ASIMILENEC

24.06.2020

Komédia o piatich ženách a jednom mužovi.


Páni, zverte sa do rúk milovaným ženám, ktoré Vás zaručene urobia šťastným. Najlepšie viacerým. Budete sa cítiť ako anjel zoslaný z neba. 

Asi takúto predstavu mal Marián, alias don Chuan, moderný muž, lámač ženských sŕdc, s bohatou životnou skúsenosťou vo svojej profesii. Je nutné poznamenať, že doteraz sa mu v živote táto predstava úspešne darila napĺňať. Pokiaľ...

Dámy, zverili ste svoje srdce do rúk milovaného muža? Čo môžete od nového vzťahu očakávať? Myslíte si, že je to ten pravý a dokáže splniť vaše najtajnejšie sny?

Hra o piatich ženách a jednom mužovi sa snaží jednoduchou a úsmevnou formou voviesť diváka    do deja v ktorom sa stretáva päť žien v jednom byte, proti jedinému, ale zato "úhlavnému" nepriateľovi. Ako to už býva zvykom, pod heslom: "v jednote je väčšia sila," ženy pripravujú Mariánovi pomstu, ktorej realizácia sa spočiatku zdá celkom jednoduchá a ľahko zvládnuteľná. Otázkou je len, ako sa pomstiť  a prípadne, kam schovať mŕtvolu.                   

Ako ženy postupne vedú rozhovor medzi sebou a s mužom, ktorý je často len v pozícii poslucháča, uznajú, že sa stali ľahkou korisťou. Napriek skutočnosti, že najradšej by sa chladnokrvne pomstili, obeť má dokonca na výber ako zomrieť, predsa len im v tom bráni ešte niečo. Naplnenie tajného sna, ktorý nosia "pod svojim srdiečkom". 

Príbeh je aj spoveďou žien o večnom boji, nenaplnených predstavách, snoch ale aj o priateľstve    a pomáhaní si.



OSOBY:

Mário

Žena 1, Žena 2, Žena 3, Žena 4, Žena 5

Matka - záverečný výstup

Detektív - dva výstupy 

Muž/podnikateľ - prvá časť

Psychologička/terapeutka - prvá časť



Časť prvá

Výstup I.

Muž telefonuje. Žena je v kúpeľni. Sprchuje sa. Dvere sú pootvorené, preniká len slabý prúd svetla.

Muž: Ako prosím? Nie, nie, nie... nebol slizký ani chladný. Dokonca ani farebný. Strieborne sivý.                Mal veľkú hlavu. Keď sa predo mnou vztýčil, nič iné som nevnímal. Hľadel mi priamo očí a niekoľko krát vyplazil jazyk. Nedotýkal sa ma... Len ticho syčal. Nemal som strach, len taký zvláštny pocit. Moment.

Krátko počuť zvuk tečúcej vody a potom opäť ticho. Muž vstáva, podíde k stolu a zapáli si cigaru, do pohára naleje Whisky. S pohárom v ruke a cigarou si opäť odchádza sadnúť na stoličku.

Muž: Ste tam?

Žena: Veríte v Boha?

Muž: Či verím v Boha? Tichý smiech. Som unavený.

Žena: Z boha?

Muž: Asi vám nepomôžem. Boh je ďaleko. Ten na mňa stále viac akosi zabúda. Odpije whisky. 

Žena: Kreslili ste niekedy kríž? Myslím ako symbol. Symbol večnosti a zatratenia.

Muž: Čo sú to za otázky. Desiatky, možno stovky.

Žena: Aký ste mali pocit?

Muž: Nepamätám si. Možno v tom bolo niečo mystické, niečo tajomné, nepoznané. Chcel som uveriť      a zároveň som sa v kútiku srdca niečoho bál. Keď tak nad tým uvažujem, kríže som kreslil aj preto lebo to bolo jednoduché. Dve čiary.

Žena: Náboženstvo je jednoduché.

Krátko počuť zvuk tečúcej vody a potom opäť ticho.

Muž: Bolo to dávno.

Žena: Vy ma nepočúvate. A čo peklo? 

Muž: Tmavé, ale zároveň farebné a tajomné. Predstavoval som si  pritom tváre niektorých ľudí.  Každý si ho dotvára sám.

Žena: Čo by ste na ňom dnes zmenili?

Muž: Nič. Kríž a pekloAkoby jeden bol súčasťou toho druhého.

Žena: Základom  vesmíru je rovnováha.

Krátka pauza.

Muž: Všetko? 

Žena: Máte veľa nepriateľov?

Muž: Nepriateľov? Kto je nepriateľ? Skôr neprajníkov. Začne sa vám v podnikaní dariť a oni závidia, alebo poučujú. Iní sa snažia dostať z vás peniaze. Presviedčajú vás o nesporných výhodách obchodovania s nimi, kvalite svojho tovaru.

Opäť počuť pustenie vody v sprche. Chlap si potiahne z cigary. Vstane a podíde k stolu aby odklepal popol. Položí prázdny pohár. Podíde k dverám kúpeľne, pootvorí ich. Usmeje sa, zakýva, opäť ich privrie. 

Žena: Rešpektujte právo druhých povedať svoj názor. Nemôže vám to vadiť. Krátka pauza. Ste tam?

Odchádza od dverí. Vyzerá, že začína byť trochu nedočkavý. Vyzlieka si sako.

Muž: Môžete mi to zopakovať?

Žena: Každý má právo na to, aby druhý rešpektoval jeho právo. Nemyslíte?

Muž: Hovoríte so mnou ako s malým chalanom.

Žena: Možno som sa zle vyjadrila. 

Muž: Život ma naučil rozhodnúť sa rýchlo a nekompromisne. Inak to nejde.

Voda v kúpeľni prestane tiecť. Muž si vyzlieka košeľu.

Žena: Často si to namýšľate?

Muž: Jednoducho to tak funguje.

Žena: Budem hádať: Nebývali ste taký. Mali by ste hľadať rovnováhu v sebe a strážiť si ju.

Muž: To je všetko?

Žena: Niekto blízky vás zradí. Niekto, koho možno máte radi. Tak to v živote chodí.

Muž: Tak to v živote  niekedy chodí.

Žena: O tom bol váš sen. Aké jednoduché, že?

Ženská postava s turbanom na hlave vyjde z kúpeľne. Nevidieť jej do tváre. Muž sa otočí. Žena zdvihne ruku v ktorej má pištoľ a miery na muža. Chvíľu si hľadia do očí. Ozve sa výstrel. Muž sa sa otočí. Kráča k stolíku. Chce sa ho chytiť. Pohár s whisky padá. Mobil zostane položený na stole. Muž si opatrne sadne na stoličku.

Žena: Halóóó, ste tam. Počula som niečo ako výstrel. Halóóó...

Žena Pristúpi k mobilu. Berie do ruky mobil. Ukončí hovor. Navolí iné číslo.


Výstup II.

Zvonenie. Detektív dvíha telefón.

Detektív: Súkromná detektívna kancelária.

Ticho.

Detektív: Súkromná detektívna kancelária. Počúvam vás.

Žena: Námestie. Žltý dom, druhé poschodie. Krátka pauza.

Detektív: Námestie, žltý dom, druhé poschodie. Ďalej?

Žena: Mali by ste sa tam ísť pozrieť.

Detektív: Dôvod. S kým hovorím?

Žena: To nie je podstatné. Mám taký pocit, že som v jednom z bytov počula výstrel.

Detektív: Pocit, tušenie, alebo ste skutočne počula výstrel?

Žena: Ste detektív. Vyberte si. Byť vami, išla by som sa tam pozrieť.

Detektív: Mohli by ste byť presnejšia v ktorom z bytov?

Žena položí.

Detektív: Halóóó.

Žena ukončí hovor, mobil berie so sebou. Odchádza.


Časť  druhá

Výstup I.

Mário drží v ruke knihu a číta hlbokým hlasom. Ženy sedia na stoličkách rozmiestnených okolo Mária.

Mário: Silvia mu stále pozerala do očí. Podvedome vnímala, že cúva. Jej krok zastavila fotelka. Vsunula sa do nej. Senzory prstov vyslali signál a mozog identifikoval príjemný dotyk, aký má len poťah z kože. Spotené dlane spolu s telom pokračovali v pohybe ďalej a ďalej, v snahe čo najviac sa vnoriť do jej útrob. O chvíľu ňou prebehla nekontrolovaná vlna slasti. Možno to spôsobili jeho pery, jemne našpúlené, popraskané, dokonca na jednom mieste s drobnou zaschnutou kvapkou krvi.

Mário zdvihne hlavu. Príjemný hlas vystrieda veliteľský tón: Hovorím vám, bude tu poriadok! Neviem, čo vás to napadlo. Keby som to bol len tušil. Mali ste mi to povedať hneď na začiatku. Ihneď ako vás to napadlo. Prečo ste ma neinformovali?

Žena 5: Dôrazne. Tu je poriadok.

Mário: Kto to povedal! Toto je poriadok?

Ženy pootočia svoje hlavy k Máriovi. Ten okamžite znervóznie.

Mário: Kto vám to dovolil. Okamžite otočte hlavy a každá pozerá iným smerom. Významne. To je poriadok!

Žena 4: A bol by ešte väčší!

Mário: Krucinál, pýtal sa niekto niekoho na názor? Nie! Nie! Nie!

Ticho. Mário si sadne na stoličku, opäť skloní hlavu a číta. Jeho hlas už nie je taký jemný ako predtým: Cítila, ako jeho oči ju prebodávajú. Tmavomodré oči, stále prenikavejšie a dôkladnejšie otvárali cestu k jej srdcu. Nervózne a zmätene odtrhla od neho oči a sklonila hlavu. Chcela  sa presvedčiť, či na nej nechal aspoň kúsok šiat.

Mário zdvihne hlavu: Ja som tu teraz poriadok! Nikto iný tu nemôže nastoliť väčší poriadok ako  ja. Týka sa to len mňa a vás. Len vy a ja!

Žena 3: To bolo krásne.

Žena 2: Hovorí celkom rozumne, nie?

Žena 4: Vyzerá to tak. Len neviem, či celkom dobre chápe zmysel slova poriadok.

