Krajina bábok

Príbeh Klaudii a jej bábky (Elisy), ktoré si prestávajú rozumieť. Elisa zoberie pomocou sluhu Klaudiu do Krajiny bábok. 

Postavy

Klaudia, dievča

Elisa, bábka, ktorá ožije

Sluha vládcu Krajiny bábok

Vládca Krajiny bábok

Bábka 1, 2, 3

Sluha 1, 2, 3


Krajina bábok


Výstup I. - Klaudia, Elisa (bábka)

Klaudia sedí na zemi alebo v posteli a snaží posadiť aj bábku - Elisu. Zjavne sa jej to nedarí.

Klaudia: Povedala som ti, aby si sedela. Prečo ťa stále vykotí.                                                                                Vysvetli mi to! Posadí Elisu a ona znova padne.                                                                                                             Sadni si poriadne! Posadí Elisu a ona znova padne.

Elisa: Ja to nedokážem.

Klaudia: Nohy dáš do strany a sedíš. Aký problém? Posadí Elisu a ona znova padne.

Elisa: Nejde to. Povzdychne si.

Klaudia: Nevyhováraj sa! Dokázala si už veľa iných vecí. Chvíľu hľadí na Elisu, tá mlčí.                                             Dobre sa pozeraj, ja ti to ukážem. Klaudia ukáže Elise ako si má sadnúť.                                                Vidíš? Čo je na tom ťažké. Vysvetli mi to!

Elisa: Tebe sa to dobre hovorí, ale ja to jednoducho nedokážem.

Klaudia: Netáraj. Nebaví ma počúvať dokola stále to isté - nedokážem, nejde to.

Elisa: Prosím ťa, ver mi. Radšej zostanem ležať, alebo ma opri o stenu, aby som na teba videla.

Klaudia: Ako chceš. Elisu si prestane všímať. Češe sa. Pozerá do zrkadla.

Elisa: Hnevá ťa, keď niečo nedokážem.

Klaudia: Si ako malé, rozmaznané decko. Pozerá na ňu cez zrkadlo.

Elisa: Nevidím ťa, keď ležím.

Klaudia: Sama si to chcela. Nikdy nevyrastieš na veľkú, rozumnú bábku. Odteraz ťa volám                          bábka. Mykne plecami. Bábka.

Elisa: Chcela by som byť raz veľká. Je mi to ľúto.

Klaudia: Odloží hrebeň a zrkadlo. Radšej idem spať.

Klaudia si ľahne na bok, chrbtom k Elise. Nevšíma si ju. Chvíľu je ticho.

Elisa: Nezaspím, keď viem, že sa hneváš.

Klaudia: Ako chceš. Je to tvoje rozhodnutie.

Ticho.

Elisa: Smutne si vzdychne. Prečo si ku mne taká. Zober ma k sebe, pohlaď ako vždy a povedz                     dobrú noc.

Klaudia: Už spi!

Chvíľu je ticho. Klaudia spí. Tichá hudba.


Výstup II.- Elisa, sluha

Prichádza Sluha vládcu krajiny bábok.

Elisa: Byť veľká, vedieť chodiť a robiť si čo chceš.                                                                                               Smutne. Klaudia má so mnou len samé starosti. Elisa si nahlas vzdychne.

Sluha: Niečo sa ti nepáči alebo sa na niekoho hneváš?

Elisa mlčí.

Sluha: Pýtal som sa, či si smutná?

Elisa: Kto si. Nepoznám ťa.

Sluha: Priateľ v núdzi.

Elisa: Trochu neisto. Možno som.

Sluha: Trochu, alebo veľmi? To je rozdiel. Máš slzu na krajíčku alebo ti tečú po líci a hovoria                  o sklamaní.

Sluha zoberie Elisu a posadí ju.

Elisa: Prekvapene. Ja sedím.

Sluha: Môžem ti pomôcť. Dobrá rada nad zlato.

Elisa: Veselo. Už si mi pomohol. Ďakujem. Klaudia sa poteší.

Klaudia sa začne prehadzovať. Hovorí zo sna.

Klaudia: Si hrozná, Elisa. Správaš sa ako malé, rozmaznané decko. Takto nevyrastieš                                  na veľkú, rozumnú bábku. Rob si ako chceš. Už ma nezaujímaš. A nechaj ma spať.                        Bábka.

Elisa: Posledné dni je Klaudia akási zvláštna. S ničím nie je spokojná a zakaždým môžem za to             ja.

