Na výlete

Krátky príbeh o húske a koníkovi, ktorí sa vybrali za dobrodružstvom do lesa.

Je ráno a slnko svieti. Húska spí. Sníva sa jej krásny sen. Nešetrne ju zobudí koník. Prosí ju, aby išla s ním na výlet. Húska nie je presvedčená, ale keď jej koník sľúbi, že ju premení na svetielkujúcu vílu, súhlasí. A tak sa spolu vyberú za dobrodružstvom. Či koník splní svoj sľub, to sa dozviete po prečítaní príbehu.  

Osoby

Koník

Húska


Na výlete


Koník: Musím húsku rýchlo zobudiť. Haló, gagaga, vstávaj.

Húska: Čo je, čo sa deje? Prečo ma budíš?

Koník: Urobíš pre mňa niečo?

Húska: Ešte som chcela spať. Zívne si. Gá, ga, ga. A čo mám pre teba urobiť?

Koník: Pozri aký je krásny deň.

Húska: To je všetko? Aj včera bol pekný deň a nebudil si ma.

Koník: Áno. Ale určite nebol taký pekný ako dnes. Pozývam ťa na výlet.

Húska: Naozaj? To je od teba milé. Ale ja potrebujem ešte dospať jeden sen.                                                 Vieš, snívalo sa mi o krásnom gunárovi, ktorého som stretla. Páčila som sa mu.

Koník: No vidíš. Ak pôjdeš so mnou na výlet, možno ho stretneš.

Húska: Myslíš?

Koník: Na 100 percent.

Húska: Neviem... Keď ten gunár vo sne bol taký milý a mne sa chce ešte spať.

Húska sa ukladá na spánok.

Koník: Ak pôjdeš so mnou, aj ja pre teba niečo urobím.

Húska: A čo také?

Koník: Zažiješ veľké dobrodružstvo.

Húska: Si smiešny. Dobrodružstvo zažijem, keď budem spať.

Koník: Tajomne. Budeš svetielkujúca víla.

Húska: Prekvapená. Svetielkujúca víla? A ty budeš čo?

Koník: Ja budem čierny mustang. Iháhahá.

Húska: Dobre. Musím si zbaliť kufre.

Koník: Kufre? 

Húska: To sa len tak hovorí.

Koník: Stačí ti plecniak. Ja ti poviem, čo budeš potrebovať.                                                                                 Vodu a pršiplášť. A k tomu kostým.

Húska: Ideme na karneval?

Koník: Nie. Do lesa.

Húska: Do lesa?

Koník: Áno. Budeme sa maskovať pred nepriateľom.

Húska: Ja sa bojím. Hovoríš strašidelné veci.

Koník: Neboj sa. Budem s tebou a navyše budeme mať baterky.                                                                         Si predsa svetielkujúca víla. Najkrajšia budeš po západe slnka.

Húska: Tak dobre. Svetielkujúca víla som ešte nikdy nebola.                                                                             Nemám s tým žiadne skúsenosti.

Koník: Tak poďme už konečne.

Koník a Húska odchádzajú. 


Húska sa po pár krokoch zastaví.

Húska: Koník a nejdeme radšej domov?

Koník: Nie! Veď sme ani z domu poriadne nevyšli.

Húska: Tak dobre. Ideme.

Koník: Tak poďme.

Koník a Húska kráčajú ďalej.


Húska sa po pár krokoch zastaví. 

Húska: Aj tak sa bojím.

Koník: Čoho sa bojíš? Mňa?

Húska: A čo ak natrafíme na medveďa, alebo on na nás?

Koník: Čo to táraš.

Húska: Existujú predsa medvede.

Koník: Stále niečo vymýšľaš. So mnou sa nemusíš báť.

Húska: Dobre. Už mi je lepšie.

Koník: Si najodvážnejšia húska na svete. To sa mi na tebe páči.


Húska a koník vchádzajú do lesa.

Koník: Tak a sme tu.

Húska: Aké je tu krásne ticho. Aj som vyhladla.                                                                                                     Ďobla by som si čerstvej trávičky.

Koník: Slnko zapadá, prišli sme práve včas.

Húska a koník sa začnú pásť.


Z lesa sa ozve hlas.

Medveď: Brum, brum.

Húska: To si bol ty?

Koník: Nie.

Húska: Tak kto to bol?

Koník: To sú obyčajné zvuky lesa.                                                                                                                        Neboj sa. Všetko mám pod kontrolou.

Húska: Vystrašene. Zvuky lesa?

Medveď: Brum, brum. To som ja.

Húska: Ja?

Koník: Mala si pravdu? Niekto tu je. Ukáž sa!

Húska: Poďme sa rýchlo skryť.

Koník: Mám lepší nápad. Zamaskujeme sa. Máme predsa kostýmy.

Húska: Dobre koník.

Koník: Ja budem strom.

Húska: A ja veľký hríb. Muchotrávka. Tie sa mi páčia najviac.

Koník a Húska sa zamaskujú.


Vchádza medveď.

Medveď: Brum, brum. Počul som hlasy. Je tu niekto?

Koník: Nie.

Húska: Tenkým hlasom. Nikto tu nie je.

Medveď: Prekvapený. A to je čo za poriadok.

Koník: Ak si hladný, kúsok ďalej sa pasú ovce.

Húska: Určite sú už dobre najedené, tučnučké a chrumkavé.

Medveď: Rozprávam sa zo stromom a muchotrávkou?                                                                                           To je hrozné. Rýchlo preč. Brum, brum.


Koník aj Húska sa odmaskujú.

Húska: Videl si ako utekal?

Koník: Aj chuť do jedla ho prešla.

Húska: Teraz sa už ničoho nebojím.

Koník: To je správne slovo do bitky. A ide sa domov. Za ďalším dobrodružstvom.

Húska: Domov?

Koník: Domov.

Húska: Na niečo si zabudol.

Koník: Ach ja ... zábudlivec. Jasné, že som zabudol.                                                                                            Abraka, dabraka, moja kamarátka nech na vílu zmení sa.


Odrazu pre koníkom stojí víla. (Húska zostane húskou, alebo sa vymenia bábky, alebo si herec oblečie kostým)

Koník: Ty si krásna.

Húska: Naozaj? Škoda, že nemám zrkadlo, aby som sa videla.

Koník: Do ruky si zober baterku a zatancuj.

Víla tancuje.

Koník: Svetielkujúca víla je to, čo na cestu domov potrebujeme ako soľ na chleba s maslom.

Húska: Ďakujem. A môžem byť vílou až domov?

Koník: Samozrejme.

Koník a Húska: Jupííí.

Koník a húska veselo kráčajú domov.