Mário: Samozrejme, že hovorím rozumne. Vy, ste sa nemali nikdy stretnúť! A keď ste sa už stretli, nemali ste sa o mne vôbec rozprávať. Toľko rôznych a krásnych tém pobehuje okolo vás, problémov       o ktorých ste mohli donekonečna rozprávať. Ale vy?

Žena 2: Veď sme sa aj rozprávali.

Mário: No a? Tak mi vysvetlite, prečo ste si vybrali práve mňa?!

Ženy opäť pootočia svoje hlavy k Mariánovi. Ten okamžite znervóznie.

Mário: Otočiť! Každá iným smerom! Má tu niekto s tým problém?

Krátka pauza. Mário predýchava.

Žena 5: Lebo ženy sa rozprávajú aj o takých veciach... ako sú napríklad chlapi.

Mário: Hurá, chlapi. Dobre som počul? Povedala si chlapi? Myslela si tým viac, čo viac, veľa chlapov?

Žena 3: Nakoniec, je to aj tak len o tebe.

Mário: Nemohli ste, napríklad, skončiť len pri tom, že ma poznáte a hneď prejsť na inú tému, alebo   iného chlapa?

Žena 2: Inú tému? Akú inú tému? Citové vzťahy sú pre ženy to najdôležitejšie.

Žena 5: Iného chlapa možno. Ale my sme vo vyššom levely. To by sme museli byť niekde na začiatku.  Keď sme ťa spoznali.

Žena 1: Sme iné ako vy muži. Trochu dokonalejšie, viac vybavené pre partnerský vzťah.

Žena 4: Azda nám nechceš povedať, že vy chlapi sa medzi sebou nebavíte o ženách.

Mário: Áno, bavíme sa o ženách. Ale len, keď sa minie téma. Najskôr sa bavíme o športe, autách o robote ... a potom znova o športe, autách, robote, možno len v opačnom poradí.

Žena 4: A o ženách?

Mário: Až keď sa trikrát bavíme o tom istom a už nemáme o čom.

Žena 1: No vidíš a my sme už nemali o čom. Skončili sme aj tak vždy pri bábätkách a chlapoch, čo dosť  vzájomne súvisí. Tak začali byť naše stretnutia aspoň vzrušujúcejšie. Mali sme o konečne čom.

Žena 3: Nakoniec, je to aj tak stále len o tebe.

Mário: A o čom ste sa o mne bavili?

Ženy povstanú zo stoličiek a otočia sa k Máriovi. Ten pôsobí neisto.

Žena 2: Naozaj to chceš vedieť?

Mário: Radšej nie. Zlá otázka. Okamžite sadnúť a každá pozerá iným smerom. Významne. To je poriadok! Tu bude poriadok!!!

Začína byť trochu nervózny. Ženy pokračujú v načatej téme.

Žena 4: Si na to pripravený?


Výstup II.

Žena: Na začiatku sa každej z nás páčilo na tebe niečo iné. Mne napríklad oči, nos, ústa. Máš krásne pery. Pekne tvarované a také mäsité. Nádherne sa bozkávaš ... proste krása.

Žena: Mne hruď a zadok. Máš krásne vyšportovanú a chlpatú hruď. Cítila som sa v tvojom objatí ako malý hrášok v objatí macka. Pobozkal si ma na čelo, oči ... nádherný pocit bezpečia. A pevný zadok. Hmhm. Prečo vy chlapi máte také krásne zadky. Tvrdé a drobné.

Žena: Mne to, aký si bol galantný a pozorný, napríklad keď sme si dali rande a sedeli spolu v reštaurácii. Vždy si mi doniesol ružu. Odsunul stoličku a potom ju zase rýchlo prisunul. Nechal si ma vybrať si jedlo aké som chcela. Stále si mi hľadel do očí a zabával ma. S úsmevom zaplatil účet. Bol si veľmi ohľaduplný. Tvoje bozky boli tak akurát. Ani lenivé: to akože musím? Ani moc náruživé, to akože: chcem ťa tu a hneď! Všetci sa na nás pozerali... a závideli.

Žena: Mne zase to, ako zanietene si rozprával. Aký si mal rozhľad. Začal si o Afrike a skončil na Sibíri.  Dokázal si otvoriť ľubovoľnú tému. Dokonca aj ženské tabu. Mala som pocit, že ma dokonale chápeš       a dokážeš vypočuť, keď to budem potrebovať.


Výstup III.

Žena 1: No vidíš. Takže každá, tak trochu, o niečom inom. Chápeš? Dosť dlho nám trvalo, kým sme sa      v rozhovore stretli aspoň v jednom bode, a zistili sme, že sme sa bavili stále o jednom...

Žena 3: a tom istom mužovi.

Žena 4: Že si to ty, koho sme mali a máme plnú hlavu.

Žena 2: A že sme sa tie hodiny stále bavili len a len o tebe.

Žena 5: A mali sme stále o čom.

Žena 1: Bolo to impozantné. Vôbec sme si jedna druhej nezávideli.

Žena 2: Dopriali sme si. Lebo sme cítili, že každá z nás je šťastná, spokojná, ako by som to...

Žena 4: Happy, je to správne slovo.

Žena 3: Myslím že hej. Asi sme boli happy. Pamätám si tie rozhovory. Dokonca som si to zapisovala.  Toľko pozitívnej energie. To sa len tak nevidí. Vieš, čo si mi jeden večer povedal? Si stvorená na bozkávanie. Tvoje pery sú pre mňa zamatovým pohladením.

Žena 2: Na druhej strane, to nechápem.

Žena 5: O tom neskôr, drahá. Keď budeme sami.

Žena 2: A kedy budeme sami.

Žena 5: Keď tu nebude on.

Žena 1: A mali sme stále o čom. Prenikali sme do teba, stále hlbšie a hlbšie. Priamo do tvojej duše. Myslím, že ťa dokonale poznáme!

Mário: Dámy, som to skutočne ja? Lichotíte mi.

Žena 4: ... až sme prešli aj na intímnu stránku veci...

Žena 1: ... a nie len také hocijaké intímnosti. Predmetné intímnosti.

Žena 3: SEX

Žena 5: Myslíš, že aj teraz ti budeme lichotiť?

Žena 3: Ideme na to.

Mário: Stačilo! Stále trvám na svojom. Mali ste mi to povedať hneď na začiatku. Hneď, ako ste to zistili.  Nebolo by sa to celé tak skomplikovalo. Keby ste boli dve, ale päť?

Žena 3: Opakuješ sa, drahý. A začínaš byť nudný.

Žena 2: Spočiatku to nevyzeralo také komplikované. Naopak, lahodné. Ako keby si krájal maslo z čistej smotany.

Žena 4: Bol si tak cukríkovo zlatý.

Mário zistí, že ženy sú blízko, veľmi blízko. Zavelí.

Marián: Otočiť!!! V tomto chaose musí niekto veliť!

Ženy sa povzdychom sa vracajú na svoje miesta.

Marián: Hovorím vám, bude tu poriadok. My chlapi sa spolu o intímnych veciach nebavíme. Čakáme,  kým iný chlap pochváli to, čo má.

Žena 1: Ty si sa s niekým o nás rozprával? Nás niekto pochválil?

Žena 3: My sme ti nepovedali, o čom sme sa spolu bavili.

Mário: Nemusíte hovoriť. Viem si predstaviť, čo sa v tých vašich hlavách rojilo.

Žena 5: To asi ťažko! A keby aj. Hovorili sme si len pravdu.

Mário: Krucinál, povedal som ticho. Poznám vás!

Žena 1: On niečo hovoril?

Žena 2: O tichu nehovoril nič.

Žena 3: Hovoril o poriadku, nadával, že sme mu mali niečo povedať, že nás pozná...

Žena 5: Hohohohóó.

Žena 2: Ach áno, práve teraz to povedal.

Žena 4: Povedal: Krucinál, povedal som ticho.

Mário: Tichóóó. Ženy, rozseknem vás na márne kúsky.

Mário je zúfalý. Ženy sa nezadržateľne blížia k nemu.

Žena 2: On niečo hovoril?

Žena 1: Že nás rozsekne na márne kúsky.

Žena 4: Fuj, to že povedal? Čo sme nejaké hadice?

Žena 3: Povedal: Ženy, rozseknem vás na márne kúsky aby vás bolo viac a mohol som vás všetky strašne ľúbiť.

Žena 5: To už znie lepšie. Však my aj sme na zahryznutie.

Keď sú ženy takmer úplne blízko neho, Máriovi zazvoní vo vrecku mobil.


Výstup IV.

Mário: Mobil.

Pauza. Mobil stále vyzváňa.

Mário: Ja ho zdvihnem. Mal by som ho zdvihnúť, čo ak to je... Asi ma niekto volá, však?

Ženy mlčia a uprene na neho hľadia. Mobil prestane. Ženy vykročia smerom k Máriovi a mobil znova začne vyzváňať. Mário to nevydrží, odbehne zo zovretia.

Mário: A bude tu poriadok.

Ženy sa otočia a hľadia na neho s prísnym pohľadom.

Mário: Nie, to nepatrilo tebe. Povedal som, že to nepatrilo tebe. Tak sa prosím ťa upokoj. Áno?  Áno. Áno. Áno. Áno. Áno. Áno. Áno. Zopakuj to ešte raz? Rázne. Povedal som NIE! Vieš čo, teraz nemôžem rozprávať. Už poobede, keď sme o tom bavili, povedal som nie. Áno, ostatné je áno. Akože prečo nemôžem hovoriť? Môžem hovoriť. Vôbec nerozprávam málo. Ty dávaš otázky, na ktoré sa nedá inak odpovedať, len áno alebo nie! Nie. Nie. Nie. Nie. Nie. Nie. Nie. Zopakuj to ešte raz? Akože čo? To posledné. ÁNO! Povedal som áno! Na toto hovorím áno. Akože na ktoré nie? Ja viem, ja ti verím, že je krásna, nádherná a kadečo iné, ale ja teraz nemám jednoducho čas. Naozaj, nemám čas. Aj to viem. Nemusíš mi to hovoriť. Čo? Že hovorím potichu? Nahlas: Ja môžem aj kričať. Usmeje sa na ženy. Kričí. Prosím ťa. Mám všetko pod kontrolou. Teda, dočasne. Stačí? Všetci sa tu máme dobre. Opäť polohlasne. Nie. Nič sa nestalo. Som v pohode. nehovorím v žiadnych šifrách. Len teraz jednoducho ... ja neviem, možno dva, tri dni ma nebudeš vidieť. Ako to mám vedieť? Práve som si kúpil nejakú knihu  o ženách a musím ju prečítať. Potom sa u teba zastavím. Prosím ťa, som doma. Kde by som mal byť. Opováž sa. Neotvorím ti. Ty máš kľúč? Máš kľúč! Samozrejme, že o tom viem. Ale dohodli sme sa predsa. Pochop. Ten kľúč je starý, ja som dávno vymenil zámok. Áno, žartujem. samozrejme, že žartujem. tebe by som predsa žiaden kľúč nevymenil. Nie, nie som sám. Ako? Opováž sa. Počuješ?            O p o v á ž   s a!!! Krucinál, hergot. Nenadávam. Dobre. O pár hodín som u teba. Ahoj. Rýchlo zloží telefón.