Sluha: Zoberiem ťa do krajiny, kde sú bábky veselé. Už dávno nepoznajú problémy ako máš ty.

Klaudia sa opäť prehadzuje.

Sluha: Všetko o čom snívali sa im splnilo. Dokonca majú svojho sluhu, ktorí im pomáha plniť                ich príkazy. Počula si o Krajine bábok?

Elisa: Existuje nejaká Krajina bábok?

Sluha: Je nám spolu dobre. Sme šťastní a spokojní.

Elisa: Bývať v Krajine bábok je asi veľká vec.

Sluha: Zabudol som ti povedať. Keď do nej prvýkrát vkročíš, vyrastieš.

Elisa: Vkročím? Budem vedieť chodiť a budem veľká ako Klaudia?

Sluha: Ak budeš chcieť, budeš ešte väčšia ako Klaudia.

Klaudia sa prestane prehadzovať. Na malú chvíľu otvorí oči, pozerá na Elisu. Nespí, ale ani nie je celkom prebudená. Sluhu nevníma.

Sluha: Stačí, aby si súhlasila a zoberiem ťa so sebou.Je to jednoduché.

Klaudia: Elisa, ty sedíš? Pozerá prekvapene na Elisu. No vidíš, že si to dokázala. A sama.                                    Poď ku mne. Vystrie ruku, chytí Elisu a privinie si ju k sebe. Zakryje ju.                                                                    A už spi! Dobrú noc Elisa.

Sluha: Nakloní sa k Elise. Stačí, aby si chcela.

Elisa: Prídi inokedy. Porozprávame sa. Dobre?

Sluha: Nezabudni... V krajine bábok budeš stále veselá a šťastná.

Sluha bábok sa nakloní nad Elisu.

Sluha: Dobrú noc Elisa. Odchádza.

Elisa: Ty vieš, ako sa volám.

Sluha: Viem o tebe takmer všetko.


Výstup III. - Klaudia, Elisa

Ráno.

Klaudia: Dobré ráno, Elisa. Vystiera sa, zíva. Predstav si, vôbec som sa nevyspala.                                            Mala som hrozný sen. Zdalo sa mi, že tu je niekto s nami. Bŕŕŕ. Chodil okolo postele                    a nedal pokoja. Bolo to strašidelné. Bŕŕŕ.                                                                                                 Otočí sa na Elisu. Elisa, vstávame! Posadí Elisu.                                                                                           Zhrozene. Ty si spala v tom, čom si nosila celý deň? Nehanbíš sa?                                                       Vztýči prst. Nehovor mi, že som ja na vine! Tvoje výhovorky poznám.                                                  Máš ma na to upozorniť skôr, ako si ľahneš! Nemôžem myslieť na všetko.

Elisa: Ale ja...

Klaudia: Áno ty! Nechcem počuť ani slovo! Ide sa jesť!

Klaudia zoberie Elisu a posadí na stoličku.

Elisa: Neumyješ ma? Neprezlečieš?

Klaudia: Už je neskoro. Som hladná.

Elisa: Prosím.

Klaudia: Stále niečo vymýšľaš. Chceš mi pokaziť náladu hneď zrána?

Elisa: Nie, nechcem. Prepáč.

Klaudia v ruke drží jablko a čokoládu.

Klaudia: Nie, že sa zagebríš ako vždy! Počúvaš ma vôbec?

Elisa: Áno.

Klaudia: Jabĺčko, to musíš zjesť celé.

Klaudia ponúkne jablko Elise. Potom si odhryzne ona. To sa zopakuje niekoľkokrát.

Klaudia: Chutí ti? Že je dobré?                                                                                                                                      A teraz čokoládu. Z tej si odhryzni iba kúsok, aby sa ti nepokazili zúbky.

Elisa: To nie je fér!

Klaudia: Odkedy vedia bábky, čo je fér?

Elisa sa urazí. Chvíľu je ticho.

Klaudia: Takže milosťpani sa rozhodla trucovať. Ako chceš.

Klaudia je čokoládu sama. Ako pozerá na Elisu, tak trochu jej je ľúto.

Klaudia: Prepáč. Zubár pre bábky neexistuje.

Elisa: Ale ja mám čokoládu rada!

