral by som sa na teba. Pekne zhora. Aj vyšťal. (Hecuje sa. Šliape ako vládze.)A že vraj kamarát ... (krúti pedále a Duša nepočúva.)

DUŠO    Ešte dnes sa sem vrátim. Postavím sa na samý kraj, s roztiahnutými rukami pripravený na skok. (Uvedomí, že ho Domo nepočúva. Kričí.) Počkaj ma. (Začne taktiež bicyklovať. Zrýchľuje.) Ááá...

Domo a Dušo bicyklujú. Obaja sa krikom ventilujú.

DUŠO, DOMO    (takmer súčasne) Ááááá ....

Výstup VII.

Došo a Domo štronzo.

INGRID    Pondelok, utorok, stréééda... (Hľadá prstom v kalendári) ...štvrtok, piatok, včera. Dobre si pamätám. (Notes vloží do vrecka. Berie stojan s kvetináčom a presunie ho na nové miesto.)

Až na stredu. Tú som si nepamätala. Zástrčkový deň. Zvláštne. Asi starnem. Zajtra je pondelok a vy si vyberiete nové miesto, ktoré len chcete. (Uisťuje sa, či kvetináč správne stojí.) Chápem vás. Každá rastlina si hľadá svoje miesto. Ako som ho kedysi v živote hľadala ja. (Povzdych.) Zastavila ma až maminkina smrť.

DUŠO, DOMO    (takmer súčasne) Ááááá ....

INGRID     (povzdych) Prvýkrát niekto skutočne zaútočil na mňa a nie ja na neho. Do čerta. Nálet, rana, bum. (Krátka pauza.) A puberta skončila. V pätnástich. Bez matky. Vyvesila bielu zástavu. Zo dňa na deň som necítila potrebu bojovať. Takmer celú noc som stála nahá pred zrkadlom a pozorovala samú seba...

DUŠO, DOMO     (takmer súčasne) Ááááá ....

INGRID     Ja vám to správne miesto nájdem. Sľubujem. Musí byť miesto, ktoré sa vám bude páčiť. Nenechám vás bezradne stáť ako som stála ja.

Ingrid zvoní mobil. Reťaze na bicykloch hučia.

INGRID     Už sa nikdy nevrátim. A prestaň mi vyvolávať! Skončili sme spolu!

Máš pravdu, necestujem vo vlaku sama. Mám troch chlapov v kupé a sexujeme vkuse. Hovorím v kuse, och, ach... (Zloží slúchadlo) Kretén. A že vraj, prečo ma po rozchode bolela hlava.

Výstup VIII.

Dušo a Domo bicyklujú. Nahnutí dopredu, finišujú. Reťaz šuští, Ingrid tancuje s doprovodom hudby. Nasleduje rýchly sled replík.

DUŠO     Dnes ti to nedarujem. Na sračky.

DOMO     Len aby.

DUŠO     Budem prvý. Je ti to jasné.

DOMO    Mám silnejšie nohy, starec.

DUŠO     Na hovno ti sú dole kopcom.

DOMO    Makaj a nekecaj.

DUŠO    Len aby zase nezačalo pršať.

DOMO    Ser na to. Vidíš oblak a hneď prší.

DUŠO     (kričí) Ááá...

DOMO     (kričí) Ááá...

INGRID    (prestane tancovať, pieseň dohrá) Ako malí chlapci. (Vchádza do domu.)

Výstup IX.

Dušo na chvíľu prestane šliapať a nastaví tvár vetru, roztiahne ruky.

DUŠO   (kričí) Milujem vietor vo vlasoch.Slobodááá.... Mám to v génom. Ďakujééém...

DOMO     (finišuje, v cieli dvíha ruky) Victóriááá ... (Raduje sa ako malý chlapec.)

Obaja zastavia a zosadajú z bicyklov. Odhadzujú plecniaky.

DOMO     Prvý, prvý, prvý. (Dvíha ruky, skáče.)

DUŠO    Neposer sa. (Zvalí sa vyčerpaný na zem. Udrie si hlavu. ) Do riti. (Dáva si dole prilbu. Zhlboka dýcha.)