Výstup V.

Žena 2 zdvihla knihu zo stoličky, ktorú tam nechal Mário:

Mário: Pocítila dotyk jeho rúk. Určite si musel kľaknúť na kolená, aby to urobil. Nie. To nie je možné. Prečo nechá so sebou robiť, čo chce on? Prečo zase dvíha hlavu a hľadá jeho oči? Prečo položila svoju ruku na jeho? Prečo nevníma svoj dych a tlkot srdca prehlušuje slová, ktoré vychádzajú z jeho hrdla? Bude to musieť zopakovať. Určite jej hovorí niečo krásne. Bude musieť... ale veď  predsa na tom až tak nezáleží. Je to o láske a on jej to zopakuje znova a znova.

Sucho povzdychne si: Pekné drísty!

Žena 1: On niečo hovoril?

Žena 3: Že o pár hodín bude niekde.

Žena 2: Že nás rozsekne na márne kúsky. To ma zaujalo viac.

Žena 4: Fuj, to že povedal? Čo sme nejaké hadice?

Žena 5: Povedal: Ženy, rozseknem vás na márne kúsky aby vás bolo viac a mohol som vás všetky   strašne ľúbiť. Že sa nemýlim?

Žena 1: To už znie lepšie.

Žena 3: Ale zároveň povedal, že o pár hodín bude niekde.

Žena 2: Tak o tom by som dosť pochybovala.

Žena 5: A ešte predtým povedal aby sme boli ticho.

Žena 1: Ty si skutočne niečo také povedal?

Žena 2: Mám tomu uveriť?

Žena 4: Ty chceš naozaj nastoliť poriadok?

Žena 1: Neuveriteľné.

Mário: Krucinál. No tak, aké milé baby. Ja neviem, načo sa to hráte. Keď si každú z vás predstavím v spodnom prádle a potom aj bez neho. Pripomeniem tie nádherné chvíľky, plné romantiky. Veď vy dokážete byť také krehké stvorenia. Jemné, prítulné. Prečo to nemohlo pokračovať  ďalej? Ako v krásne napísanom románe. Vy máte také šťastie, že vás je päť a môžete sa medzi sebou o všetkom rozprávať. Ale ja? S kým sa mám ja rozprávať? Tu. Teraz. Na všetko som sám. Keby som sa rozsekol na štyri časti. Ja sa tak zúfalo potrebujem s niekým rozprávať. Mali by ste ma pochopiť. Dusím to v sebe. Dusím sa. Musím ísť na záchod. Vráť mi tú knihu. Vytrhne žene knihu z ruky. 

Žena 5: Nikam nejdeš. Pošti sa!

Žena 3: To poznám. Dusila som sa pomarančom. Bola som príšerne hladná. Ten pomaranč vyzeral tak dobre. A ja som ho musela ošúpať. Neznášam pomaranče so šupkou.

Žena 4: Hovorila som vám. Nie je milý. Podíde k nemu a pohladká ho po vlasoch.  Ja som mu Cukríček. Môžem tak aj teraz, nie? Chutil si tak sladko, CUKRÍČEK.

Žena 1: Ešte nám ho tu budeš rozbaľovať!

Mário: Ja nie som Cukríček. Nikdy som ti to nepovedal, ale ja nie som Cukríček.

Žena 4: Ani lentilka?

Mário: Ani lentilka! Zbytočne si ma v posteli natierala horkou čokoládou. Zo mňa cukríček, lentilka ani černoch nikdy nebude?

Žena 2: Černoch? O tom si nám nikdy nepovedala?

Žena 4: Ty si Cukríček, Cukríček! A Lentilka som ti povedala len raz.

Mário: Ale, no tak. Boli ste také milé baby, čo sa s vami stalo?

Žena 1: Opakuješ sa! Sadnúť!

Žena 1: My sme milé baby!

Žena 5: Len milé baby?

Žena 4: My dokážeme byť neskutočne milé baby.

Žena 2: Jemné, hravé, koketné...

Žena 3: Ty nám neveríš?

Mário: Ale ja, ja vám verím.

Žena 3: Mal si sa rozhodnúť a neťahať každú z nás za nos! Teraz vidíš, čo strácaš.

Žena 2: Nechápem ako si to mohol dopustiť. Škrtal si si nás v kalendári ako nejaké...

Žena 4: No tak, Cukríček? Škrtal?

Krátka, ale významná pauza.

Žena 3: Je ticho! A toto nám tu chce vysvetľovať, čo je poriadok?

Žena 2: Cestovný, prepravný, študijný, vlakový?

Žena 4: Škrtal, alebo neškrtal?

Žena 3: Kľudne si ho škrtni.

Žena 1: Predstav si, že po tom všetkom, čo si nám urobil....

Mário: Čo som vám urobil? Každá ste bola spokojná. Žiadna ste sa nesťažovali. Krochkali ste si.

Žena 2: On niečo hovoril?

Žena 3: Povedal, že je prasa. Liezol so štyrmi ženami súčasne do postele.

Žena 1: Zarátaj aj seba!

Žena 3: S piatimi ... ženami.

Mário: Tak to teda nie. Pozor, pozor! Ja nie!

Žena 2: Čo tým myslíš? Ty chceš povedať, že ...KLAMEME?!!!

Žena 3: Prasa!

Každá vyjadrí svoj názor: Prasa!

Žena 4: Ako to dokázal? To by malo byť aj na normálneho chlapa priveľa.

Mário: Fungovalo to. Ani raz som nesklamal.

Žena 5: Myslím si, že je obyčajný zvrhlík. Už mám dosť tvojich rečí.

Žena 1: Predstav si, že po tom všetkom, čo si nám urobil by sme ťa ZABILI!

Ženám sa rozjasní tvár.

Žena 3: Si už mŕtvy muž. To je úžasné. Svoje si si užil, si prepracovaný, ubolený...si mŕtvy muž.

Žena 4: Smradľavá zdochlina. Neviete, kde je najbližší bitúnok?

Žena 1: Toto mesto by malo mať bitúnok a auto na zvoz zdochlín.

Žena 5: Idem po nože. Vy sa rozhodnite, ktorá z vás ho pichne.

Žena 2: My sa rozprávame s mŕtvym mužom? Ťažko tomu uveriť. Hotový horor. Usmeje sa.

Volá. Haló, mŕtvy muž kdesi? Oplziak jeden, vylez.

Počuť len zvolania: Narcista..., zdochlina..., sraľo...

Žena 3: Najskôr nech sa prizná, kde má v tomto odpornom byte nože.

Mário: Ja ... že som mŕtvy muž?

Žena 2: On niečo hovoril?

Žena 5: Povedal, že je mŕtvy muž. Čo je aj pravda.

Žena 4: Ale veď pred chvíľou si to povedala ty.

Žena 5: Možno viem veštiť blízku budúcnosť. Nie možno, určite. Veľmi blízku budúcnosť.

Žena 1: Ja som raz tak stála na zastávke a dlho nešiel žiaden autobus. Stále som sa pozerala na križovatku a roh domu, spoza ktorého mal vyjsť. Bola to strašne dlhá doba, lebo sa mi chcelo strašne čúrať. Bola som tehotná a navyše mi bola strašná zima. Už ma nebavilo stále pozerať  na ten dom. A tak som sa rozhodla. Pozrela som na zem, na kraj chodníka, na jeden predmet, ktorý tam ležal. Tuším to bol špak cigarety, ale to nie je rozhodujúce. Sústredene som pozerala a stále si opakovala: Teraz vyjde spoza rohu, teraz autobus vyjde spoza rohu, teraz vyjde modrý  autobus spoza rohu, teraz vyjde môj modrý autobus spoza rohu toho krásneho domu, teraz, mne tehotnej žene, ktorej sa chce strašne čúrať vyjde môj modrý autobus spoza rohu toho krásneho domu ... a bude ho šoférovať žena. Potom som pomaly dvíhala hlavu a môj pohľad mieril na križovatku, na obitý roh toho domu. Keď sa zastavil ... autobus vyšiel.

Žena 2: Do riti. To je cool. Normálne neverím.

Žena 1: A to nebolo všetko. Šoférovala ho žena.

Žena 4: A bol modrý?

Žena 1: Bol modrý.

Žena 5: Všetky tvoje autobusy sú modré. Či?

Mário: Pch. Tomu mám tak veriť. Nesyp mi tu zrno, ja nie som slie...

Všetky ženy pozrú na Mária.

Mário: ... pka. Ach, bože. Toľko som zas nepovedal! Vlastne som nič nepovedal.

Žena 3: Zabiť!

Žena 5: Idem po tie nože. Chytí Mária za golier a zatrasie s ním. Máš stále nože v kuchyni v druhej  zásuvke zhora na pravej strane, keď ju otvorím tak v pravom priečinku? Je tam aj ten veľký nerezový, oceľový nôž s drevenou rúčkou a krásnym gravírovaním na čepeli?

Žena 2: Mohol by dostať infarkt, keď ho tak trasieš. Aby sme si nemuseli špiniť ruky. Predsa len vražda.

Žena 4: Vražda? Cukríček nepriznávaj sa. Ty si tie nože už dávno schoval, že mám pravdu?

Žena 5: Vražda! Skutočná, prirodzená vražda. Milujem prirodzené vraždy.