Klaudia: Chceš mať čierne, škaredé a boľavé zuby? Chceš, aby sa ťa každý zľakol, keď sa                              na neho usmeješ?                                                                                                                                            Poviem ti, musí to byť príšerný pocit. Tie škeriace sa tváre.

Klaudia sama doje čokoládu.

Elisa: No dobre, už nechcem čokoládu.

Klaudia: Ja som vedela, že si rozumná.


Výstup IV. - Klaudia, Elisa (pokračovanie)

Elisa: Poďme sa spolu hrať. Ako včera. To bolo super. Prosím!

Klaudia: Dobre, a čím chceš byť dnes?

Elisa: Princezná!

Klaudia: Jasnačka. Čo iné som mohla čakať. Už tri dni si stále princezná. A čo budem ja?

Elisa: Obe budeme princezné. Sestry!

Klaudia: Ale ja budem tá krajšia!

Elisa: Mne to nevadí. Tak poďme na to!

Klaudia: Moje obľúbená farba je biela a modrá a žltá, ...

Elisa: Ja mám najradšej šaty zelenej farby!

Klaudia vytiahne krabicu s kúskami látok. Klaudia si vyberá svoju obľúbenú látku a začína si ju na seba klásť. Z látok, ktoré už boli predtým trochu upravené si postupne vytvára šaty. Predvádza sa, tancuje.

Elisa: Pomôžeš mi?

Klaudia: Jasné!

Klaudia dáva na Elisu jeden kus látky zelenej farby. Sama sa ďalej zdobí pestrými látkami a znova sa vrtí, predvádza.

Klaudia: A ešte toto, sem si dám tento kúsok, aj táto farba je super... A nakoniec náhrdelník.                      Perfektné.

Elisa: Ešte, prosím.

Klaudia dá na Elisu ďalší kúsok, zelenej látky.

Elisa: Prečo mi dávaš stále zelenú farbu?

Klaudia: Sama si ju chcela. A navyše, je elegantná.

Elisa: Aj ja chcem mať veselé šaty. Ako ty.

Klaudia: Opäť začínaš? Bábka?

Elisa: Vyzeráš ako skutočná princezná a ja? Ako tvoja slúžka.

Klaudia: Závidíš? Neviem, čo ti je, ale od včera si vzdorovitá, vzpurná, hádaš sa... a neveríš mi.

Elisa: Prečo si to o mne myslíš? Si na mňa zlá?

Klaudia: Ja?

Elisa: Niečo sa s tebou deje. Možno by som ti vedela pomôcť. Zdôver sa mi.

Klaudia: Ty? Nevieš sa sama ani len pohnúť a chceš mi pomáhať?

Elisa: Áno. Ale musíš mi povedať o čo ide. Rada pomôžem.

Klaudia: Nemám chuť baviť sa s tebou o mojich problémoch. Nestaraj sa do mňa.

Elisa: Ale ja, ja som len chcela... Sme sestry.

Klaudia: Tak ty si chcela.

Klaudia sa otočila k Elise chrbtom. Elisa chvíľu premýšľa.

Elisa: Pôjdem do krajiny bábok.

Klaudia: Neviem o čom hovoríš, ale choď si kde chceš, keď si taká múdra.

Ticho.


Výstup V.- Klaudia, Elisa, sluha

Prichádza sluha z Krajiny bábok.

Sluha: Rozhodla si sa správne, drahá Elisa.

Elisa: Povzdychne si. Viem, že mi chceš pomôcť. Ale, keď ja neviem.

Elisa sa bojí povedať rozhodné slovo.

Sluha: Ako si želáš! Odchádza.                                                                                                                                                          Chcem ťa len upozorniť, že čakateľov je veľa. Čo platí dnes, zajtra už platiť nemusí.

Klaudia nevidí, ani nepočuje sluhu.

Klaudia: Už si prestala fňukať? Plačom si toho veľa nevymôžeš. Ty to vieš!

Elisa: Neplačem. Prajem si, aby ma brala takú, aká som. Aj s mojimi nedostatkami a chybami.             Aby sme boli skutočné kamarátky. Aby si sa ku mne správala ako kedysi. Keď si ma                     prvýkrát uvidela.

Klaudia: Mýliš sa. Nie ja, ale ty si sa zmenila!

Sluha: Už si sa rozhodla?

Elisa: Asi áno. Povzdychne si.

Sluha: Áno alebo nie!

Elisa: Áno, pôjdem s tebou do Krajiny bábok.

Sluha: To som rád. Daj mi ruku, odchádzame.