Domo si dáva dole prilbu a prezlieka spotené tričko. Je veselý a nadmieru spokojný.

DOMO    Aké neposer sa. Tento týždeň na mňa nemáš. Jednoducho si to priznaj.(Obkročmo sa postaví nad Duša.) Si bez gúľ. Šesťkrát si prehral špurt. Kamarát. Šesťkrát. Do riti. Viktoriááá. (Zdvíha hlavu, rozhodí ruky.)

DUŠO   Sagááán. (Vystrie ruky na zemi.) Dohodli sme sa, že finišujeme v sedle.

Domo zdvihne jednu nohu ako keď chce pes šťať. Mieri ňou Dušovi do rozkroku.

DOMO    Chceš ich pristúpiť?

DUŠO    Šibe ti? (Odgúľa sa bokom, popod Domovu nohu.)

DOMO    Bol som prvý a hotovo. (Zanietene.) Adrenalín. Vybavené! Jednoducho to ide zo mňa. Kričím, lebo to chce telo. Chápeš?

DUŠO    Ako pri sexe. (Sadne si.) Už dávno neviem, čo to je, ale rád pri ňom kričím.

DOMO    (usmieva sa, popevuje, chvíľu tancuje) Telo, telo, telo, telo, telo, ...

Domo si začne obzerať bicykel.

DUŠO    Meníš si pravidlá, ako sa ti zachce. (Vstáva zo zeme.)

DOMO    No a čo. O nič nejde. O tri mesiace sa mi narodí dcéra. Bude po mne. Bojovná, udatná, chrabrá...

DUŠO    Viktória s guľkami. Vravel si, že to bude chlapec.

DOMO    No a na poslednom ultrazvuku sa to otočilo a ... niečo mu chýbalo.

DUŠO    Fajn, bude to dievča. Teším sa s tebou. (Kričí.) Ingrid, už sme tu.

DOMO    Ingrid, už sme tu. (Paroduje.)

DUŠO    V okne má zase dieru! Niekto jej stále hádže kamene do okien.

DOMO    Netráp sa. Niekam odbehla.

DUŠO    Prečo jej niekto pravidelne rozbíja okná? Debil.

DOMO    Neviem. Lebo žije sama, je žena, je pekná? Poďme na to. Blbne prehadzovačka. Chápeš? Len včera som sa s ňou hral pol hodiny.

DUŠO    (nie moc ochotne, ale predsa) Mám niečo s brzdami. Reagujú o sekundu neskôr ako by som chcel. Lanko niekde drhne.

Podídu k bicyklom, vytiahnu náradie, rozložia ho na zemi, pripravení opravovať svoje bicykle. Náhle sa nadýchnu, ozve sa spev vtákov.

Výstup X.

Dušo a Domo opravujú bicykle, súčasne sa rozprávajú s divákmi a aj medzi sebou.

DUŠO    Môj dedo, o ktorom som vám už čo to vravel, bol krajčír. Vraj fešák. Ja som po ňom. Fešák.

DOMO    A môj strihal fešákov.

DUŠO    Každý býval na druhom konci mesta.

DOMO    Odo dňa ako sa zoznámili stretávali sa každý piatok večer. Domov prišli až nad ránom unavení, ale spokojní.

DUŠO    Babkám to nedalo pokoja a tak nie jeden večer sa ich vybrali hľadať v krčmách po celom meste.

DOMO    Krčma, bordel, kino, herňa. Krčma, kino, herňa... (K divákom.) Niečo som vynechal?

DUŠO    Bordel. Ale ani tam neboli. Ich priateľstvo bolo najrýdzejší diamant na svete, vybrúsený na briliant.

DOMO    Mlčali ako... (Domovi je teplo.) To sa nedá vydržať.

Obaja si otvoria pitie, sadnú si a chrbtom sa oprú o seba.

DUŠO    Vzťah chlapa s chlapom je niečo, čo ženy nevedia pochopiť.

Krátka pauza.

DOMO    A keď v jeden večer babky našli dedkov...

DUŠO    ...pili spolu všetci štyria až do rána.

DOMO    Položili základ priateľstva našich rodín na niekoľko storočí dopredu.