Žena 2: Prirodzená vražda?

Mário: Ja nechcem prirodzenú vraždu. Ja nechcem ŽIADNU vraždu. Vôbec.

Žena 5 ešte stále držiac Mária za golier zatrasie ním: Precízne pripravená vražda.

Žena 4: Nemohli by sme ho zastreliť? Predsa len tak zapichnúť. Raz som zabíjala nožom kapra a bolo  to dosť odporné. Krv striekala...

Žena 1: Koľko dní si upratovala?

Žena 4: Mám doma v zásuvke pištoľ.

Žena 4: Čo pozeráte? Pre prípad sebaobrany. Mala som frajera policajta ... a jemu, potom nechýbala. Aj tak sa o mňa bál a strašne žiarlil. Až na to doplatil. A potom mu nechýbala. Náhodička, že?

Mário: Vytrhne sa z objatia Ženy 5. Vy ste sa zbláznili. Hovoríte, akoby som bol ... ako keby zabiť bolo to najjednoduchšie na svete ... Počkať, počkať, milé dámy. Zhlboka sa nadýchne, postaví na                  svoju stoličku. Pristúpte niektorá z vás ku mne.

Žena 1: Vyzerá ako kohút na smetisku. Začni kikiríkať. No, len do toho. Kikirikííí.

Žena 4: Cukríček, čo to robíš? Prečo sa chystáš kikiríkať? Budeš aj lietať?

Žena 1: Urobíme si spoločné foto. My a lietajúci vták.

Mário: Len smelo. Pristúpte niektorá z vás ku mne.

Žena 5: Neskáč zo stoličky. Mohlo by ti odpadnúť, čo si už dva dni nepoužíval.

Mário: Ale dámy. Nebojte sa. Pristúpte úplne blízko, čo najbližšie.

Žena 2: Hociktorá z nás?

Mário: Ktorá len chcete. Ale rýchlo a smelo.

Žena 2: Ja neviem, keď sme mu povedali, že ho môžeme aj zabiť... nerobila by som to.

Mário: Dobre, tak ďalšia. Ktorá len chcete. Ale rýchlo. neoľutujete.

Žena 3: Správaš sa, akoby to na teba práve prišlo. S tým kohútom si asi mala pravdu.

Žena 2: Chceš to robiť tu, pred nami? Toto jeho číslo poznám. Nič moc.

Žena 3: Cirkusant! Určite budeš chcieť, aby sme krúžili v kruhu okolo teba.

Žena 2: Hovorím vám, nič moc.

Mário: Povedz im. Len im to povedz, že je to zaujímavé. Čo zaujímavé. Že to bolo bohovské. Veď aj tebe sa to páčilo. Dámy, o veľa prídete. Som tu ja.

Žena 5: Nerozhoduje, čo chce on, ale čo chceme mi. Jasné?

Žena 1: Možno nás chceš škrabkať po hlave, ja neviem. Ako zvieratá v zoologickej. Vždy som túžila vedieť, aký to je pocit, byť škrabkaná.

Žena 4: Škrabkaná ako pes?

Žena 5: Prestaň hrať divadlo a zlez z tej stoličky!!!

Žena 2: Si trápny.

Za dverami sa ozve hlas.

Detektív: Halóóó. Je niekto vo vnútri. Je niekto v byte číslo 13. Nemáte menovku na dverách. Nepoznám  vaše meno, neviem, ako vás mám osloviť. Halóóó...

Žena 5 sa pozrie na ženu 4: Ty si za sebou nezavrela dvere? Ty si za sebou nezavrela dvere!!!

Žena 4 záporne krúti hlavou: Ja som ... ja som ich nezavrela? Ja som ich nezavrela! Ja doma nemám  dvere. Neveríš?

Žena 2: Čo teraz?

Žena 4: Čo teraz?

Žena 3 sa pozrie na Mária: Okamžite zlez z tej stoličky!

Mário: Niekto je za dverami. Ja som ho počul. Áno, pane.

Všetky ženy sa na neho pozrú a súčasne zrevú: Okamžite zlez z tej stoličky.

Detektív: Halóóó. Je niekto vo vnútri. Je niekto v byte číslo 13. Nemáte menovku na dverách? Neviem, ako vás mám oslovovať. Podľa všetkého je vás tam viac a samé dámy.


Výstup VI.

Ženy stiahnu Mária zo stoličky a spacifikujú tak, aby ho nebolo vidieť.

Detektív vchádza: Milé dámy...

Žena 1: My sme sa už videli?

Detektív: Ospravedlňujem sa.

Žena 4: My sme sa už videli?

Detektív: Naše mestečko nie je až také veľké. Vidieť sme sa už museli.

Žena 1: Nevideli! O čom točíte?

Detektív: Asi máte pravdu. Zapamätal by som si vás.

Žena 5: Prečo ste prišli?

Žena 3: Kto ste? Čo tu chcete?!

Žena 2: My sme sa už videli? O čom ste točili ak ste už dotočili?

Žena 4: Nevideli! Pamätala by som si vás. Podľa oblečenia. Zapnite sa! Máte rozopnuté nohavice. Niečo vám lezie von.

Žena 1: Zase jeden z tých ... vždy pripravených.

Žena 5: Vlámali ste sa do cudzieho bytu! Viete, koľko za to môžete dostať?

Detektív: Bolo otvorené.

Žena 2: Viete koľko? No viete koľko? Ja nie!

Detektív: Ja som kričal, ale nik neodpovedal.

Žena 2: Tak vy ste kričali?!

Žena 1: To neznamená, že si môžete vojsť všade, kde je otvorené, kde chcete! Ako sa vám zachce! Tu nie ste v obchode.

Žena 3: Tak vy ste kričali. Milosť pán kričal. To neznamená, že si môžete kde chcete!

Žena 4: A kedy sa vám zachce. Narúšate osobné práva, osobnú slobodu, osobnú identitu, osobný  priestor, osobné osobnosti.

Žena 5: Kde sme? A kde by sme boli keby? Keby si tu robil hocikto, čo sa mu zachce...

Žena 3: Kto ste a čo tu chcete?

Žena 5: Vlámali ste sa do cudzieho bytu.

Žena 2: Čo keby sme tu niečo robili? My si tu totižto môžeme robiť čo chceme. Ale vy nie!

Detektív: To vám práve chcem vysvetliť. Nemusíte sa báť...

Žena 1: Ja viem, že sa nemusíme báť robiť, čo sme robili?

Žena 2: Máte nejaké vysvetlenie pre to, čo tu robíme?

Žena 5: Chcete ste nám vysvetliť, čo tu robíme? Viete, rady by sme niečo dokončili.                               

Žena 1: Takže? Dotočte a vypadnite!

Žena 2: Čo keby sme boli v spodnom prádle?

Rázne. Kto ste a čo tu chcete?

Žena 4: To neznamená, že si môžete vojsť kde chcete. Či? Čo?

Žena 3: Mali by ste sa hanbiť. Aj keď ste zatiaľ nič nevideli.

Zvedavo. Čo ste videli? A čo vidíte teraz?

Žena 1: Ale vy sa asi hanbiť nedokážete. Nevyzeráte na to.

Žena 2: Kto ste a čo tu chcete?

Žena 5: Opustite tento byt!

Žena 4: A myslíme to vážne? Keď sa neviete hanbiť, opustite tento byt!

Žena 1: Môžete si vojsť kde chcete?

Žena 2: Čo keby sme tu niečo robili?

Žena 4: Čo keby sme boli v spodnom prádle? Myslíte si, že je to len tak?

Žena 5: Vlámali ste sa do cudzieho bytu.

Žena 3: Kto ste a čo tu chcete? Koľkokrát to mám opakovať!

Žena 4: Stratili ste reč?

Žena 2: Alebo ona vás?

Žena 5: Poviete už niečo, krucinál?

Ticho.

Detektív: To vám chcem vysvetliť. Milé dámy. Som detektív.

Žena 4: Hihi, detektív. Detektív?

Žena 3 rýchlo berie do rúk knihu a spočiatku zbrklo, postupne stále vážnejšie číta: Silvia chcela naprázdno prehltnúť. Sucho v krku jej v tom zabránilo. Potrebuje piť. Chce mu niečo povedať, možno sa brániť, povedať aby prestal. Alebo radšej nie. Nech zopakuje to krásne vyznanie. Vodu. Keď to slovo vyslovila, mala pocit, že je to úplne iný hlas. Je nemožná. Strápnila sa pred jediným mužom o ktorého stojí.

Žena 4: Vodu.

Detektív: Milé. Náhodou, naozaj len náhodou som sa ocitol dnu. Prinesie jej niekto vodu?

Žena 5: My sme odolné. Vydrží!

Žena 1: Vraj náhodou.

Žena 2: Náhodou?

Žena 1: Ani náhodou!

Žena 3: Náhody nie sú. Vy to veľmi dobre viete. To je od vás úbohé.

Detektív: Tak po pravde? Ona to nie je celkom náhoda.

Žena 1: Čo som povedala - snoríte...

Žena 4: Chcete tento byt kúpiť? Nemáme záujem. Máme niečo iné, súrne na práci.

Žena 5: Opustite tento byt!

Žena 3: Chcete, aby sme vás vyniesli? Máme zavolať vynášaciu službu/políciu?

Detektív: Totižto vo vedľajšom byte sa pred pár hodinami stala vražda. Máte s tým bytom spoločnú stenu. Tak som myslel...

Žena 2: Vražda?

Detektív: Tak som si myslel, že by ste mohli niečo vedieť. Raz som už zvonil a nikto mi neotváral a ja som sa potreboval rozprávať.

Žena 4: S vrahom? Hihi, ste dobrý.

Žena 1: Tu nik nezvonil. Prestaňte si vymýšľať.

Žena 2: Vražda? Tak blízko? Pár metrov od nás? Niečo mi ušlo? Cez náš byt? Nepočula som nikoho utekať. Keď niekto vraždí, uteká.

Detektív: Potrebujem majiteľovi bytu položiť pár otázok. Predpokladám, že niektorá z vás je majiteľkou bytu. Takže, dovoľte, aby som vám to bližšie vysvetlil. Spočiatku som si myslel, že to bola vražda. Ale ona to bola polovičná vražda.