Klaudia sa niečo nepozdáva. Otočí sa.

Klaudia: Elisa, povedz mi, ... Kam si zmizla. Kam ideš?

Klaudia si v poslednej chvíli všimne Sluhu a Elisu. 

Klaudia: Elisa, počkaj ma! 

Klaudia vstane a rozbehne sa za nimi. Farebná dúha obe odnáša do Krajiny bábok.


Výstup V.- Klaudia, Elisa, sluha

Dúhová cesta sprevádza Elisu do Krajiny bábok. Prechádzajú cez mrak. Okolo nich je hmla a poriadne nevidia. Hrá tichá hudba.

Elisa: Pôjdeme dlho? Nič nevidím.

Sluha: Už sme skoro tam.

Elisa: Som veľmi zvedavá, ale mám trochu strach.

Sluha: Nemusíš sa báť. Ide s nami aj Klaudia.

Elisa: Čože? Klaudia?

Sluha: V Krajine bábok bude tvoj sluha.

Elisa: Klaudia? Ty si tu? Oberá sa. Ozvi sa mi. nevidím ťa.

Klaudia: Elisa... Ničomu nerozumiem. Kam ideme? Cítim sa ako vo sne.

Elisa: Uvidí Klaudiu. Sme na dúhovej ceste.

Klaudia: Chcem sa vrátiť, ale nohy ma neposlúchajú.

Elisa: Ideme do Krajiny bábok.

Klaudia: Do krajiny bábok? Ty si choď ak chceš, ale prečo aj ja?

Sluha: Elisa bude mať svojho sluhu.

Klaudia: Ja mám slúžiť Elise? Mojej bábke?

Sluha: Správne si pochopila.

Elisa: Klaudia ako sluha?

Klaudia: Chcem ísť domov!

Ticho. Zablysne sa. Dúhová cesta končí. Všetci traja sa ocitajú v krajine bábok.


Výstup VI.- Krajina bábok, v nej Sluha, Klaudia, Elisa, Vládca, bábky a ich sluhovia-deti.

Krajina bábok by sa dala nazvať aj dúhovou krajinou. Všetko v nej je veselé, v dúhových farbách. Bábky sú veľké ako deti, ktoré ich mali. Deti robia bábkam sluhov. Hrá hudba, bábky si spievajú.

Elisa vstúpila do krajiny bábok rovnako oblečená, ako odchádzala z izby Klaudie. Narástla a teraz je rovnako veľká, ako Klaudia, kráča. Prekvapene sa obzerá okolo seba.

Klaudia: Elisa? Čo sa s tebou stalo? Si to ty?

Elisa: Ja, ja ... som prekvapená.

Vstúpi Vládca krajiny. Hudba stíchne. Všetci spozornejú.

Vládca: Vítam ťa Elisa. Ozve sa potlesk. Už som prestával dúfať, že prídeš medzi nás. Bola by to                  veľká škoda. Ako sa ti páči u nás?

Klaudia: Mne nie!

Elisa: Som prekvapená. Je tu pekne. Ako v rozprávke.

Vládca: Ach, prepáč Elisa. Zabudol som.

Vládca podíde ku Klaudii. Švihne prútikom.

Vládca: Už je to v poriadku. Doteraz si sa rozprávala len s Klaudiou, ale teraz sme tu mi.

Klaudia chce niečo povedať, ale len otvára ústa. Pochopí, že stratila hlas. Bábky Elisu privítajú.

Bábka 1: Som rada, že si prišla medzi nás.

Bábka 2: Vitaj. Aká bola cesta?

Bábka 1: Budeme tri baby, bude veselšie.

Bábka 2: Keď som sem prišla ja, na to si presne pamätám. Mrholilo.

Bábka 1: Povedz nám nejaký vtip. Tie naše už poznáme.

Bábka 2: Plavila som sa vzduchom. Ako v nejakej vzducholodi.

Bábka 1: Hádanka. Keď niečo vyhodíš do vzduchu, chápeš?

Bábka 2: Mala som z tej plavby divné šteklenie v žalúdku? Raz hore, raz dole.

Bábka 1: Tak to niečo, keď to padne na zem, budeš prekvapená. Zmení farbu.

Bábka 2: Dorazili sme sem v poslednú chvíľu. Utekala som na záchod.

Bábka 3 mlčí. Elisa sa na ňu obratí.