DUŠO, DOMO    A my dvaja sme tu.

Domo a Dušo odchádzajú opravovať svoje bicykle.

DUŠO    (zamyslí sa) Počúvaj. V nedeľu som pozeral staré fotky. Medzi nami, Domovci nikdy neboli vyšší ako Dušovci. (Vyzývavo pozrie na Doma.)

DOMO    Ste nie len vyšší ale máte aj väčšie nohy. Akoby ste si ich zabudli pod cestárskym valcom.

DUŠO     Ha, ha. (Prísne pozrie na Doma.) Ak ti to vadí, zakry si spodnú polovicu fotky.

DOMO    V poriadku. (Pritakáva.) Dnes večer prestrihnem každú fotku na dve polovice.

DUŠO    (nahnevane) To nemyslíš vážne!? Sme takmer rodina! Chceš ma nasrať?

DOMO (nevšíma si Duša)Možno len skrývate niečo v topánkach. Vždy, keď máš v krčme platiť, ideš na hajzel. Vyberieš z nich peniaze a vrátiš sa.

DUŠO    (Postaví sa.) Zopakuj to ešte raz?

DOMO    Dobre, dobre. Tak máme v krčme na hajzli - bankomat.

Dušo chce po Domovi hodiť to, čo má v ruke, rozmyslí si to a rozbehne sa za ním.

Výstup XI.

Vchádza Ingrid. Na rukách má gumené rukavice. V jednej ruke drží motyčku s vreckom so zemou. Stále rozpráva nahlas.

INGRID    Môže mi niekto pomôcť?

Dušo mlčky berie Ingrid vrecko so zemou a postaví ju k stojanu. Vráti sa k bicyklu..

INGRID    Tak ako bolo na výlete? Nezmokli ste? (Ticho.) Asi vám aj spŕchlo. (Ticho.) Vzduch vonia po mandarínkach. Cítite?

DUŠO    (spozornie) Mandarínkach?

DOMO    (spozornie) Tie rastú v Afrike.

INGRID    Dnes som dostala obálku. Otvorím ju, a v nej pohľadnica.

DUŠO    Nič nové. Ako každý rok o tomto čase.

DOMO    Navždy tvoj.

DUŠO    A potom celý rok nič.

INGRID    Milé, nie? Vždy, keď sa blížia moje narodeniny. Už viem, kto mi ju roky posiela. Prvýkrát sa podpísal sa. Tajomstvo odhalené.

DUŠO    Aaa...

INGRID    Včas sa dozviete.

DUŠO    Aký darček chceš tento rok od nás? Vyber si, čo len chceš.

DOMO    Do výšky našich platov. Ale po zdanení.

INGRID    Skutočne to chcete počuť? (Krátka pauza.) Keď si odnesiete svoje haraburdy z izby v mojom dome. To bude váš darček pre mňa.

Dušo a Domo spozornejú, pozrú na seba a potom zhrozene na Ingrid.

DUŠO    Haraburdy?!

DOMO    (vážne) To nie sú haraburdy, Ingrid.

DUŠO    To sú veci, ktoré sa nám raz zídu.

DOMO    To ani nie sú veci.

Ingrid vojde do domu, vyjde s vedrom súčiastok a vysype ho na javisku.

INGRID    Nechcem s vami bojovať. (Nádych, výdych.) Chcem spolupracovať. Je vám to jasné? Biela zástava. Nie boj!

DUŠO    (rozohnene) Toto nie je spolupráca.

INGRID    Dobre, sú to vaše hračky, chápem vás.(Rázne.)Ktoré, ale už za-va-dza-jú.

DOMO    Užitočné hračky.

DUŠO    Doteraz ti nezavadzali.

INGRID    Mám ich plnú izbu! Skrutky, matky, kostry z bicyklom, náradie a všeličo iné.

DUŠO    Sme ekologicky zmýšľajúci.

DOMO    Logicky a pragmaticky. Dajú sa použiť viackrát.

INGRID    Aha. Ak ste eko-logicky zmýšľajúci, mali ste napríklad tie desiatky veľkých plastových pohárov od jogurtov, ktoré ste včera doniesli, hodiť rovno do kontajneru s plastami. Vyrobia z nich tašky alebo čo.