Žena 3: To sú aj polovičné vraždy? To akože ruky tam a nohy stále chodia?

Žena 1: Povedzte nám trochu viac o tej vražde. Začína to byť veľmi zaujímavé.

Detektív: Robí si srandu. Chlapíka najskôr pichli kuchynským nožom, potom strelili vedľa srdca, no a on zomrel tesne predtým na infarkt.

Žena 3: Opäť trepete sprostosti. Považujete nás za vyšinuté? Že nám drbe?

Žena 1: Beriem to ako vašu prvú otázku. A zodpovedanú. Ešte máte dve. Majte na pamäti, že sa stávate v našich očiach nedôveryhodným.

Žena 4: Aký infarkt. Veď ste ho nestihli ani len zaviezť na pitvu.

Žena 2: Povedzte nám radšej niečo o vrahovi. Viete kto to urobil?

Detektív: Zatiaľ nie. Ale ja ho nájdem.

Žena 4: Nevravela som? Ste dobrý. Psík Bodrík.

Detektív: Ak dovolíte, napriek vašej nedôveryhodnosti k mojej osobe som sa prišiel opýtať najbližšieho suseda, teda vás milé dámy, či tu, v tomto byte, nebola niektorá z vás asi tak pred dvoma hodinami a niečo nepočula.

Žena 2: Takže pred dvoma hodinami?

Detektív: Niekto mi hneď po vražde volal, bola to žena a povedala, že zabili človeka. A ja som okamžite prišiel.

Žena 1: To myslíte vážne? Najskôr poviete, že ste zvonili, nik vám neotváral a teraz chcete, aby sme povedali, že sme boli doma?

Žena 4: Volal vám vrah? To je predsa smiešne. Ste smiešny.

Žena 1: Tento byt nemá telefón.

Žena 3: Zabiť! Jej, prepáčte. Vy ste detektív. Ja som pozabudla. Vy neberiete hneď všetko tak vážne?  Pravda.

Ticho.

Žena 5: Máte ďalšie otázky?

Žena 3: Asi nie.

Žena 1: Prečo sa rovno neopýtate, čo som robila pred dvoma hodinami?

Žena 2: Aj mňa sa opýtajte, čo som robila. Alebo ešte lepšie. Ja sa vás pýtam, čo som robila pred dvoma hodinami?

Detektív: Dám vám svoju vizitku, keby ste si na niečo spomenuli. Ten chlap možno, čisto hypoteticky, pred smrťou kričal. Asi takto. Policajt vydá hlasné stony: Ááách, ááách. Chŕŕŕŕŕ´. Nie je to celkom presvedčivé, ale. Dedukcia a prax. A nakoniec, niekto mohol počuť výstrel, nakoľko na hlavni pištole nebol nasadený tlmič. Teda predpokladám. Bol zabitý z blízka.

Žena 4: Viete o tom, že ste celkom vzrušujúci muž? Detektív? Milujem mužov zákona bez uniformy. S vždy nabitou zbraňou.

Detektív: Ak ste aj niečo nepočuli a chcel by mi niekto z vás niečo povedať, zavolajte. Viete ako, drby sa budú roznášať. Možno vaši susedia vedia viac a aj ďalší susedia, ale nechcú mi to povedať. Je to normálne. Boja sa, že sa to obráti proti nim a budú patriť do okruhu podozrivých.

Žena 4: Do okruhu podozrivých? To môže byť vzrušujúce. Zoberiete ma do vášho kruhu podozrivých?  Položí mu ruku na plece ovinie nohu okolo stehien.

Detektív si vo vytržení zatlieska, pomädlí ruky. Odchádza. Vo dverách sa zastaví. Otočí hlavu a významne pozrie: A predsa ešte niečo, volať môžete aj v noci.                                                                                Mário sa oslobodí a beží k detektívovi.

Detektív: Chceli ste mi ešte niečo povedať?

Mário: Ja! Ja! Ja, vám chcem niečo povedať. Som tu aj ja. To ste prekvapený, že? Tieto ženy sú v mojom byte. Toto je môj byt. A chcú sa mi pomstiť! Detektív nereaguje. Počuli ste ma? Tieto ženy ma chcú zabiť!

Žena 1: Nemôžete si vojsť kde chcete?

Žena 2: Čo keby sme tu niečo robili?

Žena 3: Mali by ste sa hanbiť.

Žena 4: A myslíme to s nami vážne?

Žena 5: Opustite tento byt!

Detektív: Asi nemáte nič dôležité pre mňa. Tak ja radšej pôjdem.

Detektív odchádza.

Žena 4: Myslíte, že nám uverí, že sme normálne? A teraz ty, Cukríček. Chytí Mária za golier a vovedie do stredu javiska.


Výstup VII.

Žena 4: Ťažko som znášala, že si mi málokedy zavolal. A tak často som myslela na teba. Povedala som  ti, že mi neprekáža, keď mi nezavoláš, ale keby náhodou si mi zavolal, potešilo by to. Keď tak  rozmýšľam, boli sme málo spolu, ale stálo to za to. To hej. Držal si ma v náručí, potom ma masíroval, hral si sa so mnou. Bola som ti oddaná. Škoda, že ti to nedošlo. Ak ti chýba moja prítomnosť, prečo sa ku mne správaš odmietavo, keď sa stretneme? Takto pekne si mi povedal, keď si raz prišiel ku mne. Ty ma nechápeš?, povedala som. Chvíľku som ťa nechala v jaskyni  a potom si vyliezol. Sladký a navoňaný. Prečo by som si mala myslieť, že som niečo zlé urobila? Myslím si, že som pre teba výnimočná! Ale aj napriek tomu si zaslúžiš trest. Prst dole.

Žena 3: Tvrdil si mi, že náš vzťah je pre teba prvoradý, ale keď tak rozmýšľam, nedokázal si mi  úprimne povedať: ľúbim ťa. Skoro stále sme sa hádali. Povedala som ti: problém je hlavne v tebe. Ja si viem vážiť aj maličkosti. Nemusíš mi to čarovné slovko hovoriť každú hodinu. A ty, namiesto toho, aby si sa zamyslel: Nepotrebujem, aby ma niekto stále upozorňoval a opravoval. Boli sme spolu dva dni vo Viedni a keď sme tak ležali vedľa seba... skúsila som to. Nemám pocit, že ma ľúbiš. Ak to nevieš isto, mali by sme sa rozísť. A ty? Ľúbim ťa, zaševelil si a bozkával päť, desať minút na celé telo. Nasledujúci deň sme sa nehádali. Niečím krásnym ťa dokážem opantať. Ty vieš, čím! Ale aj napriek tomu si zaslúžiš trest. Prst dole.

Žena 2: Prvé dva týždne boli najkrajšie. Po čase si začal byť často zamyslený a náladový. Akceptovala som, že chceš byť sám, "dobiť si batériu" ako si mi hovorieval. Napriek tomu, že si vedel, že nerada zostávam sama. Nemohli sme akosi prejsť na vyšší level. Strácal si nápaditosť. Keď si  bol so mnou, presne som vedela, čo od teba môžem očakávať. Jeden večer, keď sme mali, akoby  som to, keď sme mali príležitosť na dôvernosti, vyjadrila som sa jasne: mám pocit, že stojíme na jednom mieste, že sa musíme rozísť. Veľmi ma to rozrušilo, ale nechcela som povoliť. A ty? Konečne sa trochu uvoľnil a bolo to ono. Moje telo je pre teba krásne opojenie. Nevydržíš bez neho! Ale aj napriek tomu si zaslúžiš trest.  Prst dole.

Žena 1: Ja som od začiatku chcela, aby sme otvorene vyjadrovali svoje potreby, pocity. S čím súhlasím   a s čím nie. Myslím si, že to je základ vzťahu. Potom aspoň vieš, o čom sa hádaš. Veľa párov ani nevie     o čom sa háda. Prinútila som ťa sadnúť si a rozprávať sa so mnou. Vzrušovalo ma, že som sa ti mohla      z niečoho spovedať. Samozrejme, že to boli pre teba nepodstatné veci. Ale vzrušovalo ma to. Mala som pocit, že sa tak zbližujeme. A ty si ma počúval a počúval, až som zistila, že rozprávam len ja. Uzatváral si sa do seba a dokonca začal zaujímať obranný postoj. Tak to teda nie, povedala som ti. A ty? Celý večer si mi rozprával o všetkých svojich priateľoch. Teda, to som sa dozvedela vecí. Zbožňuješ môj hlas. Priznaj sa, že je nádherné počuť ho! Ale aj napriek tomu si zaslúžiš trest. Prst dole.      

Žena 5: Nezaľúbila som sa bláznivo. A už vôbec nebola sklamaná. Aj keď som niekedy bola z teba na prášky, povedala som si: je to len chlap. Nechápeš, že rovnako nesieš zodpovednosť za to ako sa správam ja? Pochopil si, že som normálna? Nepopustila som. Potom som ťa len tak, náhodou, pochválila a išiel si sa zblázniť. Raz, keď si bol u mňa, neupratala som kuchyňu. Ty si si to všimol             a upratal si ju sám. A ešte si povedal, že ma ľúbiš. Poviem ti, bol to nádherný pocit. Je pravda, že som bola spokojná. Svojim spôsobom si život obohatil. Viem, čo chcem. Čo sa mi na tebe páčilo bolo to, že po každom bozku sa ma nesnažil hneď dostať do postele. Skoro som ťa začala milovať. Som pre teba vzrušujúco príťažlivá. Takú si ešte nestretol! Ale aj napriek tomu si zaslúžiš trest. Prst dole. 

Všetky ženy naraz: Na smetisko.


Výstup VIII. 

Ženy zaženú Mária na stoličku. Práve urobili ten najspravodlivejší skutok na svete.

Žena 3: Vyzliecť!

Mário: S úsmevom. Ja? Prečo by som sa mal vyzliecť  ja ?

Žena 3: Je tu azda aj iný chlap, Macko?

Mário: Zvedavo. Budem sa vyzliekať sám? Odmietam sa vyzliekať sám!

Žena 1: Nie. My ti pomôžeme. Pekne kúsok po kúsku. Chrústik.

