Emka, čo čerticou chcela byť

Emka, školáčka, začíta sa do knižky o čertoch. Jeden z nich k nej prichádza na návštevu.

Čertík Bertík túži aspoň raz byť človekom. Pekný a krásny. Emka pri čítaní knihy o čertoch uvažuje, že keby bola aspoň raz skutočným čertom, možno by vedela viac pochopiť o čom píšu všetci rozprávkári a prečo ich ľudia nemajú radi, ale pritom stále o nich píšu. A čo takto dohodnúť sa s Bertíkom? 

( pre mladších žiakov)

Postavy

Emka, mladá dáma

Bertík, čertík

mama

Emka, čo čerticou chcela byť

Dáma Emka číta knihu.

Prichádza čertík Bertík, obchádza okolo nej. Privoniava Emke, obdivuje ju ako je krásne oblečená, má pekný účes, tvár. Vidieť na ňom, že jej závidí a rád by sa jej dotkol, ale bojí sa, že by ju zašpinil. Keď sa čert ocitne pred ňou, pozerá na ňu, chvíľu čaká. Emka zdvihne hlavu a pozrie mu do očí.

Emka: Ááá... Povie nebojácne, len tak, aby sa nepovedalo, že sa nezľakla. Ďalej číta.

Bertík: Bu, bu, bu... Nedá sa čert.

Emka: Bu, bu, bu. Beriem to ako Ahoj. Ďalej číta. Čo tu robíš?

Bertík: Dobre si ma obzri. Predvádza sa. Tak sa pozri!

Emka: Znudene. No dobre. Pozrie na črta.

Bertík: Čo myslíš? Šepce Emke do ucha. Prečo som tu?

Emka: Neviem. Ale ak dovolíš, ešte som nedočítala kapitolu v knihe. Ďalej číta.

Bertík: Rád kazím ľuďom sny. Inak by som nebol čert.

Emka: Číta z knihy. Čert obyčajný. Vo svojej podobe má rohy, chvost a kopyto. Čierny chlpatý kožuch.

Bertík: Presne tak. Chvostom prejde Emke po stránkach knihy. Privoňaj si. Prejde jej chvostom popod nos.

Emka: Prestaň, lebo kýchnem! Pretrie si nos, lebo ju svrbí.

Bertík: Spávam pri najzaúdenejšom kotly.

Emka: Čertov som sa bála, keď som bola malá. Ak ti ide len o to. Ušiel si z telky?

Bertík: Môžem sa zmeniť na capa, psa alebo kohúta, ak chceš. Mám viacero podôb.

Emka: Daj pokoj. Toto nie je zologická. Ukáž, nech sa ti prizriem bližšie?

Bertík natrčí tvár.

Emka: Podobáš našej koze. Smeje sa.

Bertík: Hnevá sa. Porovnávaš ma s kozou, čo ti doma behá po dvore?

Emka: Behá? Skáče ako strelená. Raz je vpravo, potom vľavo. Raz je na stole, pod stolom, potom na streche Rexovej búdy. Aj ju voláme Skákalka.

Bertík: Fuj. Koza. Smrdí!

Emka: Aké fuj? Je milá. Keď je podvečer, vždy pred spaním sa nechá škrabkať. A keď zaspáva, šklbe jej labkou.

Bertík: Usmeje sa. Ja nie som obyčajný čert.

Emka: Ukazuje prstom do knihy a číta. Peklo čert opúšťa, aby získal duše hriešnikov. Všetci čerti ste rovnakí.

Bertík: Ako ľudia. Rád by som ti ponúkol... nejakú... službičku.

Emka: Napríklad? Budeš za mňa ráno vstávať?

Bertík: Vstávať za teba? Vyber si niečo iné.

Emka: Čo iné? Ponúkni niečo zaujímavé, aby som mala z toho výhody. Tak sa to píše v knihe. Pozri. Znova ukáže prstom do knihy.

Bertík pozrie do Emkinej knihy. Na chvíľu ju berie do ruky a číta.

Bertík: Peklo opúšťa, aby získal dušu hriešnikov. Ponúkne človeku na určitý čas nejaké služby alebo výhody a on mu podpíše úpis.