DUŠO    Veď práve. Svet je zaplavený igelitovými taškami, pohármi, fľašami. Majú ich ryby v žalúdkoch.

DOMO     Zachránili sme ich.

INGRID     Doteraz som vám to tolerovala.

DUŠO     Tolerovala? Je to aj tvoje.

DOMO     Sme takmer rodina!

INGRID    (udivene) Moje? Chcem zmenu!

Dušo a Domo divne pozrú na Ingrid. Obaja si spomenú, že v ruksakoch majú veľké plastové kelímky z jogurtov. Začnú ich vyberať jeden po druhom a pekne ukladať na seba. Ingrid na nich pozerá. Poháre sú rovnako veľké.

DUŠO    Poháre môžeme využiť napríklad na odlievanie mačacích hláv na chodník.

DOMO    Správne. Všetko, čo máš v izbe je pre budúcnosť.

DUŠO     Aj tvoju, budúcnosť. (Významne pozrie na Ingrid.)

DOMO    Zmena je život ako si povedala.

Položia ich pred Ingrid. Stojí pred ňou stĺp z poukladaných plastových obalov z veľkých jogurtov.

INGRID    Ja budem potrebovať nový chodník, mládenci? (Nahnevane.) Že o tom neviem.    (Krátka pauza.) Toto je vaša predstava spolupráce? Moja rozhodne nie!!!

Výstup XII.

Dušo a Domo mlčky rozoberajú svoje bicykle. Ingrid prvýkrát spieva pieseň v rodnom jazyku.

INGRID    Nikdy ste nepočuli túto pieseň, chalani? Jej melódia mi neustále znie v ušiach. 24 hodín. Mám malú krvnú zrazeninu v spánkovom laloku. A keď sa krvná zrazenina rozpustí, hudba zmizne. Vraj zblúdilé tóny, povedal môj lekár. Zabudla som vám to oznámiť. Preto po vás stále kričím.

DUŠO, DOMO    (takmer súčasne, znechutene) Super? Ako dlho to bude ešte trvať?

INGRID    Neviem. (Krátka pauza.) Čo je s vami? Vy ste sa nahnevali? (Žmurkne na nich.) Cha-la-ni! Neberte to tak osobne.

DOMO    (vstáva, držiac v ruke poškodenú skrutku) Ingrid a keď sme pri našich hračkách, nemáš v izbe skrutku M6 so šesťhrannou plochou hlavou s vnútorným šesťhranom? Pravotočivý Metrický závit spolu s maticou? Päťku? (Postaví sa vedľa Ingrid. Pozerá na ňu.)

DUŠO    (vstáva, držiac v ruke brzdové čeluste.) Ingrid, nemáš brzdové čeluste ALHONGA, cestné, dural, 47 - 57 mm. Tieto sa mi nepáčia, môžu sa hocikedy zlomiť. Pozri, tu je malá prasklinka. (Postaví sa vedľa Ingrid. Pozerá na ňu.)

INGRID    (zdvihnutý prst) Poslednýkrát!

DOMO    Milujem ťa, Ingrid.

DUŠO    Aj ja, Ingrid. Viac ako Domo. A to mi ver.

INGRID    Ja viem, ... chlapci. Milujete, keď niečo potrebujete. (Odkladá náradie, dáva si dole rukavice.)

DOMO    To nie je pravda, Ingrid.

DUŠO    Už dve noci sa mi s tebou snívalo. Chceš vedieť čo? Videl som ťa nahú. Stála si pred zrkadlom.

Ingrid skúmavo pozerá na Duša. Ten zneistie.

DUŠO    Prepáč. Videl som ťa len chvíľu... úplne krátko... a vlastne ani neviem, či si to bola ty.

INGRID    Idem radšej pozrieť a dám vám vedieť. (Urobí krok k domu.)

DOMO    Idem s tebou, Ingrid?

DUŠO    A ja, Ingrid?

INGRID    (pozrie na oboch chalanov) To určite. Aby ste mi všetko porozhadzovali alebo ma ťahali do kúta. (Pozrie na Doma.) Domo? Nechystáš sa náhodou ženiť?

