Lili a varecha

Úsmevný, trochu veršovný, príbeh dvoch priateliek: Lili a Varechy, a ich nezvyčajnej záľube.

Lili nerada vstáva a tak jej niekedy musí pomôcť kamarátka varecha. Práve dnes, piatok, sa rozhodli uskutočniť vytúžený výlet. Je tu však jeden malý problém - mama. A tak musia ísť všetci traja. Ako to nakoniec dopadne? Držme im palce.


(Pre žiakov I. stupňa)

Deti sa príbeh rýchlo a radi naučili. A tak držím palce aj Vám, kamaráti. 


Osoby:

Lili

jej Mama

Varecha


Lili a varecha

I. Výstup - doma u Lili

Lili spí.

Lili: Chŕŕŕ. Mňam, mňam, mňam. Chŕŕŕ.

Mama: Lili, Zlatko. Vstávaj. Už je ráno.                                                                                                                                             Slnko jaro vstalo dávno.

Lili: Mamííí. NIE! Mne sa ešte nechce vstávať.                                                                                                                           Perinka je teplá a pekné sny som práve mala.

Mama: Ak chceš, ako vždy, krásna byť,neradno ti v posteli leňošiť.                                                                                         Umyť, prezliecť, učesať!                                                                                                                                                             Ja nebudem každé ráno na strapatú hlavu pozerať!

Lili: No dovoľ?! Pch. Ja som pekná aj bez toho.                                                                                                                         Som, aká som a hotovo.

Mama: Si ty ale papuľka. Vstávaj! Nech nemusím ísť po teba.                                                                                                    Raňajky som prichystala, chutné jedlo na tanier ti dala.

Lili: Mamííí. Ja som unavená viac ako keď som si večer ľahla spať.                                                                                   Ešte 5 minút. Vyspím sa pekne do rúžova. Sľubujem.

Mama: Ako chceš. 5 minút a ak nevstaneš, príde si po teba sám čert.

Lili: Si tá najlepšia mama na svete. Už som ticho. Chŕŕŕ. Spí.

Ozve sa zvonec. Cŕŕŕn. Cŕŕŕn.

Lili: Preľakne sa. Kričí. Pomóc, prišli po mňa čerti!

Cŕŕŕn. Cŕŕŕn.

Lili: Vyskočí z postele. Už aj sa aj practe, neprajníci.

Cŕŕŕn. Cŕŕŕn.

Lili: Kto vás poslal? Mama? Ja som dávno vstala, oči otvorené. Aha.

Cŕŕŕn. Cŕŕŕn.

Lili: Dajte metlu, hneď vás vyobšívam, potvory vyúdené. Splašene pobehuje.

Do spálne k Lili vojde mama.

Mama: Je ti niečo, Zlatko?

Lili: Preľakne sa. Jaj, mama. To si ty? Ja že niekto s rohami.

Mama: Ty si divná. Azda nechceš veriť na rozprávky.                                                                                                                    Radšej som ti čertov nemala spomínať.                                                                                                                                Zvonila ti kamarátka. Teraz čaká pred dverami.                                                                                                              Poď že ju pekne privítať!

Lili: Varecha?

Mama: Máš aj inú kamarátku?

Lili skočí do postele.

Lili: Pch. To by si sa čudovala.                                                                                                                              Kde sa pozrieš, všade moja kamarátka.

Mama: No určite. Zase táraš.                                                                                                                                                                 Zavelí. Vstávať! Umyť, prezliecť, učesať!                                                                                                                              Nech to nemusím opakovať. Potrebujem spálňu vyvetrať!

Varecha: Lilííí. To som jaáá. Tvoja kamarátka.                                                                                                                                   Zastavila som sa po teba. Alebo sa ti so mnou nechce ísť?                                                                                             Nechceš krásne dobrodružstvo zažiť?

Mama: K Lili. Počuješ?                                                                                                                                                                              A ty ešte stále v pyžame! Nehanbíš sa?                                                                                                                               Vedro vody na teba vylejem, kefou ťa vydrhnem a hrabľami učešem.                                                                     Otočí sa. Varecha, poď mi pomôcť. Lili, naša slečinka nechce vstať.                                                                           Budeš jej musieť kosti porátať.

Do miestnosti vojde varecha.

Varecha: To ja rada.                                                                                                                                                                                     Tam, kde nieto pomoci, mamy často berú ma do ruky.

Mama: Zdvihne perinu. Poď ju trochu vyobšívať.                                                                                                                            Slov už bolo dosť. K činu nutné pristúpiť!

Mama drží perinu, varecha obšíva Lili, Tá vybehne z postele a behá po izbe.

