Otvor mi

Tragikomický príbeh zo života troch sestier, ich matky a otca.

Iva, Elen a Kata sú ženy v zrelom veku. Každá z nich má svoje zamestnanie. Iva je moderátorka úspešnej show: Nepýtame sa a hosť pritom odpovedá. Elen je šéfkuchárka a matka troch detí. Kata je úspešná právnička a matka jednej dcéry.                                                                                  Pri jednej z návštev u rodičov, dcéry odhalia otcovu nezvyčajnú záľubu, ktorou si spestruje čas na dôchodku ale matka s ňou nesúhlasí. Matkin zdravotný stav v prepojení na otcovu záľubu dcéry privedie k spomienkam z detstva. Nielenže si uvedomia príčiny svojho správania v dospelosti, ktoré súvisí s tým, čo prežívali v detstve, ale zároveň si uvedomia aj hrozbu pre matku. 


Osoby: 

Sestry: Iva, Kata, Elen   

Lucia, Katina dcéra

Otec, matka

Jozef, bývalý manžel Ivany

Peter, priateľ Ivany

Karol, spolupracovník Elen

Krátke výstupy: kameraman, asistent, doktor, záchranári, hlasy


Hra o desiatich výstupoch


Ukážka z hry

Výstup 1. V byte Ivany.

Ivana, Jozef, Peter

Peter stojí na balkóne; Iva fajčí na gauči v miestnosti, hľadí na balkón, pred sebou má pohár vína z ktorého si občas upije; Jozef stojí na chodbe, za dverami bytu.

Jozef: Iva, otvor mi!

Iva: Naser si.

Jozef: Ježišikriste, otvor mi tie drbnuté dvere.

Iva: To určite.

Jozef: Porozprávajme sa ako dvaja normálni ľudia.

Iva: Len my dvaja?

Jozef: Nekomplikuj to. Viem, že dievčatá nie sú doma.

Iva: Si obyčajný kripel.

Jozef: Otvor! Nech tu nestojím ako debil.

Iva: Záleží ti len na sebe.

Jozef: Ešte stále sme manželia.

Iva: To sa zmenilo.

Jozef: Zámočník je na ceste.

Iva: Takže rozkopnutie dverí sa dnes nekoná. Prídem o vzrúšo.

Jozef: Krava. Keď tak presne vieš, čo mi chýba, prečo mi neotvoríš?

Iva: Ty mne nechýbaš. Naser si!

Jozef: Vždy som vedel, že si primitívne blbá.

Iva: Blá, blá, blá.

Iva vstáva. Púšťa hudbu. Pripravuje sa do práce na rolu rolu úspešnej moderátorky. Sako, mejkap, topánky, účes. Hovorí naučené repliky, pri vyslovovaní ktorých si precvičuje artikuláciu.

Iva: Predvádzaj sa skromne a nenútene. Nauč sa správnej komunikácii.                                                   Rozhovor ukonči taktne. Spoznaj, čo je to kvalita.                                                                                   Nezabúdaj na slušné správanie. Neboj sa verejného prejavu.                                                               Maj pozitívny postoj. Dobre sa obliekaj.                                                                                                     Buď dobre informovaná. Správne návyky ti zvýšia sebadôveru.


Výstup 2   Televízne štúdio.

Sestry: Iva -moderátorka, Elen - šéfkuchárka                                                                                                        kameraman, asistent

Kameraman: Vážení, o desať sekúnd začíname. Desať, deväť, osem, sedem, šesť, päť, štyri, tri,                          dva, jeden.

Inscenovaný potlesk, ovácie. Hudba silnie. Prichádza moderátorka. Suverénna, šarmantná, sebaistá Iva.

Moderátorka: Milí diváci. Som rada, že sa opäť stretávame. A ako vždy, neprichádzam sama.                               Dovoľte mi, aby som vám predstavila dnešného vzácneho hosťa. Je ním Elen.                                 Žena, ktorá ako jedna z mála šéfuje reštaurácii  bizarným názvom: Rezervované. 

Moderátorka víta Elen. Inscenovaný potlesk, ovácie. Vchádza Elen, ktorá sa počas celého programu neusmeje, je nervózna, pred kamerou nie je vo svojej koži. Nervozita sa prenesie čiastočne na Ivu a tak celý rozhovor pôsobí trochu neprofesionálne, umelo.

Moderátorka: Vitajte Elen a posaďte sa u nás.

Šéfkuchárka: Ďakujem. Dobrý deň. Do podniku som prvýkrát vstúpila asi šesť mesiacov                                      po jeho otvorení.

Moderátorka: Wow. Vidieť, že nerada mrháte drahocenným časom.

Inscenovaný potlesk.

Moderátorka: Tento rok ste spolu s kolegami oslávili piate výročie od otvorenia. Tieklo                                         šampanské?

Šéfkuchárka: Predtým som robila v hotely Vrchol šéfku studenej kuchyne.

Moderátorka: Môžeme povedať, že ste šéfkuchárkou skúsenosťami, telom aj dušou. Málokedy                             vidieť ženu  na takejto pozícii. Bola som pri tom. Videla som vás. Wow. Videla                               som vás  v akcii. Neuveriteľné.

Šéfkuchárka: Také povolanie si vyžaduje celú ženu.

Moderátorka: Menej ako 24 hodín a viac ako 12 hodín.

Šéfkuchárka: Bez podpory rodiny by som to určite nezvládla.

Moderátorka: Práve enormné fyzické a psychické vypätie sa podpisuje pod novodobý                                             patriarchát v kuchyniach.

Šéfkuchárka: Stovky hladných hostí a doma dve malé deti. Realita.

Inscenovaný potlesk, pokrik.

Moderátorka: Stručná a skromná. Elen je dôkazom, že keď sa chce, zvládnuť sa dá všetko.

Šéfkuchárka: Bežne začínam o pol šiestej ráno, poobede o pol piatej som utekala vybrať                                        deti zo školy, dala ich rodičom a cestovala späť do práce.

Moderátorka: Denná realita pracujúcej ženy. Vaša reštaurácia Rezervované pod vašim velením                           úspešne zvládla boj s krízou. A to je čo povedať. Kríza knokautovala nejeden                                   podnik. 