DOMO    (zarazene) Nestraš. Stačí, že sa chce Veronka ku mne nasťahovať. Nedá s tým pokoja. Som z toho nervózny.

INGRID    Ani sa jej nečudujem.

DOMO    Ja Veronku milujem. Ale nasťahovať sa, ku mne? Predsa len, roky žijem sám.

INGRID    To vyrieši samo. Uvidíš. (Mieri k dverám domu. Tesne pred nimi sa zastaví.)

INGRID    Ozaj a neviete, prečo je dnes krčma zatvorená?

DOMO    Včera po záverečnej sme tancovali na stole. Aj s krčmárkou.

DUŠO    Stôl sa pod nami preboril a leteli sme k zemi. Aha. Tu mám modrinu.

Dušo stiahne gate a ukazuje modrinu na nohe a opäť ich vytiahne.

INGRID    No a?

DOMO    Zabudli sme, že pod stolom spí Jožo.

INGRID    Leží v nemocnici. Tak nám ju na dnes zavreli. Vyšetrujú.

DOMO    Otras mozgu. Boli sme ho ráno pozrieť. Mňa spoznal. Duša nie.

INGRID    Aha. Psychiatria. Raz vám krčmu zatvoria navždy a bude pokoj.

DOMO, DUŠO    (takmer súčasne) To nie.

INGRID    Vzduch vonia po mandarínkach. Cítite? (Vojde do domu.)

DUŠO    (zasnene) Teraz aj ja cítim vôňu pomarančov.

DOMO    Mandarínky. Povedala mandarínky. Počúvaj, Dušo, vieš na čo si z detstva a mojich narodenín spomínam ja? Na cigaretový dym. Náš dom bol vždy plný ľudí. Takmer všetci fajčili. Na moje narodky, podvečer, keď si ma takmer nik nevšímal, nenápadne som si poťahoval z horiacich cigariet v popolníku. Krútila sa mi hlava. Zvracal som. Každý ma ľutoval. Aj ty. Musíš si to pamätať.

DUŠO    Ogrcal si ma ako prvého. Mal si osem rokov. Musím si to pamätať. Šaty mi smrdeli dva dni.

Výstup XIII.

Ingrid príde s dvoma vedrami.

INGRID    Niečo som predsa len našla. (Vyberie z vedier náhradné diely a podá ich chalanom.) Myslíte, že tento rok na Vianoce napadne veľa snehu?

Ingrid zostane nevypočutá, podá im súčiastky.

DOMO    Je trochu dlhšia ako potrebujem, ale v pohode.

DUŠO    Starý dobrý favorit. Hodili by sme sa k sebe, Ingrid. Rozumieš mi.

INGRID    Dušo, Dušo. (Podíde k Dušovi.) Ako manželka by som sa trošilinku zmenila.

DOMO    (pozrie prekvapene na Ingrid) Pribrala by si?

DUŠO    Nevadí. Tučná, ale moja.

INGRID    Tak som to nemyslela, ale keď inak nedáte. (Venuje sa kvetom.)

DUŠO    Zvykol by som si.

INGRID    (nakloní k Dušanovi) Duško, čo sa ti na tvojej žene páčilo?

DUŠO    (zneistie) Bola sebavedomá a mala zmysel pre humor. Aj keď nemala dokonalú postavu, čo ty máš, starala sa o seba a mala rada, keď som ju objal a chytil za zadok.

INGRID    Skutočne? (Krátka pauza. Zvedavo.) A to je všetko?

DUŠO    Bola mierumilovná, láskavá, dôrazná a chápavá, presne ako ty. S tebou sa môžem porozprávať o všetkom. Skutočne mi rozumieš. (Pozrie na Ingrid.)

INGRID    Keby si netrepal. Byť priatelia a žiť spolu je rozdiel. Ty a ja?

DUŠO    Ja viem, že som to s ňou posral. Ale zmenil som sa.

INGRID    Ušla by som ti. Presne ako Elen. Som úplne iná ako si myslíš.

DOMO    (Pozrie na Ingrid.) Je ti niečo, Ingrid?

