Povedz mi to, kým je čas

Nevšedný, ale aj úsmevný príbeh manželského páru.

Príbeh manželského páru. Klaudia, obetavá manželka. Tobias, obetavý manžel. Čo viac si môžu dvaja dospelí vo vzťahu priať. Pokiaľ boli obaja mladí a deti bývali s nimi, všetko zvládali akosi jednoduchšie. Zmyslom ich života bola rodina a čas strávený s ňou. Samozrejmosťou, obetovanie sa pre výchovu a starostlivosť o deti. Na riešenie osobných problémov, ako aj tých čo prináša manželské súžitie, akosi nebol čas. A keby aj, večer, pod jednou perinou, sa veľa urovná.

Ako je vo všeobecnosti známe, často sa to vo vzťahu dvoch ľudí môže začať komplikovať práve vo chvíli, keď deti odídu a manželia zostávajú sami dvaja. Niekedy sa stáva, že plynúcim časom akoby sa to nezlepšovalo, ale naopak, zhoršovalo. Dôsledkom je, že v snahe "prežiť", si vytvárajú manželia podivný spoločný priestor, ktorého súčasťou je napríklad stereotypné konanie, ako nešpecifická ale často bežná metóda riešenia krízových situácií.

Je nutné uznať, že Klaudia a Tobias sa môžu javiť ako netypickí predstavitelia väčšiny a ich predstava spoločného života vyvolávať úsmev na tvárach. Hra ponúkajú náhľad a zamyslenie sa nad tým, kde až je možné hľadať počiatok neskorších sporov v manželstve. Čo sa časom dá a čo by sme nemali zametať pod koberec, ale otvorene riešiť.

Pre jednoduchšie pochopenie príbehu, dvaja rozprávači, Muž a Žena, diváka sprevádzajú počas celého predstavenia.

OSOBY:

Klaudia

Tobias

Žena

Muž

Ukážka z hry

Rozprávanie ... 

Žena: Ako Klaudia dospievala, rada sa pekne obliekala. Bola sebavedomá, priama, z ničoho nemala strach. Nebola najchudšia, ale vždy našla niečo, v čom sa chlapcom páčila. Pomaly si ich namotávala. Upokojovali ju spaľujúce pohľady. Bola rada, keď sa o nej rozprávalo a druhé baby jej závideli?

Muž: Prvýkrát jej Tobias pozrel do očí na námestí pri fontáne. Stála tam a obzerala si chalanov.

Žena: Predpokladala, že ho bez problémov zbalí. Pomaly, ale precízne si ho bude namotávať a on bude chcieť niečo viac a viac a ona ho nechá. Ako všetkých doteraz.

Muž: Ale Tobias sa len usmial a preplával povedľa nej, dôstojne a vzpriamene.

Žena: A to nemal robiť. Zaspala až o tretej v noci s pocitom dotknutej a neváženej, takmer dospelej ženy. Zároveň s plánom krutej pomsty.

Muž: Bola ješitná.

Žena: Vedela čo robí, keď ho prebrala druhej. No po čase sa jej to akosi začalo vymykať spod kontroly. Chcela ho len pre seba. Pocit, aký dovtedy ešte nepoznala. Vnútro ju varovalo, ale ona to skutočne nevedela zastaviť.

Muž: Na rande ju vždy niečím prekvapil. Svojim úsmevom ju vedel dokonale okúzliť. Po prvom milovali sa cítil nádherne. 

Žena: A potom, že kto bol ješitný. 

Muž: Bol k nej nežný a pozorný. 

Žena: Aj ona ho rada prekvapovala. Bola stále viac žiadostivejšia a hravejšia. Cítila v sebe neskutočný hlad po  dotykoch jeho prstov. Dokázala vzplanúť takmer na každej časti svojho tela. Niekedy si pripadala ako vo filme. Alebo vo sne. Vo svojom vlastnom sne.

Žena: 14. augusta sa narodil Dali. 

Muž: Tobias rokmi postupne strácal záujem o ich vzťah a nevedel to zastaviť. 

Žena: Klaudia rokmi postupne strácala záujem o ich vzťah a nevedela to zastaviť. 

Žena: 14. augusta sa narodila Mia. Presne o štyri roky neskôr.

Muž: Nakoniec, od začiatku mal pochybnosti sám o sebe.

Žena: Ďalšie predstavy o budúcnosti sa stali len rečami do prázdna. Ako dva tvrdohlavé muly, ktoré hľadia do blba a nevedia sa pohnúť z miesta.     