Emka: Nehovorila som? Ty počuj, pichá do neho ukazovákom, a aký som ja hriešnik? Ako si na to prišiel?

Bertík: Prestaň, šteklí to.

Bertík podá knihu Emke. Emka knihu chvíľu knihu nevie poriadne chytiť, lebo je horúca.

Emka: Bisťu nohu, čo si s ňou robil, že je taká horúca?

Bertík: Ponúkam ti nesmrteľnosť. Povie dôležito.

Emka: Nesmrteľnosť? To je nuda. Budem stále malá? Chcem sa raz vydať a mať deti.

Beretík: Premením ťa na dospelú. Vydáš sa a budeš mať deti. Dvoch chlapcov a jedno dievča. Alebo naopak. Ako sa rozhodneš. Tri dievčatá alebo troch chlapcov alebo všetko spolu.

Emka: Šesť detí? Na dospelú mám ešte čas.

Bertík: Tak, čo potom chceš?

Emka: To sa pýtam ja teba. Všetko mám.

Bertík s milým úsmevom a priateľsky podíde k Emke.

Bertík: Ty počuj a nechcela by si byť na chvíľu čertom? Jazyčnica už si, ako správny čert. Nebojíš sa ma. A čo kúzla?

Emka na neho prekvapene pozerie. Rukou sa chytí za bradu. Zamyslí sa.

Emka: Čertom? Očká sa jej rozžiaria.

Bertík: Presne tak. Nemusela by si sa umývať, vedela by si sa premiestňovať z miesta na miesto, zapaľovať oheň a veľa iných veci. Vedela by si aj strašiť. Počúvaj.

Bertík dupne nohou a ozve sa hrmenie. Ešte raz dupne a opäť sa ozve hrmenie.

Emka: Prestaň. To ma zaujíma najmenej. Ale...

Bertík: Ale?

Emka ďalej premýšľa a Bertík sa hrá na dôležitého.

Bertík: Zdôrazní. A veľa iných vecí.

Emka: Počkaj... Musím sa pozrieť do knihy.

Emka otvorí knihu a číta.

Emka: Čert ponúkne svoje služby človeku na určitý čas. Zamyslí sa. Takže je to vlastne len na chvíľu?

Bertík: Ako dlho budeš chcieť. Deň, dva, týždeň, mesiac. Najviac však na jeden rok.

Emka: Stačí mi len na niekoľko hodín.

Bertík: Wau. Super. Ide to ľahšie ako som si myslel.

Bertík vytiahne úpis na podpis.

Bertík: Tu mi to pekne podpíš. V druhej ruke drží pero. Pekne ďobneš do prstíčka a podpíšeš.

Emka: To nemyslíš vážne. Najskôr si musím odskúšať, aké to je, byť čertom.

Bertík: Odskúšať? Ty sranduješ. Kto to kedy počul?

Emka: Hovoríš niečo? Predsa keď prídem do obchodu a chcem si niečo požičať alebo kúpiť,  najskôr to vyskúšam. To je normálne.

Bertík: Nesúhlasím.

Emka: Ako chceš. Vráť sa späť do svojho pekla.

Emka číta knihu. Čert je nešťastný a nedá mu to pokoja. Chvíľu sa prechádza, až nakoniec to nevydrží a ustúpi.

Bertík: Dobre. Nech je po tvojom.

Emka: Vidíš, aký si rozumný. Ty ponúkaš, ja mám záujem a ak chce byť každý z nás spokojný, dohodneme sa.

Bertík: Ale keď budeš čertom, raz, dva, tri - podpíšeš úpis.

Emka: Nepochybuj.

Bertík si mädlí ruky, s radosťou si vymení šaty s Emkou. Čert sa stáva Emkou a Emka čertom. Bertík sa teší, že si ukradol ľudskú podobu a užíva si jej.

Emka: Už som čertica?

Bertík: Ešte ti natriem tvár. Tááák. A teraz sa pozriem do zrkadla.

Bertík vyberie zrkadlo a pozrie sa doň.

Bertík: No nie. Rýchlo ešte umyť tvár. Tááák.

Emka: Si ako vymenení. Moja mama by povedala - ako nový človek. Pristane ti to.