Šéfkuchárka: Snažíme sa neustále prinášať niečo nové. Meniť jedálny lístok i vínnu kartu,                                  jednoducho nezaspať na vavrínoch. Ale hlavne, precíznosť v príprave.

Moderátorka: Preto vás mnohí obdivujú. Takže u vás neplatí, čo špajza dala. Ste známa tým, že                           presadzujete novú líniu gastronómie.

Šéfkuchárka: Nepresadzujem moderné techniky. Vychádzam z chutí a emócií. Ľahkosť a ilúzia                          jednoduchosti, skombinovaná s regionálnymi surovinami, tradíciou.

Moderátorka: Ak môžem byť odvážna, jeden príklad nad ostatné.

Šéfkuchárka: Kapor pripravený na masle s jahodami a šľahačkou. Môžete skúsiť aj šalát z                                    údeného pstruha so zeleninovými konfetami. Niečo z toho som vám priniesla.

Asistent prináša špecialitu.

Moderátorka: Wow. Vyzerá to super. To biele je tuším dresing.

Šéfkuchárka: Nie.

Moderátorka: To zelené špargľa.

Šéfkuchárka: Nie.

Moderátorka: Ste tajomná. Dáme to pekne sem, predo mňa, aby sa mohli pokochať aj naši                                   televízni diváci. Aj ja.

Asistent kladie špecialitu na stôl. Elen upravuje drobné detaily, ktoré vznikli prenášaním jedla.

Šéfkuchárka: Chutí to lepšie ako vyzerá.

Moderátorka: Smola pre divákov. Biele nie je dresing, zelené nie je špargľa. Čo to asi bude?

Šéfkuchárka.: Moja mama, ktorú týmto pozdravujem, vždy hovorí, hostia jedia viac očami ako                             chuťovými kalíškami.

Moderátorka: Predpokladám, že ak chcete priniesť do kuchyne niečo nové, dokážete pritvrdiť a                           musíte si neraz presadiť svoje. Ako správny šéf.

Šéfkuchárka: Určite nie som generál, ktorý stále len rozkazuje.

Moderátorka: Zamýšľam sa, prečo je u nás tak málo žien šéfkuchárok.

Šéfkuchárka: Pretože muži mali vždy väčšie možnosti. Ale ženy, na rozdiel od mužov, sa                                      nehádajú a nepresadzujú si svoje hrubým spôsobom, ale svojou precíznosťou.

Inscenovaný potlesk, pokrik.

Moderátorka: Krásne vysvetlenie. Pochvala pre vás je, tri bodky.

Šéfkuchárka: Spokojný zákazník, vydarená akcia, poklona napríklad za dobre upečený koláč.

Moderátorka: Váš cieľ je, opäť za tri bodky.

Šéfkuchárka: Michelinská hviezda. Postupne, nech ich je čo najviac.

Inscenovaný potlesk, ovácie.

Moderátorka: Wow. Toľko vo svojej skromnosti a zároveň úprimnosti Elen. Elen, šéfkuchárka                           a zároveň majiteľka reštaurácie Rezervované. Posledná neotázka. Názvy                                         reštaurácií Vrchol a Rezervované, čo k nim.

Šéfkuchárka: To je život. Vždy ma priťahovalo niečo, čo je trochu nezvyčajné a iritujúce.

Moderátorka: Obdivuhodné. Ešte stále dokážete snívať? Po toľkých rokoch práce?

Šéfkuchárka: Videli ste niekedy balenú bryndzu s názvom Stará bryndza? Prečo je pravá                                      bryndza, keď nemôže byť ľavá bryndza? Predstavte si reštauráciu, kde názvy                                  jedál v jedálnom lístku postavím na antonymách. Oceľové halušky s ľavou                                      bryndzou.

Moderátorka: Ako poznám našich divákov, niektorí majitelia reštaurácií práve v tejto chvíli                                 menia názvy jedál? Žartujem. Tešíme sa.

Inscenovaný potlesk a striedavý pokrik, ktorý znie až do konca.

Moderátorka: Milí diváci. To je už skutočne neočakávaný záver vašej najobľúbenejšej relácie:                             Nepýtame sa a hosť pritom odpovedá. Lúčim sa s naším vzácnym zjavom Elen,                             ktorej neodolateľný šarm oslovil nie len vás ale aj mňa. O týždeň si nás                                           nezabudnite  znova šťuknúť. Vaša Iva.

Kameraman: Ukazuje na prstoch: 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10. Skončili sme, dámy. Dvíha palec smerom                                k Ive. Bola si fakt super. Ako vždy. Prajem pekný zvyšok dňa, dámy. Dám si pohár                          dobre chladeného piva.

Asistent odnáša jedlo.


Výstup 3 Televízne štúdio.

Ivica, Elen

Ivica: Zapaľuje si cigaretu. Máš to za sebou. Spokojná?

Elen: Až na ten záver. A to tvoje otrasne neznesiteľné Wow.

Ivica: Prekvapene. Diváci ho zbožňujú.

Elen: Ako vieš? Nevidíš ich reakcie. Stále mi hučalo v ušiach. Miestami som ťa skoro nepočula.            Záver som posrala.

Iva: Trochu si sa rozkecala. Do riti. Nebuď hysterická. To sa stane takmer každému, kto sem vstúpi prvýkrát. Bola si taká, aká si. 

Elen: Ja?

Iva: Diváci to milujú. Stávaš sa jednou z nich. Žiadne otázky. Naše čaro. 

Elen: Diváci? Vyprovokovala si ma. Zneužívaš, že ma poznáš.

Iva: Priznávam.

Elen: To mi nepomôže. Záver chcem zmeniť!

Iva: Pripravuje sa na odchod zo štúdia. Bohužiaľ. Išli sme naživo. Preto sme takí žiadaní.                          Mala som to pod kontrolou. Neboj.

Elen: Tak ty si to mala pod kontrolou, zatiaľ, čo ja som sedela ako na ihlách. Chcem vidieť                    záver!

Iva: V pohode. Nebuď ako magor. Kľud, ségra. Aj ja som bola nervózna. Neser ma.

Elen: Nenadávaj. Chcem tak veľa?

Iva: Paroduje. Bože, čo som to povedala, vyzerala som dobre? Chcem vidieť záver.

Elen: Baví ťa to?

Iva: Nie. Spokojná.