Muž: Niečo predsa len zostalo.                                                            

Žena: Klaudia, napriek tomu, že mali o ňu záujem rôzni chlapi a dokonca si niekedy predstavovala ich ruky na svojom tele, ich bozky a milovali ju podľa jej predstáv, nedokázala byť Tobiasovi neverná. Dlhé, dlhé roky. Prišli aj chvíle, keď ho ľutovala.

Výstup ...

Tobias sedí za stolom. Pred sebou má prázdnu šálku kávy. Vstúpi Klaudia.

Klaudia: Celý dom žiari. Nechal si rozsvietené snáď všade.                

Tobias: Káááva dnes nemala žiadnu chuť. 

Klaudia: Povedal si, že sa vrátiš.  Čakala som ako sprostá. Podíde k stolu a chvíľu hľadí na Tobiasa. 

Tobias: Prečo si si povzdychla?

Klaudia: Nepovzdychla som si. Berie z misky sušené ovocie.

Tobias: Počul som ako si sa nadýchla a potom si vydýchla. Rýchlejšie ako zvyčajne.                                                         A pritom ti vyšiel z hrdla povzdych.

Klaudia: Zle si počul. Z hrdla mi nevyšiel žiaden povzdych. Krátka pauza.

Tobias: Opäť si sa prudko nadýchla.

Klaudia: Musím predsa dýchať. Obaja rovnako dýchame.

Tobias: Ja sa nehádam.

Klaudia: To som rada. Ani ja. 

Tobias hľadí na Klaudiu ako zaujato pojedá sušené ovocie: Počul som, čo som počul!

Klaudia: Keď sa hádame, k ničomu rozumnému...

Tobias: Som z toho nervózny. Vieš to? Vieš to!

Klaudia: Áno, viem to.  Rád si vymýšľaš.

Tobias: Nemôžem za to. Jednoducho nechcem počuť, čo nemám počuť a ja to počujem.

Klaudia: Keby si viac počúval to, čo ti hovorím, všetko by bolo jednoduchšie. Keby si za sebou zhasínal...

Tobias: Nedokážem sa sústrediť na viac vecí naraz.

Klaudia: Jednoducho máš ten dar. Krátka pauza. Vždy som ti chcela pomôcť.

Tobias: Ja viem. Ale nemôžem s tým nič robiť.

Klaudia: Ako povieš. Odchádza.

Tobias: Čo hovoríš?

Klaudia: Ako povieš.

Tobias: Nič nepočujem.

Klaudia: Predsa sa vráti. Ako povieš.  Berie prázdnu šálku kávy spred Tobiasa.                                                                      Do kávy som dala jednu lyžičku  tvojho obľúbeného cukru.

Tobias: Chutila, akoby si do nej nedala žiaden cukor.

Klaudia: Jednu - lyžičku - trstinového - cukru.

Tobias: Ktorú lyžičku si použila?

Klaudia: Tvoja tam nebola. Neviem, kde ju máš.  Odchádza.                               

Tobias: Vyberie lyžičku z vrecka. Držím ju v ruke. Ešte nebola použitá. Pozerá na Klaudiu.

Klaudia sa vráti a zoberie mu lyžičku z ruky. Odchádza. Tobias vyberie ďalšiu lyžičku. Drží ju pred sebou, utiera. Klaudia sa zastaví, obzrie sa. Zoberie mu lyžičku z ruky.

Klaudia: Vyber aj ostatné.  Viem, že ich máš.                                                                                                                                      Netvár sa, že si hluchý, keď si sa doteraz so mnou normálne rozprával.

Klaudia vykročí bližšie k Tobiasovi. Ten prudko vstane zo stoličky.

Tobias: Lyžičky nevzklíčia ako mak v poli. Musíš ich najskôr zasadiť.                                                                                     Napríklad ako fazuľu.                                                                                                                                                                 Mak sa seje, lyžičky sa sadia. Ja som tento rok ešte nesadil.

Klaudia: Netrep a daj mi ich!

Tobias: Prečo mi neveríš?! Je to také zložité uveriť mi?                                                                                                                Občas ťa požiadam, aby si mi verila.                                                                                                                                    A ty? Ani nevieš ako je to pre mňa dôležité.                                                                                                                        Mohla by si mi niekedy uveriť. Aj keď si myslíš, že občas nemám pravdu.

Tobias je nekľudný, trasie ním, dýcha zhlboka.