Bertík: Skutočne? Som pekný? Zaujme postoj ako dáma.

Emka: Nepochybuj. Robí si z neho srandu. Medzi ľuďmi nikto nebude vedieť, že si čert.

Bertík: Bol som čert.

Emka: A ak si ťa všimnú, tak len preto, že vyzeráš dobre.

Bertík: Naozaj? Rastie od chváli.

Bertík a pozerá do zrkadla a nemôže sa na seba vynadívať.

Emka: A čo ja?

Bertík podá Emke zrkadlo. Emke Bertík ďalej nevenuje pozornosť, obdivuje svoje nové šaty, vznáša sa.

Emka: Zhrozí sa toho, čo vidí v zrkadle. To je kto? To mám byť akože ja?

Emka pozerá na seba v zrkadle zo všetkých strán.

Bertík pomaly odchádza. Snaží sa, aby si to Emka nevšimla. Emku kožuch čerta začne hrýzť. Ošíva sa.

Čert: Neboj, zvykneš si.

Emka: Ale mne sa to vôbec nepáči!

Emka si všimne ako sa snaží Bertík zmiznúť.

Emka dupne nohou. Zahrmí. Bertík prekvapene zastane.

Dáma: Čertisko! Chceš ma oklamať? Zmiznúť?

Bertík: Nechcel som ťa rušiť.

Emka: Povedala som ti, že sa mi to nepáči. Vyzerám otrasne, kožuch máš plný bĺch, ktoré ma hryzú. Navyše mi začínajú drevenieť nohy, akoby sa mi menili na kopytá.

Bertík: Stáva sa z teba skutočný čert. A ešte ti narastie chvost, rohy.

Emka: A tebe, ako vidím to vyhovuje. Okamžite mi vráť moje šaty, topánky.

Bertík: To nejde. Ešte neuplynul čas.

Emka: Ja ti dám, že nejde. Premením ťa na malú sivú myš. Dupne, zahrmí.

Emka pomaly prichádza k čertovi a hovorí strašidelným hlasom.

Emka: Malá, sivá myška. Čo len piští a bojí sa o svoj myšací život.

Bertík: Bezradne. Myš? Už neviem čarovať. Pomoc.

Emka: No. A zostal by si ňou až do smrti.

Bertík: Keď ja už roky túžim po tom, aby som sa raz stal človekom.

Zo zákulisia sa ozve hlas Emkinej mami: Emka, prečo máš zase neporiadok v izbe. Požiadala som ťa, aby si vyniesla smeti, poliala kvety a milosťpani nie a nie. A prečo si nič nezjedla? Pre koho varím? A kde vlastne si? Umyla si si ruky, keď si prišla zvonku? No jasné. Nevyzula si sa a blato si natrúsila až do kuchyne. Odišla som do roboty len preto, lebo som verila, že sa o seba vieš postarať. Kde si. Vylezieš už konečne?!

Beretík: To je tvoja mama?

Emka: Nóóó... A to má ešte dobrú náladu. Počúvam to každý deň.

Bertík: Naprázdno prehltne. Vieš čo? Už nechcem byť človekom. Tu by som musel stále upratovať, umývať sa...

Emka: Jesť, čo nemáš rád...

Bertík: ... a poslúchať. To nie je pre mňa.

Emka: Ani sivou myšou nechceš byť...

Bertík sa rýchlo zoblieka zo šiat.

Bertík: Vráť mi šaty! Tvoja mama by ma zodrala a nezostal by na mne jediný chlp. Potom by mi  bola zima. Uznanlivo kýva hlavou. Náš lucifer...

Emka: Áno?

Bertík: ... je síce prísny, nič nám neodpustí, ale tvoja mama... Maj sa tu pekne. Odchádza a ani sa poriadne nerozlúči.

Emka si oblečie šaty, spokojne otvorí knihu a číta ďalej.

Emka: Podľa týchto rozprávok sú čerti bytosti nie veľmi bystré, no nikdy sa neoplatí ich podceňovať. Čo s nimi. Nedajú a nedajú pokoja. Človek aby sa mal stále na pozore.

K O N I E C