Elen: Potrebujem ísť na záchod. Som nervózna. Musím ísť nutne na záchod. Myslela som, že ti            ujdem spred kamery.

Iva: Poď za mnou. Inak tá spomienka na mamu, to bolo od teba milé. Určite ju to potešilo.

Odchádzajú.

Zvoní telefón. Elen sa vracia s telefónom na uchu. Kontroluje fotelku, či na nej nie je niečo, čo zabudla.

Elen: Čo si povedal? To nemyslíš vážne! Zoznam surovín a postup predsa visí na stene pod                    číslom 32. Ja ti na to kašlem, čo si si myslel. V mojej kuchyni rozhoduje každý detail.                  Riaď sa schválenými postupmi. Na prvom mieste je meno podniku. Bez môjho vedomia              nebude nikto nič meniť. Mlč? Je ti jasné, čo som povedala? A teraz priprav novú porciu.              O päť minút som tam.

Elen vypne telefón. Zhlboka sa nadýchne. Posledný pohľad. Nič nezabudla.

Elen: Ja sa asi poštím. Kde sú tie hajzle.


Výstup 4. V byte Ivany.

Jozef za dverami, Peter stojaci v trenkách na balkóne, Iva, hlasy

Jozef: Vždy som vedel, že si blbá. Zavolám políciu. Počuješ? Ešte sme stále manželia. Prečo si               vymenila kľúče?

Ticho. Iva pokojne upíja víno z pohára.

Jozef: Viem, že si tam. Čakáš čo urobím. Poznám ťa.

Iva: Sama pre seba. Trhni si a prestaň ma otravovať.

Jozef: Odchádzam. Odchááádzam.

Petrovi je na balkóne zima a Iva na neho stále pozerá.

Iva: Poď dnu!

Peter mlčí.

Iva: Peter, poď dnu a neštvi ma aj ty. Dnes už mám toho všetkého tak akurát.

Peter: Ľudia sú svine.

Krátka pauza.

Iva: Urobila som ti niečo?

Peter mlčí.

Iva: Chceš sa rozprávať?

Peter: Svine. Obyčajné svine.

Iva: Tak im to zakrič! Nepočujú ťa. Ľudia, ste svine.

Peter: Zvýši hlas. Ľudia, ste svine.

Iva: Ty to dáš. Poďme ... Gesto.

Peter: Kričí. Ľudia, ste svine.

Ozve sa zvonenie.

Iva: Už ťa počujú.

Zvonenie. Krátka pauza.

Iva: Mal by si im otvoriť. Možno ti nechcú dať po hube. Len sa postavia vedľa teba a zakričíte            si spolu.

Ďalšie, dlhšie zvonenie.

Iva: Nebol si adresný. Svíň je veľa.

Ozve sa krátke búchanie.

Peter: Ľudia sú svine.

Iva: Prášky zapíja vodou. Ak ti to pomôže aj ja som dnes mala chuť povedať šéfovi, že je sviňa.             Sviňa svíň.

Ticho. Iva dopije pohár. Púšťa hudbu.

Iva: Odišli. Nevydržali. Škoda. Mohli ste kričať viacerí.

Opäť sa ozve zvonenie a búchanie.

Hlas: Otvor. Kto ti je sviňa.

Iva: To je už druhý, čo mi chce rozkopnúť dvere. Mal by si s tým niečo robiť.

Peter: Sviňa.

Iva: Včera réžo pozeral na mňa tými svojimi veľkými modrými očami a ja som mu mala chuť            povedať: Vieš čo? Si neskutočná sviňa. Ako môžeš Karlu vyhodiť len preto, že nechce ísť              s tebou do postele. Ale namiesto toho sme tam tak len stáli, hľadeli na seba a fajčili.

Peter stojí v balkónových dverách a hľadí na Ivu.

Peter: Kde máš mobil?

Iva: Neviem.

Peter: Zavolaj mu, že je sviňa!

Iva: Šibe ti? Komu?

Peter: Modrookému trtkošovi z televízie.

Iva: Si normálny? Povedz si mu to sám.

Hlasnejšie búchanie na dvere. Počuť ľudí ako sa za dverami rozprávajú.

Peter: Hovorila si, že ťa obťažoval.

Iva: Ja som si to zariadila.

Búchanie na dvere.

Peter: Ako?

Iva: To je jedno. Už je to za mnou. Mám od neho pokoj. A prestaň ma vypočúvať ako nejaký                siskár, do riti.

Ľudia za dverami objavili zvonec.

Peter: Vyspala si sa sním?

Iva: Čo si o mne myslíš?!

Zvonenie.

Peter: Ako sa volá?

Iva: Prestaň. Hovno z toho budeš mať. Radšej choď otvoriť a povedz im, nech prestanú.

Peter: Chcem to vedieť. Počula si? Chcem počuť to meno. Meno!

Iva: Skutočne?

Peter: Meno.

Iva: Jožo.

Peter: Rovnaké ako má tvoj bývalý manžel. Kričí. Ľudia sú svine.

Búchanie na dvere.

Iva: Rozčúlene na Petra. Prestaň vykrikovať a vypadni z môjho bytu pokiaľ mi rozkopnú dvere.            Počuješ?

Iva sa necíti dobre.

Iva:  Podaj mi pohár vody. Zamdlie.


Výstup 5. V byte Katy.

Kata, Lucia

Kata žehlí. Na žehliacej doske má stojan, na ňom otvorenú zbierku zákonov. Žehlí a zároveň číta    s okuliarmi na nose. Pospevuje si známu melódiu.

Kata: Pri dohode, spravidla obe strany... Nádhera. Milujem slovo spravidla. Akoby som ho tam             vložila ja.

Ozve sa spláchnutie. Lucia vychádza z toalety so skriptami v ruke.

Kata: Do frasa, skoro som spálila nohavice.

Lucia: Mami, ja to nezvládnem. Chápeš ma?

Ozve sa mobil. Lucia ho berie do rúk.

Lucia: Monológ do telefónu. Vydrž chvíľu. Teraz nemôžem. Neznervózňuj ma a vydrž. Odloží                          mobil.

Kata: Zatni zuby a nebuď cintľavka.

Lucia: Tebe sa to povie. Dávno si zabudla aké ťažké je študovať právo. Len dnes som sa učila tri              hodiny a mám pocit, že nič neviem.

Kata: Tri hodiny?