Ingrid vysype vedrá. Vojde do domu a vynesie niekoľko vecí. Môžu to by aj ďalšie vedrá so súčiastkami, kostra bicykla. Neskôr sa všetci o vysypané veci potkýnajú.

INGRID    Pozrite sa aký neporiadok robíte okolo seba. Na mojom dvore. (Ukáže na rozsypané súčiastky po zemi.)

DUŠO    My?

INGRID    Zoberiete si všetko pekne domkov. Každý to svoje.

DOMO    Určite ti nič nie je?

INGRID    Prinesiem vám tých hračiek ešte viac. Je ich plná izba?

DUŠO    Máš divné reči ...

INGRID    Ja? (Usmeje sa. Venuje sa kvetom.)

DUŠO    My s Domom si povieme všetko.

DOMO    A keď si niekedy lezieme na nervy. Aj si dáme po hube. Asi tak raz do týždňa.

DUŠO    Ale všetko si povieme.

DOMO    A ty patríš k nám.

INGRID    (spozornie) Po hube? Mám byť pokojná, že si dáme... po hube? (Krátka pauza.) Dobre teda, kúpila som si psa. Teraz to už je v pohode?

Dušo a Domo sú prekvapení. Nevedia, či sa majú smiať alebo plakať. Zmätene sa obzerajú okolo seba.

DUŠO    (zhrozene) Psa?

DOMO    Je tu?

Hľadajú ho. Potkýnajú sa o súčiastky, hľadajú ho medzi a pod nimi.

INGRID    Vlkodlav. Zajtra si idem poň.

DOMO    (zhrozene) Vlkodlav?

DUŠO    To je pes? Nechceš sa radšej vydať? Aj keď som už starší, použitý jedným manželstvom, ale zachovalý. A nebrešem.

INGRID    Rodičia mi psa nikdy nedovolili. (Krátka pauza.) A od vás potrebujem, aby ste mi s ním pomohli.

DOMO    Ako že my?

DUŠO    S Vlkodlavom? Nechceš sa radšej ...

INGRID    Nie, nechcem sa za teba vydať. Pohľadnice na moje narodeniny mi roky posiela moja prvá láska z detstva. A teraz ma chce vidieť. Vraj žije sám.Stále o mne sníva. Pripravujem sa na cestu.

DOMO    Ja som vedel, že je za tým chlap.

INGRID    Od vás potrebujem, aby ste sa mi o Randu postarali, pokiaľ ja budem mimo.

DOMO    Randa? Randa trhaj. Vlkodlav. Budeš potrebovať zbrojný pas.

DUŠO    Randa. Randa, ideme spolu na rande.

Všetci spozornejú. Dušo a Domo tušia, že to prehnali. Napätie stúpa.

INGRID    (nahnevane) A keď sme pritom. (Vojde do domu, vynesie a hodí na zem ďalšie veci.) Randa potrebuje izbu, ktorá je teraz plná harabúrd. Vypratať! (Odíde.)

DUŠO    A nemôžeme sa dohodnúť? Spolu? Domo o tom zbrojnom pase len srandoval.

DOMO    Aj Dušo o tom rande len srandoval.

INGRID    (otočí sa.) Myslím si, že nechcem od vás tak veľa. Doteraz som ustupovala len ja. Ale to sa nedá do nekonečna. (Odchádza. Na poslednú chvíľu sa zastaví. Pokojne.) Chalani, nemáte pocit, že mrholí? Vo vzduchu cítim drobný dážď. Čerstvo upečené šatôčky s višňovou plnkou a vôňa otcovej kávy ma vždy dostali. Chcem vidieť rodinu, ktorá mi ešte zostala. Zajtra letím!

Výstup XIV.

DOMO    Randa.

DUŠO    To jej mohla dať rovno meno Limba, Krypta alebo Lopta, ...

DOMO    Potrebuje chlapa. A nie psa.

DUŠO    (povzdychne si.) Mňa nechce. Počul si.

DOMO    Ja frajerku mám. A je tehotná. Dve nepotrebujem.

DUŠO    Som vážne až tak starý?

DOMO    Skôr neperspektívny.