Klaudia podíde k Tobiasovi. Chytí ho za ruku: Neuveríš. Aj moja káva dnes nemala žiadnu chuť.

Klaudia s Tobiasom sa držia za ruky. Krátka pauza.

Klaudia: Pousmial si sa. Prečo si sa pousmial?

Tobias: Nepousmial som sa.

Klaudia: Zľahka si mi zovrel dlaň. Vždy, keď mi zovrieš dlaň, ...

Tobias: Nevidela si!

Klaudia: Šteklí ma to, keď sa usmievaš.

Tobias: Na dlani?

Klaudia sa usmieva. Stále viac. Tobias mlčí.

Klaudia: Dali, je po tebe, všimol si si to?

Tobias: Mia je tiež po mne. Len to nemá medzi nohami také ako ja, ale ... má zase okrúhle prsia.   

Klaudia: Prestaň! Je to vulgárne. Nemyslíš?                                                                                                                                        Pozri sa na mňa!  Chcem ti vidieť do očí!

Tobias: Už sa vydala. A s tým nič neurobíš!

Klaudia: Prečo ja? Nežiarlim.                                                                                                                                                                     Mia má tvoj nos, pery, oči.                                                                                                                                                        Silné stehná a veľké chodidlá. Ešte jedno číslo a budete nosiť rovnako veľké topánky.

Tobias: Už nenarastie!

Klaudia: Má trochu mužskú chôdzu a trochu krivé nohy. Vie o tom! Aj za to vďačí tebe.

Tobias: Rada športuje, hrá basketbal, futbal.                                                                                                                                    Urobila si rozhodcovské skúšky.                                                                                                                                               Vie si urobiť poriadok medzi chlapmi na ihrisku.                                                                                                             Drží na uzde 22 chlapov. A jednu loptu. To je výkon!                                                                                                     Vedela si to  vôbec predstaviť?                                                                                                                                                  Nie!

Klaudia: A chodí ako kačka. Prepáč. Zabudla som na to.                                                                                                                Sukne mohla nosiť, len keď bola malá.

Tobias: Nosí nohavice. No a čo!? Vedela sa vynájsť.

Klaudia: A cez zápas nosí trenky po kolená. Na ihrisku, medzi toľkými futbalistami sa to stratí, však?

Tobias: Aj tak všetci muži pozerajú ženám do tváre, na prsia a zadok.

Mia odchádza.

Tobias: Mohol by som ťa pozvať na rande.

Klaudia na poslednú chvíľu si to rozmyslí a zastane.

Klaudia: Ty?

Tobias: Ty?  V parku je dnes ... nádherne.

Klaudia: Rande? Už dávno som nebola na rande. Naposledy tak pred ... Otočí sa.

Tobias: Ja! Rozhodol som sa!                                                                                                                                                                  Vieš, že keď raz niečo poviem, vždy slovo dodržím.

Klaudia: Myslím si, že je to dobré rozhodnutie. Prekvapil si ma.

Tobias: Tri. Pod mostom plávajú kačky.

Klaudia: To sa predsa nerýmuje! To sa ti ale vôbec nerýmuje. Vieš to?                                                                                       Kačky tri. Traja, čo sa na nich pozerajú.                                                                                                                               Tri je šťastné číslo a rýmuje sa. Vždy sa musí rýmovať! Len u teba to akosi nefunguje.                                     S trojkou som mala odjakživa šťastie.

Tobias: Dva. Rozhodni sa rýchlo!                                                                                                                                                           Mama a dve malé kačky - kačúúúrence.

Klaudia: Sú ako malé loptičky, ktorým sa nikdy nepodarí ponoriť. Voda si s nimi robí, čo chce.                                       Vieš, že pohľad na malé kačky milujem. Raz som mala malú kačku doma vo vani a ...

Tobias: Ja viem. Počúval som to takmer na každom rande. Na tom istom moste.                                     

Klaudia: Mám tie krásne červené šaty s bielymi bodkami. Vzadu mašľu.                                                         

Tobias: Ja stojím vedľa teba a ty s naširoko roztvorenými očami hľadíš do vody, kde plávajú malé                            kačúúúrence.                                                                                                                                                                                Jedna. Nula. Aj dnes si prehrala. Chcel som dodržať slovo.                                                                                            Opäť sa nikam nejde!

             Mia má postavu, aj chôdzu po mne! Som na to hrdý!                                                                                                     Vieš to? Vieš to!