Lucia: Azda to na mne nevidieť? Hlava mi ide do strany, neprrodzene žmurkám, ...

Kata: Keď myslíš. Nezvyčajné bude, ak budeš čítať knihu hore nohami.

Lucia: Pozrie na hodiny. Ty vieš potešiť. Bože, to je už toľko hodín. O desať minút odchádzam.

Lucia, sa chystá na rande. Stále pobehuje hore, dole.

Lucia: Nevieš, kde mám moje najobľúbenejšie ponožky?

Kata: Každý si je vládcom svojho bordelu.

Lucia: Vojde. Ha, ha. Vtipná.

Kata: Máš to napísané na dverách. Sama si si to tam zavesila.

Lucia: Ako si mám v tomto stave spomenúť, kde mám ponožky?

Ozve sa telefón. Lucia ho berie do rúk.

Lucia: Monológ do telefónu. Hlasný odposluch. Vydrž, prosím ťa. Už ti to viackrát nezopakujem.

Mužský hlas: Lucia, prosím ťa.

Lucia zruší hovor, pozrie na mamu.  

Lucia: Čomu asi tak nerozumel. Ponožky. Nevidela som ich už dva dni. Odbehne.

Kata: Nebuď nervózna. Oprala som ti ich a odložila do zásuvky.

Lucia: Mňa klepne. To si nevedela povedať hneď? Navyše mám svoje dni. To je to také ťažké                  pochopiť ma? Si predsa žena.

Kata: Aspoň viem, že nie si tehotná.

Lucia: Vchádza. Češe sa. Myslíš aj na niečo iné? Pozrie do zrkadla, odbehne.

Kata: Pri tvojom životnom štýle je to celkom logická úvaha. Dnes nie si, zajtra si.

Lucia: Mám ich. Super. Nakrátko sa zjaví vo dverách. Mami, ja, nie som ty!

Kata: No dovoľ? U mňa to bola láska na prvý pohľad a tam nemáš čo riešiť. Ale ty? Robko sem,            Robko tam. Robko sem, Robko tam.

Lucia: Vchádza. Navlieka si krikľavé ponožky. To mám za to, že ti všetko hovorím. Mohla by si byť              aspoň trochu vďačná?

Kata: Nerozumiem reči tvojho kmeňa. Pozrie na Luciu. Premeria si ju od hlavy po päty. Taška.

Lucia: Taška. Nevieš, kde mám tašku od Robka?

Kata: Nie. Neviem, kde máš tašku od Robka. Nevedela som, že je od neho.

Lucia: Nervózne prešľapuje, gestikuluje. Mami. Mám v nej skriptá. Inak, prednášky na túto                          skúšku boli fakt o ničom.

Kata: Čo sa ti zdá teraz nudné v budúcnosti, čas zmení.

Lucii zvoní mobil. Pozrie naň, nedvíha.

Lucia: Monológ smerom k telefónu. Jemine, vydrž. O chvíľu vyrážam. Jasné? Hľadám tašku. Pozrie                na mamu. Je normálny? Mobil ešte chvíľu zvoní. Už som si spomenula, kde je. Odbehne.

Kata: Začala som konečne písať knihu.

Lucia: Super, šikulka. Gratulujem. Vchádza. Vysype obsah tašky, triedi a vkladá späť. Vypadne krabička cigariet.  Knihu? Super. Rýchlo, v nádeji, že ju matka nevidela, vkladá ju späť do tašky.

Kata: Pozrie na Luciu. Je ti niečo?

Lucia: Nie. Keď ju dopíšeš dám ju prečítať profákovi. Robko by ju nikdy nečítal.

Kata: Stále pozerá na Luciu. Ironicky: Robko by ju nikdy nečítal. Náušnice.

Lucia: Nemám náušnice? Ja nie som kompletná. Odbehne.

Kata: Opisujem v nej rôzne príbehy ľudí. Ich ťažké životné situácie, ale aj zložité, navonok                    neriešiteľné obchodné vzťahy. Vsúvam tam aj niečo z mojich úspešných procesov...

Lucia: Vchádza. Mami, nehovor mi teraz o nej. Mám pred skúškou. Na to naozaj teraz nemám                gule.

Kata: Gule? Si žena. Robko. Je mi to jasné.

Kata prichádza k Lucii. Vyťahuje krabičku cigariet z jej tašky a odkladá ju. Lucia ju prekvapene sleduje.

Kata: Bola by som rada, keby si pochopila zmysel štúdia. Prečo je také náročné... aké je.

Lucia: Ako si ty mohla chodiť s naším otcom? Odchádza.

Kata: Vtedy som ešte nebola taká múdra a prezieravá.

Dcéra: Pri výbere nášho otca alebo voľbe vysokej? Ktoré tenisky si mám zobrať?

Kata: Pocit bezmocnosti pri niekedy komplikovanom presadzovaní zákonov vyžaduje                            rozhodnosť. Nepoznáš. Spoznáš.

Lucia: Prináša tenisky. A toto paragrafové monštrum ma vychovávalo a ešte stále sa o to snaží.

Kata: Peniaze ti to vynahradia. Nie sú všetko, ale sú moc, moc, moc. Dcérka.

Lucia: Tak ktoré?

Kata: Ani jedny. 

Lucia: Z každého páru tenisiek jednu pustí na zem. Takže takto.

Lucia sa obúva.

Kata: Prvý paragraf som ti zavesila nad postieľku, keď si mala jeden rok.

Lucia: Cumeľ v tvare paragrafu nemalo snáď žiadne dieťa na svete.

Kata: Mám ho ešte stále schovaný. V práci ho všetci obdivovali.

Lucia: Dúfam, že mám všetko? Musím si kúpiť novú voňavku. Táto je otrasná a nepáči sa ani                Robkovi. Buď zmením voňavku, alebo on mňa.

Kata: Je zásadový. To sa mi na ňom páči.

Lucia: No nie. Pobozká matku na líce. Konečne niečo pozitívne.

Kata: Držím palce. Úspech čaká za dverami.

Lucia: Ďakujem ale skúšku máme až zajtra. Ideme sa spolu učiť. 

Kata: To chcem vidieť. Ak sa budete učiť tak ako ja s tvojim otcom kedysi... Tichý povzdych. Tak             ti závidím.

