Húska a kocúr

Jednoduchý a krátky príbeh húsky a kocúra. Húska sa nepáči sama sebe a chce byť zjedená. Prehovára kocúra, aby si na nej pochutnal. Kocúr však radšej pozerá hokej ako myslí na jedlo. A tak jej nezostáva nič iné ako hľadať niekoho iného, kto by jej pomohol a zjedol ju.

(Pre žiakov I. stupňa ZŠ)

Postavy

Húska

Kocúr

Húska a kocúr

Prichádza kocúr.

Kocúr: Tááák. A teraz zapnem televízor a v kľude si pozriem hokej.

Kocúr bez pohnutia hľadí pred seba a povzbudzuje.

Kocúr: Dotohóóó. Slovensko dotohóóó.

Ozýva sa gagot. Prichádza húska.

Húska: Dobrý deň, milé deti. Ja som húska Matilda.

             Vidíte moje škaredé nohy?

             A to brucho?

             Hotová katastróóófa. Neviem, na čo som tak dobrá.

              Asi na to, aby som skončila na pekáči.

Kocúr: Dotohóóó. Slovensko dotohóóó.

Húska spozornie. Otočí sa na kocúra.

Húska: Pán kocúr.

Kocúr si húsku nevšíma.

Húska: Pááán kocúúúr.

Kocúr: Do tohóóó. Slovensko, do tohóóó.

Húska chvíľu premýšľa.

Húska: Kto má pierka, hádaj kto som?

              Neodídeš s dlhým nosom.

              Húska som ja peknučká,

              a k tomu ešte chutnučká.

Húska si ľahne a krčí: Prosím, zjedzte mááá! Zjedzte mááá!

Kocúr prekvapene pozrie na húsku. Podíde k nej bližšie: Ja nemám rád husacinu. Fúúúj.

Kocúr sa vráti pred televízor: Do tohóóó. Slovensko, do tohóóó.

Húska sa postaví: Lepšie sa pozrite na mňa.

                                Som krásna, tučnučká a voniam husacou masťou.

                                Mňam. Sama sa zalizujem.

Kocúr pozerá na húsku.

Húska: Poďte bližšie. Nebojte sa ma.

Kocúr podíde o krok bližšie k húske.

Húska sa predvádza: Husacina na pekáči,

                                     Čašník dáva, nech sa páči.

                                     Kto okúsi moje mäsko?

                                     S plný bruškom, domov rezko.

                                    No tak. Nehanbite sa.

Kocúr podíde bližšie k húske.

Húska: Ešte bližšie. Nehanbite sa. Dotknite sa môjho bruška.

Kocúr podíde k húske, prstom jej pichne do bruška. Húska je celá natešená, šteklí ju to. Smeje sa.

Húska: Hi hi hi. Čo hovoríte, pán kocúr? Súca rovno na pekáč.

Kocúr sa vystrie, húska si ľahne na chrbát.

Húska: Chcem, aby ma raz zjedli.

             Trápenie už nechcem, ver mi.

             Veď som veľmi škaredá.

             Veľká, chutná, ako buchta parená.

Kocúr sa vráti na svoje miesto a pozerá televízor: Slovenskóóó. Do tohóóó.

                                                                                        Hrajte, lebo prepnem na druhý kanál.

Húska si sadne a vzdychne.

Húska: Ach jaj. Nikto ma nechce zožrať.

Húska smutne stojí zo zvesenou hlavou: Tak ja idem.

Kocúr: Tak choď!

Húska pozrie na Kocúra, potom zvesí hlavu a smutne kráča preč.

Prejde pár krokov, zastaví, otočí hlavu: Ale ja naozaj idem.

Kocúr: Tak naozaj choď. Do tohóóó. Slovensko, do tohóóó.

Húska smutne kráča preč.

Kocúr sa zamyslí a pozrie za odchádzajúcou húskou: Matilda...

Húska sa poteší a pribehne natešená ku kocúrovi.

Húska: Áno...? Ľahne si na zem.

Húska: Zjedzte ma už konečne. Teším sa.

Kocúr zdvihne húsku zo zeme. Pozrie na ňu. Rozvážne prehovorí.

Kocúr: Nechci skončiť na pekáči. Raduj sa zo života.

Kocúr si opäť sadne pred televízor.

Kocúr: Slovenskóóó. Do tohóóó.

Húska sa sklamane otočí a odchádza zo zvesenou hlavou.

Húska: Zastaví, dvihne hlavu. Tak nič. Zvesí hlavu. Prejde pár krokov.

                Zdvihne hlavu. Ahoj. Zvesí hlavu a kráča ďalej.

             Dúfam, že nájdem niekoho, kto by ma chcel zožrať.

Kocúr opäť hľadí pred seba.

Kocúr: Slovenskóóó. Do tohóóó.

KONIEC