Mário: To už znie lákavo. Ja by som zase pomohol vám. Pekne kúsok po kúsku.

Žena 5: To by sa ti páčilo. Že? Pekne kúsok po kúsku. Tigríček.

Žena 4: Že sa nehanbíš v tejto chvíli myslieť na sex?

Žena 1: Vyzliecť!!! Chrúst prelietavý. Tiger nenažraný!!! Urobíme z teba bylinožravca.

Mário si rozopína prvé gombíky na košeli. Robí to pomaly.

Mário:  Trochu divné, nemyslíte? Nakoniec, veď ma už poznáte - aj vyzlečeného.  Nič nové. Som obyčajný chlap ako každý iný. Máte pravdu. Každý chlap sa vyzlieka, ale večer.  Taký detail. Prosím pekne. Večer.

Mário zoskočí zo stoličky a zapína si gombíky na košeli.

Mário:  Pozrite. Myslím si, že sranda končí. Že sme sa zasmiali až, až.                                                                    

Žena 1: To sa ešte len nasmejeme.

Mário: Odvážne. Ale, no tak. Smelo. Len do mňa. Udrite si. No? Ktorá bude prvá? Ktorá prvá si udrie do mojej mocnej hrude?

Žena 1: Prečo do hrude?

Mário: No tak dobre. Udrite si, kde len chcete. Takmer, kde len chcete. Krátka pauza. Stratili ste reč? Hovorím vám, bude tu poriadok. Tak ktorá, ktorá... Ja som tu teraz poriadok! Nikto iný tu nemôže nastoliť väčší poriadok ako ja.

Žena 2 vyberie z vrecka elektrický paralizér a priloží ho k telu Mária. Toho strasie a zostane v kŕči hľadieť so široko otvorenými očami: Mamička moja.

Žena 2: Zoširoka sa usmeje. Výhražne. Na smetisko!

Mário s pomocou žien vyjde na stoličku, rozopne košeľu a hodí ju na zem.

Žena 4: A to je čo, Cukríček? To sa nehanbíš robiť bodrel? Myslela som, že som ťa aspoň niečo naučila.

Žena 5: Zlez z tej stoličky!

Mário zíde zo stoličky a ukladá si košeľu. Ženy sa zatiaľ rozprávajú.

Žena 2: On ti upratal kuchyňu a hneď na to povedal, že ťa miluje?

Žena 4: Iba 5 minút ťa bozkával na telo?

Žena 1: Pripúšťam. Niekedy bol naozaj málo nápaditý.

Žena 5: Mne volal často. Aj som sa zatajovala. Bolo to príjemné, vedieť, že je niekto do teba zaľúbený.

Žena 3: On, že vie počúvať, keď mu niečo hovoríš dlhšie ako 5 minút? To nemyslíš vážne!

Mário si poskladá košeľu a  opäť vystúpi na stoličku.

Žena 2: Tú košeľu som ti kúpila ja. Zdvihne košeľu zo zeme a držiac za golier ju zanesie na svoju                                 stoličku.

Žena 1: Ja som ti zase prispela polovičkou peňazí na nohavice, Chrústik. Dole gate!

Mário: Nohavice?

Žena 1: Áno, nohavice! Aj opasok. A nechci, aby som ti pripomenula ďalšie veci, ktoré som ti kúpila.        Z môjho platu.

Mário vyzlieka nohavice. Žena 1 k nemu podíde a zoberie ich opatrne do ruky. Prehodí cez operadlo svojej stoličky: Kedy si ich naposledy pral?

Mário stojí len v tričku, ponožkách a trenkách. Žena 4 k nemu podíde a neuvedomujúc si to, zasnene mu hľadí na trenky. Usmieva sa.

Žena 4: Opatrne. Cukríček, ja naozaj veľmi nerada, ale musím. Ak dovolíš....

Mário: Nedovolím.

Žena 4: Cukríček. Pozri. Ja naozaj veľmi nerada. Ak ti nebude potom zima, vieš, ja som ti kúpila...

Mário: Prosím, nie.

Žena 4: Vyzleč si tie ponožky?! Mierne. Ale naozaj, len ak ti nebude zima.

Žena 5: Že ty si nepamätáš, ktorá sme ti čo kúpili? Si otrasný.

Žena 1: Typický chlap.

Mário zostane s vystretou rukou, v ktorej drží ponožky.

Žena 4: Zanes ich čo najkratšou cestou na moju stoličku, Cukríček. Áno? Ďakujem!

Mário zanesie ponožky a opäť sa postaví na stoličku.

Žena 3: No a ja... som bola pri tom, keď si si kupoval tričko.

Mário: Hrdo. To som si kupoval za svoje.

Žena 3: Nevadí, aj ja chcem mať pamiatku. Stáva sa s teba suvenír. Jeden úbohý, bezcenný suvenír. Akoby som k tomu prišla ja, keby som nemala pamiatku?

Mário váha. Žena 2 k nemu pristúpi s paralizérom v ruke.

Žena 2: Je ti zima, Zlatko?

Mário: Nie. Zatiaľ nie. Ďakujem za opýtanie. Vyzlieka tričko.

Žena 3 zoberie tričko do ruky a privonia mu dlhým nádychom: Krásne voniaš, Zlato. Škoda, že už musíš ísť. Ale sľubujem ti, nebudem ho prať týýýždne.

Žena 5: No a ja ... Je to naozaj len náhodička? Keď som ťa prvýkrát videla aké spodné prádlo nosíš...  kúpila som ti nové. Že si si ho musel práve dnes obliecť?

Mário: Mamička moja.

Žena 5: Nemamičkuj toľko. A hlavne, neber to osobne. Tie trenky som ti kúpila ja.  Keď sa dvaja rozchádzajú, patrí sa vrátiť, čo sme si dlžní. Budem ich mať v spálni. A keď budem večer zaspávať, poviem si: V tých trenkách kedysi niečo bolo. A k tomu patrilo aj telo. Bojíš sa, že tam máš celé svoje IQ? Ja chcem len trenky, Pijavica.

Mário: Mohol by som ti vrátiť peniaze.

Žena 5: Peniaze? Si trápny. Peniaze predsa nie sú suvenír.


Výstup IX.  

V Máriových nohaviciach sa ozve mobilný telefón. Žena 1 ho vyberie a nesie k Máriovi. Podá mu ho.

Žena 1: Diskrétne a rýchlo.

Mário: Vidieť, že je nervózny. Haló... Nie. Knihu som ešte nedočítal. Ako to mám vedieť na ktorej  strane som. Práve teraz ju nemám po ruke. Načo chceš vedieť na ktorej strane som. Nie, nie som nervózny. Pozri, ja teraz nemôžem. Nie, nikoho tu nemám. Som sám. Prečo nečítam knihu? To je čo za otázka. Prečo by som mal práve teraz čítať knihu. Ja viem, že je problém dostať ju kúpiť. Nečítam knihu, lebo..., lebo... sa prezliekam. Idem spať. Aký jogurt. Prosím ťa. Aký jogurt. Nie som na teba hrubý. No dobre. Mám plnú chladničku jogurtov. Áno, je tam aj jogurt s medom. Prečo práve jogurt s medom? Áno, natriem sa ním, keď som už vyzlečený. Nie, tam sa skutočne natierať nebudem. Tam mám aj bez toho hebkú pleť. Ja viem, že to vieš. Ako to vieš? No dobre. Naozaj musím končiť. Teraz sa nemôžem s ňou stretnúť. Naozaj nie. Aj keď ti verím, že je pekná a žiadostivá po sexe. Teraz to jednoducho nejde. Nie. Nemôžeš sem prísť. Opováž sa sem prísť. Som nahý. Dobre, tak ti niečo prečítam. Mário otvára knihu a číta: Zavrela oči. Cítila, ako sa prisal na jej pery. Zdvihla ruku a položila ju na jeho hrudník. Oceľovo pevný hrudník. Koľko žien by jej závidelo. Chodí s chlapom, ktorý má tak nádherne vyšportované telo. Každý sval. Keby len vedel, že je do neho zbláznená. Pomaly, pomaly a nežne ma objím, v duchu šepkala každá jej bunka. Zavrie knihu. Musím končiť. Nie. Čo ťa to napadlo. Nie, to nie je o mne. O mojej oceľovej hrudi. Naozaj musím končiť, ahoj. Položí telefón. Mário sa vzdáva. Zmieril sa s osudom.

Mário: Prosím, trochu dôstojnosti.

Žena 5: A akú dôstojnosť si dal ty nám? Ako sa máme teraz cítiť my? Zvedené a opustené?

Mário: Ja vás nechcem opustiť. Na to, aby som niekoho zviedol, musia byť dvaja. V našom prípade  šiesti.

Žena 2: Ako prosím? Nehanbíš sa za to, čo si urobil, čo máš tam dole? Ako si to používal?

Mário: Ja sa hanbím za všetko. Čo mám hore, dole, v strede, vpredu, vzadu, vonku, aj vo vnútri.  Hanbím sa kompletne za všetko. Za celé ja!

Žena 4: Nevedela som, Cukríček, že si taký citlivý.

Mário: Ja nie som Cukríček, Macko, Chrústik, ani Myšiačik, Tigríček, Pepek Námorník.

Žena 5: Už buď láskavo ticho a vyber si smrť. Máš niekoľko možností. Ako povedal detektív: guľka, nôž, infarkt.

Mário: Infarkt ako možnosť?

Žena 4: Ty to s nami zvládneš.

Žena 1: Myslím, že áno. Je nás päť. Z niektorej ho dostať musíš.

Mário: Ja naozaj neviem. Nakoniec je to jedno, nie?

Žena 1: Ironicky. Len nech to je dôstojne. Neboj sa, plne ťa chápeme.

Mário: Zomriem tak, či tak.

Žena 3: Asi tak.

Žena 5: No, ale čo ja? Stále nemám od teba pamiatku.

Mário: Trenky prosím až potom. Keď bude potom...

Žena 5: To mám vyzliekať mŕtvolu? Okrádať? Si nechutný.

Mário: Ako chcete.

Začne si vyzliekať trenky. Pod nimi má tangáče. Ženy zostanú prekvapené stáť a pozerajú Máriovi na zadok, zatiaľ čo žena 4 z ničoho nič v ruke drží pištoľ a mieri na nich.