Lucia: Zbytočne sa strachuješ. Letím.

Kata: A nefajči. Pri bozkávaní budeš chutiť ako popolník.

Buchnutie dverí. Kate zvoní telefón.

Kata: Áno, Gabika? Samozrejme, že dnes prídem. Nie. Hrdlo ma nebolí. Spievať môžem. Prečo            sa pýtaš? Zuzka nepríde? Chuderka moja. To sa dalo čakať. Určite prechladla v piatok                  v kostole. Bola tam neskutočná zima. Áno? Jasné, že ju môžem zastúpiť. Podvečer idem              k mame ale ja prídem. Zaspievame si. Pa.

Odkladá mobil. Pospevuje si.  


Výstup 6 V reštaurácii.

Karol, Elen prichádza

Elen: Čo to malo byť?

Karol: Nič hrozné sa nestalo.

Elen: Nie?

Karol: Upokoj sa.

Elen: Prečo mi to robíš?

Karol: Urobil som ako si chcela. Moje jedlo som ponúkol iným zákazníkom. Povedal som im,                že to je prekvapenie, špecialita podniku.

Elen: Stále lepšie.

Karol: Je to Ok.

Elen: Toto nesmieš robiť. Takto nefunguje.

Elen nervózne chodí po miestnosti.

Karol: Chutilo im. A všetci boli spokojní.

Elen: Ak chceš niečo na receptúre zmeniť, musíme to vopred prejednať a odsúhlasiť.

Karol: Bola si preč.

Elen: Ako si si ho nemohol nevšimnúť? Recepty visia vždy na tom istom mieste.

Karol: Toto jedlo som pripravoval prvýkrát. Upokoj sa.

Elen: Stratíme aj posledných zákazníkov.

Karol: Nestratíme.

Elen: Zneužil si, že som bola v televízii.

Karol: Nezneužil. Varil som a zároveň ťa sledoval v televízii. Trochu som spanikáril ale                            vynašiel sa.

Elen: V televízii?

Karol: Bola si perfektná. "Snažíme sa neustále prinášať niečo nové.  Meniť jedálny lístok i                      vínnu kartu, jednoducho nezaspať na vavrínoch." Páčilo sa mi ako si rozprávala.                          Rozumne a rozvážne. Ty si na vine, že som sa zmýlil.

Karol krátko pobozká Elen. Elen zostane zarazená. Pomaly ustupuje.

Elen: Nie, nie...

Karol: Nestratíme.


Výstup 7. V byte Ivany.

Iva, Peter

Búchanie na dvere.

Iva: Rozčúlene. Nevykrikuj ako debil, spakuj sa a vypadni z môjho bytu.

Iva zamdlieva, padá na gauč. Peter spanikári. 

Peter: Láska, preber sa. Si v poriadku? To prejde. Láska. Pokoj. To som nechcel.

Iva sa preberá.

Peter: Vstávaj. Ty to dáš. Bude to super. Všetko dobre dopadne. Ty to zvládneš.

Iva si sadá. Peter jej naleje vína. Iva ho vypije. Zamyslene pozerá na Petra.

Iva: Tak to nie je normálne. Za tento týždeň sa mi to stalo tretíkrát.     

Peter: Všetko dobre dopadne.

Iva: Pozerá na Petra. Pomaly, pokojne. Prečo stále vykrikuješ ako debil. Kto tu má počúvať tvoje              skratové pochody. Toto nie je psychiatria. Toto je môj byt. Povedala som ti, že je koniec.            Zober si všetky svoje veci a vypadni.

Peter si naleje víno,oprie sa o gauč a vypije.

Peter: Aj tento pohár?

Iva: V skrinke mám ďalších päť. Poslúž si. Zmizni a neobsmŕdaj.

Peter: Aj podprsenku, čo máš na sebe? Môžem si zobrať?

Iva: Poslúž si. Vyzlečie ju a hádže mu ju. Máš ešte niečo vo svojom zozname? Lebo ak myslíš,                že si vyzlečiem nohavičky, čo mám na sebe... tak tie som si kúpila ja.

Peter: Iva, mesiace chodenia sa nedajú len tak... žblnk.

Iva: Aký romantik. Ja ich nevymazávam. Spokojný? Môžeš odísť? Si natrvalo niekde v mojej              hlave. Stačí?

Peter: Dôvod, nášho, romantického rozchodu?

Iva: Musí byť? Jednoducho nedokážem vedľa teba normálne fungovať. Nezlepšuje sa to.

Peter: Čo také som urobil? Chcem len, aby si sa za mňa vydala.

Iva: Maličkosť.

Peter: Vadí ti, že nie si tehotná?

Iva: Ešte lepšie. Nechcem byť tehotná, nechcem sa za teba vydať.

Peter: Dobre, beriem si aj tento vankúš, deku. Ak ťa požiadam o ruku o dva týždne, budeš                       šťastná?

Iva: Toto je definitívny rozchod.

Peter: Čo je to s tebou? Týždeň sme sa nevideli. A keď sme konečne spolu, pomilujeme sa,                     oznámiš mi: Definitívny rozchod.

Iva: Týždeň, čo si nebol v tomto byte, som sa snažila zachrániť náš vzťah. Ľutujem.

Peter: Asi som debil. Nechápem. Dúfam, že vieš, čo robíš?

Peter hádže deku aj vankúš na fotelku.

Iva: Vankúš si pokojne zober.

Peter: Načo by mi bol.

Iva: Chlapi sú pri rozchodoch urevaní.

Peter: To nemyslíš vážne.

Peter: Zavolaj mi, keď budeš chcieť. Odchádza.

Iva: Vymazala som si tvoje číslo.

Peter: Čo si urobila?

Iva: Už ti nezavolám. Nikdy!

Peter: Chápem.

Peter odchádza.

Iva: Bolo načase. Zapaľuje cigaretu.


Výstup 8. V byte rodičov.

Elen, matka, otec

Matka sedí v kresle s mobilom v ruke a slúchadlami z mobilu v ušiach. Vchádza Elen. V rukách nesie tašky s nákupom. Nákup precízne ukladá na stôl.

Elen: Ahoj, mami. Čo hovoríš na Ivanino show? Ako som sa ti páčila? Bolo to náročné zvládnuť            všetky jej otázky. Dva týždne som sa na ňu pripravovala. Mami. Počuješ ma? Vyberá jej                    slúchadlo z ucha.