Lili: Kričí. Aúúú to bolí. Ty si mi pekná kamarátka.                                                                                                                 Aúúú. Zajtra ráno zastavím sa ja po teba.                                                                                                                           Uvidíš aké prebudenie pripravím si na teba.

Mama: Tuším sa nám Lili vyspala.                                                                                                                                                        Umyť, prezliecť, učesať!                                                                                                                                                              A nech ti to zase netrvá?!                                                                                                                                                       Lili beží do kúpeľne.                                                                                                                                     No a ty, poď som mnou, Varecha. Zaslúžiš si raňajky.                                                                                                    Určite ti v brušku škvŕka, hudci hrajú, jesť pýtajú.

Varecha: Ja som už jedla. Chváli sa. To i tamto, všetko z taniera vyjedla som do čista.

Lili: Kričí z kúpeľne. Nech mi nezje raňajky!

Varecha: Vyhovára sa. Ja akosi nie som hladná.                                                                                                                                 Vravela som. Jedla som doma, čo mi dala moja mama.                                                                                                 Aj do batôžka zabalila, pozrite.                                                                                                                                               To aby som vládala. A priložila aj niečo na pitie.

Mama: Pozrie do batôžka. Naozaj. Buchiet dvanásť. To všetko chceš zjesť sama?

Varecha: Tvarohové, makové a lekvárové a ešte niečo aj na prekvapenie.                                                                               Budeme mať s Lili hody v lese. Chytí sa za ústa. Prezradila, čo nemala. Jaj.

Lili: Kričí z kúpeľne. Nech mi nezje raňajky!

Mama: Tiež kričí. Joj, ty máš ale starosti.                                                                                                                                            Už nech si za stolom, všetko zješ a po sebe upraceš.                                                                                                        Čo si to hovorila o lese? Ja som myslela, že len tak, po meste.

Varecha: Zberá sa na odchod, akoby nič nepočula. Musím už ísť.                                                                                                   Svrbí ma akosi na celom tele.                                                                                                                                                   Povedzte jej, že ju počkám pred domom. Rýchlo odchádza.                                                                                         Dovidenia. Kričí. Lili, počkám ťa za rohom.

Mama: Počkaj, počkaj varecha! Dobre som ja počula? Kamže to chcete ísť?

Varecha: Skloní hlavu a tichšie. Ja som ani moc nechcela, chystáme sa do lesa.

Mama: Do lesa?

Varecha: Ožije. V lese straší a nás strašenie strašne baví.

Mama: To sa mi len sníva. Jedna lepšia ako druhá.                                                                                                                        Vy chcete ísť do lesa a ja mám byť kľudná? Tu a sama?

Lili: Už som hotová. Pribehne. Môžeme ísť. Bozká mamu.                                                                                                      Dobrodružstvo malé čaká. Radno mi s tebou sa rozlúčiť.                                                                                              Ale neboj sa ty o mňa, jedna noha tam a druhá nazad.                                                                                                  Domov späť, zavolá ma hlad a smäd.

Mama: Nikam nejdeš! Do postele, spať! Pod perinu zaliezť a opováž sa vyliezať!                                                                Ja nenechám vlastnú dcéru po lese sa túlať.

Varecha: Ja som dobrovoľne nič neprezradila. Tvoja mama to nasilu zo mňa vytiahla!

Lili: Varecha?! Najskôr ma tlčieš ako žito pri zbere a teraz je z teba zradca.                                                                   Kde sa to v tebe berie!

Varecha: Mučila ma! To mi ver. Ako nejakú zver.                                                                                                                               Možno i trochu šticovala. Nepamätám si, bola mela.

Mama: Že sa nehanbíš, Varecha. Idem s vami!!!                                                                                                                              Nebudem sedieť doma, budem vás pekne strážiť.                                                                                                            Ako matka, musím všetko vedieť! A nie doma sedieť.                                                                                                      Vychovávať, chrániť, brániť a keď treba, za dcéru aj ruku do ohňa vložiť.

Lili: Otočí sa. Zívne. Aááááá. Idem si ja ľahnúť.                                                                                                                          Keď ty vojdeš do lesa, aj mravce opačným smerom rozbehnú sa.

Mama: Povedala som a basta. Nie je iná cesta.                                                                                                                                Varecha má dosť buchiet aj pre mňa. IDE SA!!!

Lili: No dobre. Presvedčila si ma.                                                                                                                                                   Spánok na neurčito odkladá sa.

Varecha: To som si vydýchla. Ide sa.

Všetky tri: Lalalala.


II.  Výstup - na výlete v lese.

V lese. Lili, Varecha a Mama kráčajú lesom. Okolo nich sa mihajú stromy, sem tam niečo preletí. Je to strašidelný les.