Žena 2: To je čo? Toto nám chce rozkazovať? Má to pásik v zadku a že vraj poriadok.

Žena 4: Uhnite mi z cesty, nech trafím jeho a nie vás. Pauza. Povedala som vám, uhnite, kozy. A ty sa otoč, Bastard. Celý!

Mário sa otáča a ruky má vpredu skrížené.

Žena 2: Si presvedčená o tom čo robíš?

Žena 4: Myslíš si, že tvoje dlane sú nepriestrelné, Cukríček?

Mário: Milé dámy. Prečo dnešné ženy nie sú šťastné? Ste prepracované, vystresované , vaša práca nikdy nie je dokončená. Toľko energie dávate do všetkého čo robíte. Obdivujem vás. To je všetko. Je pravda, že na každej z vás je to niečo iné. A keby sa vo vás všetko to, čo milujem, dokázalo spojiť do jednej ženy, bol by som najšťastnejší človek na svete.

Žena 2: To bolo pekné priznanie.

Žena 1: Neboj, odkážeme to ženám na celom svete.

Žena 3 podíde k Žene 4, zoberie jej zbraň z ruky, vystrelí do steny, vráti jej ju.

Žena 3: Teraz môžeš. Len som sa chcela presvedčiť.

Žena 4 mieri, zavrie oči. Výstrel.


Výstup X.

Žena 1: Skús ešte raz! Stále žije.

Žena 2: Snáď nemáš nepriestrelnú vestu? Obeť!

Žena 3: Však ty si ho vôbec netrafila! Kde to do čerta mieriš?

Všetky tri sa pozrú na seba, či ich náhodou netrafila a ony o tom nevedia.

Mário: Nič necítim. Krúti sa mi hlava. Potrebujem poldeci.

Žena 5: Musíš si vypočítať letovú dráhu guľky. Pri rýchlosti 350 metrov za sekundu ...nie. Neverím! Musela si ho trafiť!

Žena 1: Podľa mňa, choď bližšie. Priložíš hlaveň ku hlave, preto sa to volá hlaveň, a potom ustúpiš dva kroky dozadu.

Žena 4: Ja nemôžem!

Žena 3: Bože, to je rečí kvôli jednému chlapovi. Odbachni a hotovo! Bum, bum...

Žena 5: Nič to nie je. Pristúp bližšie! Povedala ti pristúp bližšie!

Žena 4 pristúpi bližšie.

Žena 5: Ešte bližšie, ešte bližšie! Nestláčaj spúšť, rozumieš? Neunáhli sa. Čakaj na správnu chvíľu.

Žena 3: Bum, bum... Mozočky, mŕtvolka...

Žena 4: Vravím, že nemôžem! Pištoľ pustí.

Žena 5 pristúpi k žene 4: Čo som povedala. Ona ho nechcela trafiť. Do riti, daj to sem!               

Žena 5 namieri na Mária. Pritlačí hlaveň k jeho hlave, ustúpi. Je asi meter od jeho hlavy. Ostatné si zapchajú uši, mimo Ženy 4. Mário od strachu začne klipkať očami.

Žena 5: Neštvi ma! Nežmurkaj na mňa, keď na teba mierim!

Mário: Ja, ja ... ja. Krúti sa mi hlava. Je mi zle. Potrebujem teplý čaj. Neviem dokedy sa udržím na nohách. Chce sa mi na záchod. Zavolám svojmu právnikovi. Strašne sa mi chce čúrať. Strašne!

Žena 1: Typický príznak doznania viny. Ešte chvíľu a prizná všetko.

Žena 2: Priznáš aj to, čo si neurobil? Včera som čítala v novinách, že hľadajú viacnásobného vraha  mladých dievčat.

Žena 4: Mali by sme ho nechať ísť vyčúrať. Čakám s ním dieťa. 

Chvíľu ticho. Ženy majú v tvárach udivený výraz.

Žena 4: Čakám s ním dieťa. Fňuká.

Žena 5: To je síce milé, ale čo mám s tým ja, že si nabúchaná.

Žena 2: Zopakuj to ešte raz?

Žena 3:Pristúpi k Žene 4. Ty čakáš dieťa s týmto tu? Šibe ti? Pozri ako vyzerá!

Žena 5: Ironicky. Čaká s ním dieťa. Povie hocijakú sprostosť, len aby ho zachránila.

Žena 2: Aj ja s ním čakám dieťa. A nie je to hocijaká sprostosť.

Mário: No, no na-na-nazdar. A prečo ste mi to ...

Žena 3:Pristúpi k Žene 2. Ty čakáš dieťa s týmto tu? Šibe ti? Pozri ako koktá!

Žena 2: Mať dieťa, bol môj sen. Také malé, drobné niečo mám v sebe. Bola som na sono.

Žena 4: Cukríček, prestaň koktať. Nehodí sa ti to.

Mário: Ja-ja-ja-ja ... nemôžem.

Žena 1: Klesne do stoličky. To ma podrž. Tak to sme tri. A myslím to vážne. Nevedela som, že  otehotnieť je taká jednoduchá vec?

Žena 3: S týmto otehotnie asi aj chlap.

Mário: To nie, prosím pekne. To by som nepovedal.

Žena 1: Vyskočí zo stoličky. Ty darebák jeden. Si mi odporný. Hnusíš sa mi. K žene 5. Daj mi tú pištoľ.

Žena 5: Nechaj tak. Ja sama. Mieri Máriovi medzi nohy. Už viem, kde ťa trafím, Cukríček.

Mário sa trasie na celom tele: Prosím, nestrieľajte ma. A tam už vôbec nie. Dám vám peniaze. Veľa peňazí. Mám tajný účet. Všetko doznávam.

Žena 2: Kanec! Povedala som, že sa prizná ku všetkému. Otočí sa k divákom.

Kričí. Čaká tu s ním ešte niekto dieťa?

Ženy ticho stoja. Čakajú na odpoveď.

Žena 5 spustí pištoľ: Správna otázka. Ja to ešte neviem na sto percent.

Žena 3: Ako? To snáď nie je možné. To je hit zimy alebo čo?

Žena 1: Keď tak počítam, tak to sme v tom štyri.

Žena 3: Štyri nabúchané baby. To nemyslíte vážne. To vám neverím!

Žena 5 dvíha pištoľ a opäť miery Máriovi na hlavu: Práve preto ho treba odstreliť  (ako prašivého kojota). Odbachnúť a zakopať v záhrade.

Ticho.

Žena 1: Tento dom nemá záhradu.

Mário: Nemá záhradu.

Žena 2: Tento dom nemá záhradu?

Žena 4: Nemá záhradu? A kde venčia psy alebo mačky? Alebo zajace?

Žena 1: Nie! Tento dom nemá záhradu! Má byty, strechu, pivnice, chodbu a vchod, ale nemá záhradu.

Žena 2: To ma prekvapuje. Dom nemá záhradu!

Žena 3: Nahnevane. Tento dom nemá záhradu. Povedala to jasne!

Mário: Nemá záhradu. Mal by som o tom niečo vedieť.

Žena 4: Každý normálny dom má záhradu, kde venčia psy.

Žena 1: V tomto dome nikto nemá psa.

Mário: Nemá psa. Aj o tom niečo viem.

Žena 4: Ani mačky, zajace alebo morčatá?

Žena 2: A kde ho zakopeme?

Žena 1: Nejaký meter štvorcový záhrady nájdeme.

Žena 3: Nejaký kvetináč nájdete. Pod ním. Pred domom stojí jeden a vyzerá aj dosť hlboký.

Žena 5: Ja som záhradu videla. Spomenula som si.

Žena 2: Kedy, si bola naposledy v tej záhrade?

Žena 5: Vidím ju celkom jasne.

Žena 4: Čakáme s ním dieťa a tento dom nemá záhradu. Budeme ho musieť niekde preniesť!

Žena 2: A čo detektív? Nemohol by nám pomôcť?

Žena 1: Nepotrebujeme pomoc!

Žena 3: Zostala som sama? Podviedli ste ma? Prečo ste mi nepovedali, že ste tehotné? Viete, aké by to  bolo krásne, keby sme sa všetkých päť stretli v pôrodnici na jednej izbe? Ironicky. Chce sa mi  plakať. Ale s týmto chlapom nechcem nikdy otehotnie!

Žena 2 pristúpi k Máriovi: Čo ty na to?

Mário: Zaplatím. Že tento dom nemá záhradu, zaplatím. Každému v dome kúpim domáce zvieratko. Že nie je tehotná, dobehnem.

Žena 2: Myslela som si, že ty si ten pravý. Chcela som ísť s tebou kupovať prvé oblečenie pre naše dieťa Vieš, čo to pre ženu znamená?

Žena 5: Ustúp! Koľko máš v tej pištoli nábojov?

Žena 4: Neviem. Asi päť. Každá môže streliť už len raz.

Žena 1: To by mohlo stačiť. Aspoň jedna z nás by ho mohla trafiť.

Žena 3: Keby ste už o tom prestali kecať! Samé kecy. Ani jedna ho nedokážete zastreliť. Mňa z tohto  vášho divadla vynechajte. Už som ho dávno pustila k vode.

Mário sa nervózne mrví, chce sa mu čúrať.

Žena 4: Nemrv sa Cukríček, lebo ťa netrafí!

Mário: Ja za to nemôžem. Nedá sa to zastaviť. Prosím svojho právnika. Mám právo čúrať!

Žena 5: Tak ty máš právo? Pozri ako to dopadlo s tvojim právom. Neudržal si si ho na uzde.

Mário: Mám právo...

Žena 5: Nemrv sa Cukor, lebo bude z teba karamel.

Žena 3: Skanduje. Dotoho, dotoho, tak už strieľaj! Kľudne ho odbachnite, ale mám jednu nepodstatnú otázku: Je každá z vás pripravená vychovávať dieťa bez otca? Kto vám donesie kvety                                       do pôrodnice?

Žena 1: Ja som pripravená. Vyrastala v decáku. Som sirota. Nevadí. Strieľaj aj za mňa.

Žena 2: Udivene. Nikdy si nám o tom nepovedala. Normálne si bola v decáku?

Žena 1: Nepoznáme sa zase až tak dlho. Tri mesiace nie je veľa?