Matka: Čo robíš?

Elen: Prestaň. Si tu sama a všade je ticho.

Matka: Ako teraz budem vedieť, že mi volajú? Takto nikdy nevyhrám.

Elen: Upokoj sa. Kde je otec?

Matka: Ako vždy. Na záchode.

Elen: Ako vždy. Aké máš dnes heslo?

Matka: Od rána hráme iba pre vás.

Elen: Super. Dá sa to zapamätať.

Matka: Nemám problém si ho zapamätať, len sa bojím, že keď zdvihnem, spanikárim. A keď                   panikárim, som v strese a kokcem. Poviem zlé heslo.                                                                             Otec sa ťa už nevedel dočkať. Má žravé dni. Čo budeš variť?

Elen: Prekvapenie. Jeden kolega v práci vymyslel nový recept. Mohol by si pohnúť.                                  Potrebujem nutne cikať.

Matka: Musíš vydržať. Zakladá si slúchadlá.

Elen: Ako dlho je tam zavretý?

Matka: Pol hodinu. Hovor hlasnejšie. Slabo ťa počujem.

Elen: Mami, že si píše s nejakou babkou.

Matka: Asi ťažko.

Vchádza usmiaty otec s klaunovským, červeným nosom.

Otec: Čau, Elen. Počul som buchnutie dverí.

Elen: Počul si aj to, že potrebujem ísť súrne na záchod?

Elen sa zvíta s otcom.

Elen: Že mi to robíš naschvál?

Otec pozerá na nákup vyložený na stole. Podíde k nemu vyberá veci a kontroluje etikety na obaloch.

Otec: Čo budeme mať dnes na večeru? Kričí za Elen. Nemusíš mi hneď odpovedať.                                      Tejto bryndze končí zajtra záručná doba dnes, ...

Matka: Prečo jej to robíš?

Otec: Čo, prečo robím?

Matka: Nerob zo seba sprostého.

Otec: Mechúr si musí raz a navždy zvyknúť.

Matka: Vieš, že to nie je možné. Má s tým problém od druhého pôrodu. Tak jej to nesťažuj.

Otec: Je medzi svojimi. Ubližujem jej tým nejako? Smiešne.

Otec si uvedomí, že nemá mobil pri sebe. Hľadá vo vreckách, pozerá na zem, okolo seba. Je zmätený a neistý. Pozerá na záchodové dvere. Podíde k nim.

Otec: Nie je tam nejako dlho?

Matka: Nie. Veď len teraz tam vbehla.

Otec: Je tam dlho.

Matka: No a? Závidíš? Ty si tam bol pol hodinu.

Vchádza Elen. V ruke drží otcov mobil. Mieri k otcovi.

Elen: Otec, čo to má znamenať. Ja som myslela, že si píšeš s nejakými babkami a ty zatiaľ...

Elen otočí displej mobilu na otca. Otec naznačuje, aby mlčala.


Výstup 9. Iva na gauči; Peter odchádza; Jozef

V byte Ivany

Iva: Nikdy!

Peter: Chápem.

Peter odchádza. Zavrie dvere, ale zostane v miestnosti.

Iva: Bolo načase. Ticho. Iva si naleje z vína, oprie hlavu chrbát o gauč, zavrie oči, zakloní hlavu. 

Iva: Nemožní chlapi.

Peter sa pomaly blíži k Ive. Pobozká ju na čelo.

Peter: Láska, bola si úžasná. 

Iva: Čo tu ešte robíš? 

Peter sa postaví za Ivu,  začne jej masírovať trapézy.

Peter: Priťahuješ ma. 

Iva:  Tak na to zabudni.

Iva sa masírovaním postupne uvoľnení. 

Peter: Hneď budem pokračovať. Sekundu.

Peter  pustí hudbu, začne sa v tanečnom rytme vyzliekať. Robí striptíz. Iva nevydrží čakanie. Otvorí oči a pobavene hľadí na Petra.

Iva: Decko. Si stále malé decko.

Peter: Musím ti povedať, že nemám nič proti tvojim psychoterapeutickým praktikám.                              Dokonca sa mi to začína páčiť stále viac. Dokážeš zo seba nádherne dostať všetko, čo ku              mne cítiš.

Keď je Peter v trenkách. Do miestnosti vojde Jozef. V ruke drží list.

Peter: Zbadá Jozefa. Ľudia sú svine.

Peter sa začne chvatne obliekať. Iva prekvapene pozerá na Petra. Potom otočí hlavu a uvidí Jozefa.

Iva: Do riti. A teba sem kto pustil.

Jozef: Hľadí striedavo na Petra a Ivu. Bolo odomknuté. Kto je to?

Iva: Vypadni.

Jozef: Objednala si si chlapa na striptíz?

Peter: Ľudia sú svine. Vypne hudbu.

Iva: Do toho ťa hovno.

Jozef: Priniesol som ti list. Kto je to?

Peter: Nahnevane kričí. Ľudia sú svine!

Iva: Fajn chlapci, zoznámte sa. Peter, Jozef.

Jozef a Peter sa pobijú. Jozef zvalí Petra na zem. Sadne si na neho. Chce ho udrieť do tváre. Iva si ich odfotí, pripravuje sa na odchod.

Jozef: Na Ivu. Ako si mi to mohla urobiť. Sme predsa manželia.

Iva: Už polroka nie. Debilko.

Jozef: Ja som z rozvodom nesúhlasil!

Iva: Asi ti to zjavne nepomohlo. Ja a tvoje dcéry sme s ním súhlasili.

Jozef: Nehovor mi Debilko. Milujem ťa.

Peter sa vyslobodí a zvalí Jozefa na zem. Sadne si na neho. Chce ho udrieť do tváre.

Peter: Miluješ ju? Spal si s ňou minulý týždeň?

Jozef: S nikým som nespal.

Iva: Odfotí si ich. Vyzerá to tak, že konečne si každý našiel tú svoju sviňu.

Peter: Neklam. Zabijem ťa.

Iva si berie svoje veci a odchádza do práce.

Iva: Chlapci. Kľudne pokračujte. Vyváľajte sa v tom svojom bahne. Peter, kľúč mi nechaj                    v schránke. A nebuďte dlho. Aby susedia nemuseli volať políciu. Alebo ja. Už vás nechcem          nikdy  vidieť. Zakýva im.