Elisa: A ty mi nič nepovieš?

Bábka 3 stojí, mlčí.

Elisa: Naozaj mi nič nepovieš?

Bábka 2: Nechce sa mu hovoriť.

Bábka 1: Je to chalan.

Elisa: Ako sa máš?

Bábka 3 stále mlčí.

Bábka 1: Nesprávna otázka.

Bábka 2: Skús ešte raz, nedaj sa odradiť.

Elisa: Ako sa volá tvoj sluha?

Bábka 1: Ja sa volám Darina. A môj sluha Jana.

Bábka 2: A ja Bubina. Teda, tak ma volalo moje dievča, teraz sluha. Iné meno som nikdy                              nemala. A môj sluha sa volá Ema.

Bábka 1: My sme vychované. Tým chcem povedať, že ten chalan tam, čo sa na teba ani len                         nepozrie ...

Bábka 2: Sa správa otrasne.

Bábky 3: Pozrie na Elisu. Chceš vedieť aké tu bolo dnes počasie?

Bábka 1: Chytil sa.

Bábka 2: Zázrak.

Elisa: Aká tu bolo dnes počasie?

Bábka 3: Jemne mrholilo. Drobné kvapky vody padali vzduchom ako keby ani nepadali,                                len sa vznášali. To mám najradšej. Ani suchý, ani mokrý.                                                                    Z takéhoto dažďa nezmoknem a ani neprechladnem. Vznášam sa spolu s nimi.

Elisa: A prečo nosíš čiapku.

Bábka 1: Lebo je to chalan.

Bábka 2: Má pod ňou schovaného vrabca.

Bábka 3: Z dúhy nemôže skutočne pršať. Aj keď je vytvorená zo slnečných lúčov a dažďa.                            Takže, nad nami nie je obloha ale dúha. Predpokladám, že si na to prišla sama.

Bábka 1: Pozrime ho, ako sa rozkecal.

Bábka 2: Tuším, že minul celú svoju slovnú zásobu.

Elisa: Nechajte ho hovoriť. Pozrie na chlapca. Môže to byť naozaj príjemné.

Vládca: Dôležito. To zistíš sama. Zajtra.

Bábka 2: Mrholia dúhové kvapky. Malé divadlo. My sme si už zvykli.

Bábka 1: Vôbec ich nevidíš, len cítiš, ako ťa hladia na tvári.

Bábka 2: A máš pocit, že si dúhovo krásna.

Vládca: Tak, čo povieš? Dúhové kvapky na oslavu tvojho príchodu.

Elisa: Páči sa mi tu. Čo povieš, Klaudia?

Bábka 1: My sa svojich sluhov nikdy nepýtame na názor.

Elisa: Prepáč. Zabudla som, že nemôžeš rozprávať. Škoda.

Vládca: Môže, ale len keď chceš nejakú informáciu.

Bábka 3: Oni nám len slúžia. Počúvajú a plnia naše príkazy! Ako roboti.

Elisa: Mám nové priateľky a priateľa a môžem sa tešiť na dúhový dážď. Rozprávam a kráčam.               Nikdy som neverila, že raz budem chodiť.

Vládca: Som rád, že sa ti tu páči.

Elisa sa otočí na Sluhu.

Elisa: Klaudia bude naozaj mojim sluhom?

Sluha: Nesprávala sa k tebe dobre.

Vládca: Dáš jej príkaz a ona ho vykoná. Teraz bude mať dosť času na premýšlanie.

Sluha: Pokojne si to vyskúšaj.

Elisa: Opatrne. Klaudia, prosím ťa, koľko je hodín?

Klaudia: 16,40.

Elisa: Si pripravená pomáhať mi?

Klaudia: Áno.

Vládca sa usmieva. Bábky tlieskajú.

Vládca: My už musíme odísť. Ostatné bábky ťa usmernia, ak budeš niečo potrebovať vedieť.                      Ešte raz, vitaj v Krajine bábok, tvojej budúcnosti. A zajtra sa slávnostne staneš                              obyvateľom našej krajiny.

Sluha: Teším sa.

Vládca a sluha odchádzajú.


Výstup VII.

Bábka 1: Pozri, ako sa to robí. Jana, prines mi kolu!

Jana, ktorá doteraz stála v úzadí, prinesie kolu a mlčí.

Bábka 1: Otvor ju a nalej mi.

Bábka 2: Ema, prines mi môj hrebeň a začni ma česať.