Žena 4: A mali ste tam aj okná? Čo pozeráte? Môžem sa opýtať!

Žena 5: Fajn. Ja svoje dieťa kľudne vychovám aj bez otca.

Mário: Naše dieťa.

Žena 5: Nejaký chlap sa už nájde, ktorý bude otcom. Nežijeme predsa v dobe kamennej. Žena po každom pôrode je krajšia a krajšia. Nájdem si takého, ktorý ma bude milovať. Najlepšie znamenie Raka. Ak sa zamiluje, k dáme sa správa ako gentleman, miluje nežné slová. Zhromažďuje peniaze, svoju milovanú vie finančne zabezpečiť. Jeho starostlivá a chápavá povaha ho robí najlepším otcom. Stačí, aby som sa podobala jeho matke a on ma na oplátku zahrnie, čím len budem chcieť. A budem mať s ním ďalšie dve deti.

Žena 4: Radi flirtujú.

Žena 5: Ako to myslíš?

Žena 4: Čítala som to v novinách. Ty máš iný zdroj informácií?

Žena 1: Aj náš Play Boy rád flirtuje. Ale tentokrát ti to nevyšlo - chlapček na hranie.

Žena 3: Aj ja som si myslela, že je to ten pravý. Už som dlho žiadny poriadny vzťah nemala. Každý chlap na mne niečo našiel, čo sa mu nepáčilo. Kedy si tí chlapi konečne uvedomia, že ak ma naštvú ... a tento ma nebol schopný ani len priviesť do druhého stavu.

Žena 2: Do čerta aj s chlapmi.

Mário: Mário sa zase pomrví. Ak by ste dovolili...zaplatím vám.

Žena 4: Prestaň sa už konečne mrviť, lebo ťa netrafím.

Mário: Myslite na tie siroty. Štyri siroty.

Žena 5: Čuš, si sviňa. Priživoval si sa na nás, nechal si si kupovať veci, prespával si u nás a usporené  peniaze si odkladal do banky..

Žena 4: Ty chceš platiť? Kľudne môžeš. Ja už mám aj tak iného.

Žena 2: Iného?

Žena 4: Iného. Presvedčím ho, že dieťa je jeho.

Žena 1: Možno by sme ho presvedčili, aby sa staral aj o tie naše.

Žena 3: Do riti. Bude tu už konečne niekto strieľať?! NIE!!! Tak, ja pôjdem, už ma to tu skutočne nebaví.  Vy ste tehotné a ja si idem nájsť konečne normálneho chlapa.

Žena 5: Namieri na ženu 3. Stoj! Nikam nechoď! Žena 3 sa obzrie. Pozerajú na seba. Ty budeš  strieľať! Teba jedinej nebude škoda, keď ťa zavrú! My musíme vychovávať deti!

Žena 3: A budete ma chodiť navštevovať, vyrehotané mi ukazovať svoje decká cez mreže. Nie???

Žena 2: Budeš mať vychádzky. Či?

Žena 4: Ja nechcem byť zavretá. Čo si bude pamätať moje bábätko z detstva? Poondiate mreže a odporne vysmiate ksichty? Nech zavrú niekoho iného.

Žena 1: Kto chce byť zavretý?

Žena 3: Úžasné kamarátky. Vy si tie malé decká chcete naozaj nechať?

Krátka pauza.

Žena 5 spustí pištoľ: Koľko máš tých peňazí v banke?

Mário: Nóóó... Dosť. Pre každú z vás.

Žena 5 hodí Máriovi trenky. Aj ostatné ženy mu vrátia svoje talizmany a sadnú si späť na svoje stoličky. Každá si začne robiť svoje. Jedna si napráva šaty, ďalšia si maľuje pery, make up, ďalšia manikúru. Mário sa cíti uvoľnene, je kľudný.


Časť tretia 

Máriovi zazvoní mobil. Vyberá ho z vrecka. Už je zase v pohode.

Mário: Áno mami? Predstav si, neuveríš. Budem otcom. Si tam? Mami, si v poriadku? Nie, nebudem sa ženiť. Teda, zatiaľ nie. Nedá sa oženiť so štyrmi naraz. Mami, ty sa smeješ? Už dávno som nepočul tvoj smiech. Samozrejme, že budem k tebe ďalej chodiť. Prídem na obed, večeru... všetko zostane ako po starom. Nemusíš sa o mňa báť. Len my dvaja. Mami, a už žiadne dievčatá. Rozumieš? Budem otcom. A ty budeš stará mama. Vieš si to predstaviť? Ja neviem, či to budú chlapci, alebo dievčatá. Ako? Teraz to už je jedno. Mami, si tam?

Matka vstupuje na scénu. V ruke drží mobil, ktorý vkladá do kabelky. Je spokojná.

Mário: Mami, si tam. Zase nás niečo prerušilo. Odloží mobil. Hovorím vám, bude tu poriadok. Neviem, čo vám to napadlo. Mali ste mi to povedať hneď  na začiatku. Hneď ako ste to zistili. Prečo ste ma neinformovali?

Ženy sú kľudné, vyrovnané. Cítiť to na ich hlase.

Žena 5: Tu je poriadok.

Mário: Poriadok. Poriadok. Viem si predstaviť aj iný poriadok.

Žena 5: Detto. Ako povieš.

Žena 1 : Teraz, keď všetko vieš, tebe sa nepáči takýto poriadok?

Mário: Ja som rád, keď máme vo veciach poriadok.

Žena 2: Počuli sme. Nebudeme na seba zazerať, nie?

Žena 4: A bude ešte väčší! Poriadok!

Mário: Ja som tu teraz poriadok! Nikto iný tu nemôže nastoliť väčší poriadok ako ja. Týka sa to len mňa  a vás. Len vy a ja! Dodá. A naše decká!

Žena 3: To bolo krásne. Budúci, viacnásobný ocko prehovoril. Toľko zodpovednosti naraz. Naše decká ...

Žena 2: Celkom rozumne, nie? Asi začína chápať svoju situáciu. Aj keď je len kdesi na začiatku.

Žena 4: Vyzerá to tak.

Mário: vyberá knihu. Významne odkašle. Necháte ma to dočítať?  Pomaly! Pomaly a nežne ma objím, v duchu šepkala každá jej bunka. Silvia citlivo vnímala každý dotyk jeho prstov. Zovretie dlaňou, pohyb pier aj jazyka. Keby sa jej niekto opýtal kde je, čo vidí, ako sa cíti... Veľmi po ňom túžila.

Matka pokračuje: Telo, ktoré bolo ešte pred chvíľou napnuté, teraz sa oddávalo pokušeniu, stávalo sa z neho hebké klbko. Nemo by prikývla so všetkým, čo by povedal. A cítila, že len na to čaká. Chce ju mať len pre seba. Chce byť jej pánom. Pristúpi k Máriovi. Íska ho vo vlasoch. Viem to naspamäť. Toľkokrát som si to prečítala. A hlavne túto časť. Najskôr som si myslela, že je to kniha od niektorého zo známych autorov. Hľadala som ju v knižnici. Márne. Ale asi pred týždňom som ju našla v tvojom nočnom stolíku. Si úžasný. Môj, šikovný malý Majko. Je to o tebe. Si to ty. Nádherne v nej opisuješ všetky svoje milenky. Čo si s nimi dokázal. Si úžasný.

Ženy opatrne vyberajú pištole. Pomaly si ich čistia, kontrolujú počet nábojov v zásobníku. 

Matka pokračuje: Ako si ich ovládol. Úžasné. Som na teba hrdá. Teraz viem, že to všetko nebolo  zbytočné. Že si vždy pri tom myslel aj na mňa. Hodiny strávené podhadzovaním ti nových a nových dievčat. Vieš, že som presne určila v ktorej časti o ktorej z nich píšeš?

Mário: Skutočne? Aj keď som im zamenil mená?

Matka: Blázonko. Poznám ich. Precízne som ti ich vyberala. Mám ich tváre pred očami. No bez teba by som nevedela aké v skutočnosti sú. Čo dokážu prežívať.

Mário: Najskôr som písal o tom, čo som prežíval. Každý večer, skôr ako som zaspal pribúdali nové a nové strany. Chcel som ich mať ako tajomstvo. Pri písaní som prežíval tie nádherné chvíle  znova a znova.

Matka: Som rada, že dokážeš byť k ženám pozorný.

Mário: Myslíš, že sa to dá čítať. Že by mi to mohli vydať ako knihu?

Matka: Bestseller, miláčik. A už aj viem názov.

Mário: Povedz.

Matka: Mohlo by sa to volať: Cesta do ženskej duše.

Mário: Myslíš?

Matka: Počkaj? Nie! Ako som spoznal krásu ženy. Nie, nie, to je hlúpe. Nepočúvaj ma. Mám plnú hlavu                  nápadov.

Mário: Zvážnie. Mama, ako si vychádzala s mojim otcom? Mali ste sa radi? Netrpela si pri ňom?

Matka sa tvári, akoby ho nepočula. Otázky ju zjavne rozrušili.

Matka: Počkaj, teraz mi to, teraz som to mala na jazyku. Počkaj miláčik: Ako som... Nie. Musí to byť  niečo výstižnejšie. Ako mi... Ani to nie. Niečo príťažlivejšie, aby to ľudí zaujalo hneď ako to uvidia na pultoch kníhkupectiev.

Žena 3: ASIMILENEC, bude asi najlepší názov pre váš bestseller.

Až teraz si matka uvedomí, že spolu s nimi sú tam aj ostatné ženy. Udivene na ne pozrie. Ženy vstávajú zo svojich stoličiek. V rukách držia pištole.

Matka: Miláčik, nepovedal si mi, že tu máš návštevu.

Mário: Nóóó... To sú tie ženy s ktorými čakám dieťa, teda deti. Hovoril som ti, že BUDEM OTCOM.

Ženy namieria, tma, päť výstrelov. Po krátkej pauze ešte jeden - záverečný. 

K O N IE C


ASIMILENEC
ASIMILENEC

Hra mala premiéru 9. 3. 2014 v Kultúrnom dome Ploštín. Uviedol ju Divadelný súbor ŠAPO Ploštín pod režijným vedením Majky Grajciarovej.

Ďakujem