Peter: Láska, neodchádzaj.

Jozef: Iva, milujem ťa.

Buchnutie dverí.


Výstup 10 Elen, matka, otec, Iva, Kata

V izbe rodičov.

Otec: Rozhodí rukami, usmeje sa. Vráť mi ho.

Elen berie mame telefón z ruky, odníme slúchadlá.

Elen: Mami, prestaň. Budeš ho počuť, keď bude zvoniť. Neboj sa.

Matka: Môžem vyhrať 25 tisíc.

Elen: Elen ukazuje matke otcov mobil. Pozri sa na otcov mobil.

Otec: Snaží sa žartovať. Je tam toho. Niekoľko správ. Koho to zaujíma.

Elen: A fotiek.

Matka: Nejaví veľký záujem. Potrebujem okuliare.

Otec: Ste smiešne. Ja s tým nemám nič spoločné. Ani neviem, ako mi to prišlo.

Otec zamieri k matke, ktorá drží v ruke jeho mobil. Do miestnosti vchádzajú Iva, Kata.

Iva: Meškáme?

Kata: Ahojte. Som hladná.

Iva: Ty si ešte nezačala s prípravou jedla?

Otec: Bryndza je deň pred koncom záruky. Skontroloval som všetky etikety.

Otec sa víta s dcérami. Sestry prekvapene na seba pozrú.

Iva: Otec, stalo sa ti niečo? Kedy naposledy si sa ma pobozkal na líce?

Kata: Pozerám. Pil si? Bez nás? 

Iva: Baby. Predstavte si, že Jožo s Petrom sa rozhodli, že ma počkajú v mojom byte. Vraj si                  mám vybrať jedného z nich. Chápete? Nemám kde spať. Asi zostanem túto noc tu.                        Aj tak sa nakoniec vzájomne zabijú alebo opijú.

Kata: Povedala som jej, nech zavolá políciu a tí ich vyhodia.

Elen: Chcete vedieť, čo otec hodiny robí s mobilom na záchode?

Iva: Samozrejme. 

Kata: Naoko pohoršene. Je to náš otec! 

Iva: Žartujem.

Otec: Vôbec ti nevadí, že narúšaš moje súkromie? Od teba by som to nečakal, Elen.

Iva: Smeje sa. Prosím ťa. Prečo sa hanbíš? Nedávno som moderovala jednu reláciu a v nej                      sa dvaja dedkovia priznali, že vo voľnom čase a vďaka modernej technike ... Otec?! 

Kata: Ty pozeráš porno? 

Iva: A vie o tom mama?

Matka: Nechcem okuliare. Vystrie ruku s otcovým mobilom. Mohol by mi niekto podať vodu?

Elen prináša matke vodu.

Kata: To nemyslíš vážne? Berie do ruky otcov mobil.

Otec: Nemáme sa o čom inom baviť? Prišli ste na večeru. Pomôžte ju Elen pripraviť.                              Som hladný.

Elen: Náš otec pozerá fotky s polonahými babami.

Iva: Ukáž?

Matka: K Elen. Mohla si si to odpustiť.

Elen: Ešte sa ho zastávaj.

Iva a Kata pozerajú do mobilu.

Matka: Necítim sa dobre. Podajte mi lieky. A ešte jeden pohár vody, prosím.

Elen prináša lieky.

Elen: Mama, opatrne s liekmi?

Mama: Prestaň sa do toho starať.

Iva: Táto nevyzerá zle.

Kata: Otec, kto je to Lisa?

Otec: Internetové poradenstvo.

Elen: Ty si Lisa?

Otec: To meno sa mi vždy páčilo.

Kata: Poskytuješ ženám poradenstvo?

Matka: Nechcem to počuť. Zapchá si uši.

Otec: Ako získať štíhlu postavu...

Iva: A zároveň poradenstvo pre skvalitnenie sexu vo vzťahu.

Kata: Otec? 

Elen: Žasnem.

Kata: Z teba sa na staré kolená stáva biznisman.

Iva: Wow.

Kata: Zarábaš ťažké peniaze. A my nemáme ani tušenie.

Otec: Aspoň niekto ma tu chápe.

Kata: To som nepovedala.

Matka: Prosím ťa, ako môžeš radiť tým úbohým ženám práve ty.

Otec: Znova začínaš? Medzi nami je to uzavreté.

Matka: To máš pravdu. Už dávno. V posteli si bol vždy lenivý ako panda a hľadel len na seba.

Otec: Prestaň ma ponižovať pred deťmi.

Kata: Deťmi? 

Elen: Panda je milé zvieratko.

Matka: Z pandy sa časom stalo prasa.

Iva: Videla som aj horšie veci.

Kata: Za peniaze, ktoré zarobíte by ste si mohli dať konečne opraviť strechu na dome.

Matka: Nahnevaná. A pýtal sa niekto mňa na môj názor?

Otec: Ja. Ale nesúhlasila si!

Matka: Pripadá vám to normálne, že otec troch dospelých žien si necháva posielať fotky                            polonahých osôb ženského pohlavia, číta ich zúfalé listy a radí im ako si užívať?

Otec: Ženám, ktoré sú vydaté. Pomáham im. Ale ty to nedokážeš pochopiť.

Otec vytrhne Kate mobil z ruky.

Otec: Len sa pozrite, koľko mi prišlo ďakovných správ. Môžem vám jednu prečítať.

Matka: Buď láskavo ticho. Pýtam sa tvojich dcér.

Elen: Mami, prečo si nám o tom nikdy nepovedala?

Iva: Ako dlho to trvá?

Matka: Takmer jeden rokHanbím sa za neho. aj za seba. Podá mi niekto ešte jeden pohár                        vody? Necítim sa dobre.

Elen prináša mame pohár vody.

Iva: Takže si o tom celý čas vedela?

Kata: Mami, neboj. všetko bude v poriadku.

Matka: Celý život znášam všetky jeho výmysli. Ale už prekročil hranice.

Elen podáva matke pohár s vodou.

Otec: Každý robí, čo vie.

Elen: Až na to, že na poskytovanie rád ohľadom zdravej výživy nemáš vzdelanie a jedna zo                    žien ti tam vyznáva lásku.