Mama: Vyzerá to tu trochu strašidelné, zdá sa.

Lili: Mami, blíži sa sobota a nedeľa.                                                                                                                                              Všetky strašidlá v piatok večer utekajú do mesta.                                                                                                            Je to krásne predstavenie, pozerať, ako letia.

Mama: Tak preto vy len do lesa a do lesa.

Lili: Bude sranda. Lepšie ako nejaká diskotéka.

Varecha: Presne tak. Slušní ľudia chodia v piatok večer do lesa.

Lili: Smeje sa. A tí pojašení, von z lesa. Do mesta.

Mama: Čo si povedala? Vy tu chcete zostať do večera?

Lili: Veď o chvíľu bude tma.                                                                                                                                                              Nevšimla si si, mami?                                                                                                                                                                Domov prísť už nestihneme.                                                                                                                                                    Ja a Varecha tu pekne zostaneme!

Mama: Pozrime sa, aké múdre.

Varecha: Presne tak. V lese je väčšia sranda ako sedieť doma a sama .

Lili: Hlavne, keď je tma a nevieme, koho uvidíme.

Mama: Mne sa nepáčia tie vaše reči.                                                                                                                                                    Musím sa ísť bližšie pozrieť, či tu skutočne straší.                                                                                                            Videli ste? Tam v kríkoch, niečo pohlo sa.

Varecha: Robíte si srandu. To nemyslíte vážne?

Lili: Len si choď. My s Varechou sa nebojíme. Nám je to tu všetko známe.

Mama: Tak ja idééém. O chvíľu vrátim sa. Ak niečo nezožerie ma.

Lili: Pch. Snáď sa nebojíš.                                                                                                                                                                  Naber sily, odvahy. Keby niečo, budeš kričať na raty.

Varecha: A my pribehneme hneď. Spoľahnite sa.

Mama odchádza.

Lili: Konečne! A sme len samé dve.

Varecha: Nemali sme radšej povedať aby zostala?

Lili: To nech ťa ani nenapadne. Chceš ju stále počúvať? Ja nie!

Varecha: Čo budeme robiť? Ešte nie je tma, aby sa začali sťahovať strašidlá.

Lili: Naháňať sa, čo chceš robiť iné?!                                                                                                                                              Ak sa bojíš, zostaň skrytá niekde v myšacej diere, jasné?

Varecha: Lili, tam sa niečo pohlo, ja to vidím.

Lili: Alebo poďme jedna druhú strašiť.                                                                                                                  Aké strašidlo by si chcela byť?                                                                                                                                                  Ja som vždy snívala, na metle lietať ako bosorka.                                                                                                            Bosorka, zo všetkých najstrašideľnejšia. Strapatá a ...

Varecha: Preruší ju. Lili, pozri, aj tam sa niečo pohlo, ja to vidím.

Lili: Ak niečo vidíš, choď sa pozrieť a neprerušuj ma stále.

Varecha: Lili, ja sa bojím. Pohlo sa to znova.

Lili: Kto ťa má počúvať. Si hrozná. Nabudúce pôjdem sama.                                                                                                Možno sa len niekde niečo šuchlo a ty hneď musíš byť dôležitá.                                                                                Daj sa mi svete. Ja, nič nevidím!

Varecha: Lili, kráča to k nám, ja sa bojím. Pomóóóc. Utekajme.

Lili sa pozrie: Pomóc.

Obe kričia: Pomóóóc. Pobehujú hore, dole.

Prichádza trochu maskovaná mama.

Mama: Ale dievčatá.

Lili: Mami, to si ty?

Mama: A kto iný by tom mal byť?

Lili: Vidíš Varecha? Hovorila som ti, že to je moja mama.                                                                                                      A ty stále vidíš samé strašidlá.

Varecha: Poďme radšej domov. Už ma iste čaká moja mama.

Mama: A čo strašidlá. Teraz už aj ja som na ne zvedavá.

Lili: To myslíš vážne?

Mama: Sadnime si a pekne na ne počkajme.

Varecha: Aha, už letí prvé.

Tma. Začínajú okolo nich lietať strašidlá. Mama, Varecha a Lili sedia a pozerajú. Radujú sa.

Strašidlá svetielkujú, robia hluk, ..., plnia fantáziu detí.

Mama: Tak. Predstavenie skončilo. Ide sa domov.

Lili: To bolo super.

Varecha: Ja by som tu zostala aj do rána.                                                                                                                                             Keď sa budú vracať, budem sa mať opäť na čo dívať.

Lili: Kľudne zostaň. Ráno prídeme.

Mama a Lili odchádzajú.

Varecha: Počkajte mááá. Beží za nimi.

KONIEC