DUŠO    Prestaň trepať. Aký neperspektívny.

DOMO    Netrepem. Naposledy mala mladšieho o desať rokov. Prečo by mala chcieť teba? Buď rád, že si sám a užívaj si to.

DUŠO    To si kamarát? Ja by som ju nesklamal.

DOMO    Myslím si, že psy niekedy dokážu byť vernejší ako ty.

DUŠO    Prečo ma porovnávaš zo psom? Šibe ti? Čo som zviera?

DOMO    Je trápne, ako sa Ingrid stále vnucuješ a pritom ju v skutočnosti nemiluješ. Stále v nej hľadáš svoju ženu, ktorej si bol toľkokrát neverný.

DUŠO    Ja? Čo ty vlastne o mne vieš!

DOMO    Buď rád, že si sám! Ja to o pár dní nebudem môcť povedať. Budeme traja. Nezvládnem to. Myslím na to celý deň! Nikdy som zo ženou nežil v jednom byte.

DUŠO    Prestaň stále fňukať. Veronka sa chce ku mne nasťahovať. Veronka bude so mnou bývať. Už nebudem mať jednu kefku v kúpeľni, ale dve. Už nebudem zaspávať sám, ale dvaja. No, to je bohový problém. Sereš ma s tvojim problémom. Tak si zvykaj, že budete dvaja. Ja nechcem byť sám a som!

DOMO    Vieš čo? Máš pravdu. Lezieš mi na nervy.

DUŠO    Detto!

DOMO    Vypadni. Nemá zmysel sa s tebou rozprávať. Debil.

Dušo nahnevaný odchádza. Domo nahnevaný zostáva sám.

Výstup XV.

Noc na druhý alebo tretí deň - noc. Dušo stojí na kraj skalnej steny rokliny. Zavrie oči. Roztiahne ruky, zdvihne sa na špičky, hľadí dole. Premýšľa.

DUŠO    Kurva.

Klesne na päty. Vydýcha sa. Trasie meravými rukami. Sústredí sa. Opäť sa postaví na kraj skalnej steny, roztiahne ruky, zdvihne sa na špičky, hľadí dole. Medzitým prichádza Elen s pohárom vína v ruke. Má dobrú náladu. Chvíľu pozoruje Duša. Je celá v bielom.

ELEN    Chceš skočiť? Nebol by si prvý.

DUŠO    (neobzrie sa, po chvíli) Čo tu robíš?

ELEN    Ja? (Krátka pauza.) Dýchaj! Otvor ústa a dýchaj. Len tak prekonáš stres vo vnútri. To je všetko. (Nabáda ho k skoku.) Je to ako kamikadze na topogáne. Hop.Ak chceš, krič. Pomáha to. Budeš si to viac užívať. (Upije si z pohára.)

Dušo mlčí, stále hľadí dole. Elen sa usmieva, podíde na kraj skalnej steny. Postaví sa do rovnakej pózy ako Dušan. Zatvorí oči.

ELEN    (nahlas) Pobozkať smrť. Presvedčiť ju, že si ten správny milenec, aj keď len na niekoľko sekúnd, nie je také jednoduché. (Nadýchne sa.) Ale to objatie. Poviem ti, stojí to za to!

Dušan otočí hlavu k Elen. Stretnú sa pohľadmi. Ona pokojná, on v miernom napätí.

DUŠO    Prečo si prišla?

ELEN    Mesiac krásne svieti. Dobre si si vybral. Už len skočiť. Zemská príťažlivosť sa o všetko postará. Nemusíš sa báť. (Pozrie pred seba.) Padať niekde do stredu zeme.(Spustí ruky.) Pár sekúnd sa ti bude zdať večnosť. Pred očami ti prebehne celý život, to mi ver. (Upije si.)

DUŠO    Nerozumela si mi nikdy predtým a nerozumieš mi ani teraz. Neviem o čo ti ide.

ELEN    Hlavne, že ty rozumieš sám sebe.

DUŠO    Viem, čo chcem!

ELEN    Ľudia často veria tomu, čoho sa boja. Ak si sa odhodlal na smrť, tak si veriaci.(Pristúpi k Dušovi.) Zostaneš v nebi alebo sa ráno zobudíš ako húsenica.