Otec: Sprostosť.

Matka: Vstáva. Prestaňte?

Kata: Manipuluješ s nimi. Klameš ich. Na to sú predsa paragrafy, otec.

Otec: Čo tým chceš povedať?

Kata: Tie ženy nevedia o tom, že si chlap!

Otec: Ja som nechcel, aby sa mi ukazovali.

Matke padá pohár na zem. Zamdlela.

Elen: Ježiši kriste, mami.

Elen sa snaží zachytiť matku. Prebrať k vedomiu. Iva jej pomáha. Kata spanikári, hľadá mobil, vola záchranku. Jediný otec stojí bokom. Nie je schopný pomôcť.

Iva: Mami, preber sa.

Elen: Mami. 

Kata: Do telefónu. Dobrý deň. Tu Katarína Lorencová. Prosím, pošlite rýchlo záchranku                        k mame. Odpadla a nedokážeme ju prebrať. Vek 65 rokov.  Ulica Kvetná 28. Áno.                          Zloží, pozrie na sestry. Do desiatich minút by tu mali byť.

Otec: To je druhý záchvat tento týždeň.

Elen: Ako?

Kata: Otec, volal si aj prvýkrát záchranku? Čo povedali?

Otec: Po desiatich minútach sa prebrala. 

Kata: Ty si čakal tak dlho? Vždy treba volať záchranku.

Otec: Ja za to nemôžem.

Elen: Otec, mlč.

Otec: Prečo by som mal mlčať.

Kata: Tentokrát sa môže stať, že sa z toho nepreberie. Preto.

Kate zvoní telefón. 

Kata: Áno. Ja som vám volala. Kvetná 28. Už sú na ceste.

Iva: Nervózne sa snaží zapáliť si cigaretu, Kata ju zahriakne. Začni uvažovať sám nad sebou.

Otec: Že práve ty sa ozývaš.

Iva: Aj mne sa totižto stáva, že odpadnem. Stačí menšia hádka, zľaknem sa a odpadnem. Ako            mama. Je zaujímavé, že odpadávam odvtedy ako si ma v puberte udrel do hlavy a ja som              narazila do skrine.

Otec: To bola nehoda.

Iva: Bola som týždeň v nemocnici. A mám trvalé následky. Trochu sa mi to v hlave pohrkalo.

Otec: Nechcel som. Bola to nehoda. Papuľovala si. 

Kata: Nemal si problém udrieť hociktorú z nás, keď si mal vypité.

Otec: Neviem, prečo to spomínate práve teraz.

Elen: Otec, držím ju za ruku, prihováram sa jej. Nepomáha to.

Iva: My sme preč a ty si tu s mamou celé dni sám.

Otec: Čo tým chceš povedať?

Elen vstáva od matky.

Elen: Trápi sa. A keď ti to povedala, ignoroval si ju. 

Kata: Je ti to jedno. Lebo si to tak robil vždy. 

Otec: Čo si to povedala?

Iva: Aj my sme to tak pociťovali.

Kata: Veľmi rád manipuluješ a ovládaš druhých.

Iva: Prepáč, že doteraz sme ti to tak otvorene nemali silu povedať. Proste si taký.

Kata: Mohla by som na teba podať trestné oznámenie.

Otec: Na mňa? Smeje sa. Moje dcéry?

Iva: Daj si dole ten otrasný nos. Pozvem si ťa do mojej šou. Staneš sa komikom roka.

Otec zloží si klaunovský nos. 

Elen: Choď mame zbaliť veci do nemocnice.

Otec: Do žiadnej nemocnice nepôjde!

Elen: S tebou ju tu nenecháme.

Iva: Neurobil si toho už dosť?

Kata: Vypadni zbaliť jej veci!

Otec nahnevane odchádza.

Elen: S tým trestným oznámením si to nemyslela vážne.

Kata: Povedala som, mohla by som. A vo vnútri cítim, že to chcem urobiť.

Elen: Je to náš otec.

Iva: Ozval sa otcov miláčik.

Elen: Ako môžeš byť taká chladná.

Kata: Chladná? Na mamu je možno rovnako hrubý ako bol na nás. Už v detstve som sa                           uzavrela do seba a naučila sa riešiť si všetko sama. A dnes? Mám rada pocit, že nie som               na nikom závislá. Chápem rozdiel medzi dobrom a zlom. Mám veľa priateľov, chodím                 spievať  do kostola a desať percent príjmov odovzdávam na charitu. Ale nedokážem                     lásku dávať tak, ako by som si to skutočne priala. Počuješ? Ani svojej vlastnej dcére.

Iva: To je lepšie ako televízna šow.

Elen: Mlč.

Iva: Mlč? Nadávam, po rozvode s Jožom nedokážem s jedným chlapom chodiť viac ako                        niekoľko mesiacov. Nedokážem sa vysporiadať s tým aká som. Ale v televízii aspoň                      na chvíľu cítim, že si ma niekto váži. A keď prídem domov, stojí to za hovno. Mama tam            nie je, vy tam nie ste. Tak to beriem také ako to je.

Elen: To nie je len jeho vinou.

Iva: Nie. Máš pravdu. Ja som ťa nenútila ísť do našej relácie. Tebe krachuje reštaurácia, mne              nie. Si nerozhodná a neistá aj keď navonok tak chceš vyzerať. Pamätám si tvoju                            ustráchanú tvár, keď si čakala otca v izbe. Vedela si, že často ti nepomôže ani to                            najdokonalejšie uloženie vecí v skrini. Toľkokrát som ťa videla plakať.

Ozve sa zvonenie. Do miestnosti spolu s otcom vojde lekár záchrannej služby. Lekár sa venuje matke.

Lekár: Ako dlho je v bezvedomí?

Elen: Asi desať minút. Tento týždeň omdlela druhýkrát.

Lekár: Snaží sa ju prebrať. Má veľmi slabý pulz. Musíme ju vziať so sebou do nemocnice.

Kata: V poriadku.

Prichádzajú záchranári s nosidlami. Matku ukladajú na nosidlá a odchádzajú s ňou.

Lekár: Potrebujem, aby niekto z vás išiel s nami. Potrebujeme vašu pomoc.

Lekár odchádza. Elen a Kata odchádzajú. Iva vytrhne tašku z otcovej ruky a odchádza za nimi.

KONIEC