Ema, ktorá doteraz stála v úzadí, podíde k Bábke 2 a češe ju.

Elisa: Ide vám to dobre. Vyskúšam to aj ja. Klára, bolia ma plecia. Trochu mi ich pomasíruj.

Klaudia, podíde k Elise a masíruje jej plecia.

Elisa: To je super.

Bábky sa predvádzajú v rozkazoch pre svojich sluhov.

Bábka 1: A teraz si spolu zatancujeme. Jana, pusti hudbu.

Hudba začne hrať. Bábky tancujú, veselia sa. Ich sluhovia stoja a mlčia. Opäť sa predbiehajú          v rozkazoch pre svojich sluhov: Podaj mi piť. Tlačia ma topánky, odlož ich, ...

Bábka 1 rada všetko vyhadzuje do vzduchu a vykrikuje na svojho sluhu, aby to chytal.                      Po chvíle tancovania sa bábky unavia.

Bábka 2: Som unavená. Mali by sme ísť spať.

Bábka 1: Jana, vypni hudbu.

Elisa: Máte pravdu. Pre mňa bol toto jeden z najnáročnejších dní.

Bábka 2: Ráno sa porozprávame. Budeme mať na to celý ďalší deň.

Bábka 1: Ozaj. Minule som vyhodila do vzduchu hrebeň a nevrátil sa. Vieš, ja rada vyhadzujem                  niečo do vzduchu. Daj si pozor, tu sa ti to nemusí vrátiť. Preto mám aj každú ponožku                  inú. Smeje sa.

Elisa: Neboj sa.

Bábky sú unavené a zaspia. Sluhovia bábok stoja.


Výstup VIII. Klaudia, Elisa

Bábky oddychujú, spia. Sluhovia bábok - deti, sa rozprávajú medzi sebou. Klaudia od nich odchádza a prichádza potichu k Elise. Rukou sa jej zľahka dotkne. Ostatné bábky ju sledujú.

Klaudia: Elisa? Elisa?

Elisa: Viac zo sna. Áno Klaudia.

Klaudia: Potrebujem sa s tebou rozprávať.

Elisa: Teraz spím.

Klaudia: Je to súrne.

Elisa: Otvorí oči. Akoto, že rozprávaš? Vládca ťa predsa zaklial.

Klaudia: Keď bábky spia, môžeme sa medzi sebou rozprávať. 

Elisa: To je super, keď celý deň takmer stále mlčíte. Nechaj ma spať. Niečo pekné sa mi                           snívalo.

Klaudia: Ráno môže byť neskoro.

Elisa: Ako pre koho. Mne sa tu páči. Našla som si kamarátky.

Klaudia: Nemyslím, že som bola k tebe taká zlá, aby si mi teraz nepomohla. Je rozdiel byť                            bábkou a sluhom.

Elisa: To nechaj na mňa.

Klaudia: Cítim sa hrozne. To som bola k tebe taká zlá?

Elisa: Často si sa hnevala na to, čo som nedokázala urobiť.

Klaudia: Nepomáhala som ti?

Elisa: Rada si rozkazovala, hádala sa, počúvala len samú seba. Keby si sa zamyslela nad tým,                 ako si sa správala, hanbila by si sa za to.

Klaudia: Možno máš pravdu.

Elisa: Možno? Jeden deň je málo na to, aby si pochopila, aká si bola ku mne nespravodlivá.

Klaudia: Ale zajtra môže byť neskoro.

Elisa: Nemyslím si.

Klaudia: Ostatné bábky mi povedali, že ak zajtra zložíš sľub, už sa nikdy nebudeme môcť vrátiť                  domov.

Elisa: Dlho som sa rozhodovala, ale už som tu. Prečo by som mala ísť späť?

Klaudia: Chceš byť rovnaká, ako som bola ja?

Elisa: Už by si sa nezmenila. A tu sa nemusím báť, aká budeš ráno, čo sa ti nebude páčiť, ...

Klaudia: Spýtaj sa ostatných bábok a oni ti povedia, aké to je nepríjemné byť sluhom. Prosím.                    Oni sú tu dlhšie.

Elisa vstane. Ide od jedného sluhu k druhému: Ako sa máš v Krajine bábok? Sluha mlčí.                                    A ty? Je ti tu dobre? Sluha mlčí.                                                                                                                                            Chcel by si sa vrátiť. Sluha mlčí.