DUŠO    Húsenica? Šibe ti?

ELEN    (nakloní sa k Dušovi) Alebo dážďovka? Keď som bola malá, chcela som sa vedieť vlniť ako dážďovka. Celým telom. Chytila som ju do ruky a naťahovala ako nejaký gumený cukrík. Až sa roztrhla. A ja som sa zľakla.

DUŠO    Dážďovka. (Smeje sa.) Nepribližuj sa ku mne! Stoj tam, kde si.

ELEN    (usmeje sa, chvíľu na neho pozerá) Si zbabelec. Mucinko. Ale báť sa nemusíš. Smrť má čierne vlasy, hnedé mandľové oči a ovalnú tvár aké sa chlapom páčia. Bude sa núkať dovtedy, až jej podľahneš. Mužov má rada. V každom prípade sa teraz cíti byť osamelá. Napriek tomu, že sa s ňou pomiluješ len raz. Nie ako so mnou. A ak sa jej zapáčiš, možno ako milenca si ťa už nepustí. (Sadne si na kraj rokliny, nohy sa jej voľne kníšu) Mne je v podstate jedno, čo si vyberieš. Či chceš žiť alebo zomrieť. (Pozerá na Duša cez vínový pohár.) Si obrovský. Ako slon v porceláne. Boli sme manželia 26 rokov. Slaboch. Poznám ťa viac ako si myslíš. Čo takto užiť si túto chvíľu spolu? Milovanie?

DUŠO    S tebou?

ELEN    A prečo nie? Rada naň spomínam.

DUŠO    Je mi to ľúto, ale už k tebe nič necítim.

Elen podá pohár Dušovi. Dušo si upije a vráti jej pohár.

ELEN    Skutočne? Vždy je to rovnaké.Veľké odhodlanie a potom strach.

DUŠO    (pomaly vstáva) Strach?

ELEN    Tak skoč. (Krátka pauza.) Na čo čakáš?

Dušo sa postaví na kraj rokliny. Domo prichádza k Dušovi. Nesie dva padáky. Spolu si ich počas ďalších replík oblečú. Domo sa postaví vedľa Duša. Pozerajú na seba, usmejú sa.

DUŠO    Ako sa má Veronka?

DOMO    Jednu noc bezomňa vydrží. Sny sa majú plniť. Sme rodina. Záleží mi na tebe.

DUŠO    Skočíme a zapíšeme sa do dejín ako naši otcovia, dedovia.

DOMO    Počúvaj, Dušo, čo si pamätáš z nedele pred mesiacom, po výplate, keď sme oslavovali v krčme?

DUŠO    Pred polnocou Berta pustila hudbu a zhasla svetlo a spievala. Nokturno. Všetci sme si ľahli na zem a počúvali. Skôr ako som zaspal, sklonila sa nadomnou a chcela mi zubami vytrhnúť rebro. Šepkala mi do ucha niečo ako: "Z rebra som bola stvorená a do červeného jabĺčka hriechu som zahryzla."

DOMO    No a keď sme sa prebudili, ležali sme nahý v strede sály na jednej kope. To viem presne. Berta vysmiata stála za pultom a spokojne čapovala pivo do kríglov: "Chalani, nedáte si chladeného blonďáčika?" stále vykrikovala. No a dnes ráno mi volal Michal. Naša krčmárka Berta je tehotná. Budeš si ju musieť zobrať.

DUŠO    Ja?

DOMO    Všetci ostatní sme ženatí a Veronka čaká so mnou moje dieťa.

Krátka pauza. Dušo a Domo stoja s padákmi na roklinou pripravení skočiť.

DUŠO    V podstate je to jedno. Elen, Ingrid, Berta... Poďme na to!

ELEN    (dopije pohár) Neviditeľný bozk ženy. Zdvihne chlapa zo zeme a prebudí v ňom opäť lovca, ktorý sa stratí v tme? Prečo? Lebo je to tak! Chlapi sa chcú hrať. Hľadať svoje sny.

Domo a Dušo skáču. Nad hlavami im preletí lietadlo.

K O N I E C