Elisa: Podíde ku Klaudii. Mlčia. Ako mám vedieť ich názor?

Klaudia: Zabudla som, že môžu odpovedať len svojim bábkam. Chcú ísť domov. Rovnako,                            ako ja. Ver mi.

Elisa: Nedokážem posúdiť, ako sa tvoje priateľky správali k bábkam. Či sa chcú vrátiť.                             Viem len, ako si sa správala ty ku mne.

Klaudia: Máš pravdu. Ak mi pomôžeš, zmením sa. Veľa vecí som pochopila.

Elisa: Možno.

Klaudia: Ver mi.

Elisa: Už je neskoro. Cez deň by bolo po dlhom čase dobre. Môžem chodiť, rozprávať sa                           s kamarátkami. Idem spať. Dobrú noc, Klaudia. Škoda, že nie si malá ako som bola ja.                 Chytila by som si ťa a zobrala k sebe. Vieš aký je to pekný pocit?

Bábka 1: Buďte už konečne ticho.


Výstup IX. Klaudia, Elisa, bábky, deti, vládca, sluha

Ráno. Všetci vstali a pripravujú sa na slávnostný sľub Elisy.

Sluha: Ako si cítiš, Elisa?

Elisa: Trochu som nevyspatá.

Vládca: Včera si mala deň plný prekvapení. Ďalšiu sa vyspíš lepšie.

Sluha: Pristúpte všetci bližšie.

Bábka 1: Držim ti palce.

Bábka 2: Aj ja.

Bábka 3 mlčí. Sluhovia stoja v úzadí. Hudba.

Vládca: Drahí priatelia. Elisa sa slobodne rozhodla bývať v Krajine bábok spolu s nami.                              Radovať sa, byť stále veselá a bezstarostná. Vitaj Elisa. Na to, aby si sa stala                                    právoplatnou obyvateľkou našej krajiny, ešte musíš zložiť sľub.

Sluha: Je to jednoduché. Vládca sa ťa niečo opýta a ty povieš: Sľubujem.

Vládca: Pripravená?

Elisa: Áno.

Bábky a sluhovia tlieskajú.

Vládca: Ja, Elisa, sľubujem, že som prišla do Krajiny bábok dobrovoľne a chcem sa stať jej                        právoplatným obyvateľom.

Klaudia mlčí.

Sluha našepkáva: Sľubujem.

Bábky ju tiež nabádajú k odpovedi.

Vládca: Porozumela si všetkému, čo som povedal?

Krátka pauza.

Elisa: Áno. Ja, Elisa, ...

Sluha: Stačí povedať: Sľubujem.

Elisa: Prišla som do Krajiny bábok dobrovoľne, ale chcem sa z nej, aj s Klaudiou, vrátiť domov.

Nastane veľký rozruch podporený hudbou.

Vládca: Čo si to urobila?

Krajina bábkovo a jej obyvatelia sa pomaly stráca v hmle. Dúhové farby miznú.

Vládca: Zničila si celú krajinu.


Výstup X Klaudia a Elisa

Hmla mizne a Klaudia a Elisa sú opäť v Klaudiinej detskej izbe.

Klaudia: Ďakujem.

Elisa si povzdychne: Neviem, či som urobila dobre.

Klaudia: Pozri, ak nedokážeš sedieť, ja ti vždy pomôžem.

Klaudia zoberie Elisu a oprie ju o seba. Vyberie jablko, čokoládu a rovnako sa s nimi delí s Elisou.

Klaudia: Usmieva sa. Myslím, že budeme tie najkrajšie princezné na svete.

Elisa: Sestry princezné.

Klaudia: Najlepšie priateľky, ktoré sa o všetko podelia a povedia si tie najväčšie tajomstvá.

Elisa: Už mi môžeš povedať, prečo si bola ku mne taká zlá?

Klaudia chvíľu mlčí.

Klaudia: Lebo som si myslela, že všetko zvládnem sama a na všetkých som sa hnevala. Ale ...

Elisa: Ale?

Klaudia: Už som zmúdrela.

Elisa: A čo ostatné bábky. Nebudú sa na mňa hnevať?

Klaudia: Pochopia to. Myslím si, že po skúsenosti z Krajiny bábok sa deti budú k svojim                              bábkam lepšie správať ako kedysi. Nedajú vládcovi dôvod aby vznikla znova.

Elisa: To záleží od len a len od nich.

K O N IE C