V lese a na farme

01.04.2021

Veselý, spevavý, trochu veršovaný príbeh o priateľstve líšky s vlkom a zvieratiek na farme. 

V lese žije starý vlk a parádnica líška. Na farme zodpovedný  kohútik, stále hladné prasiatka. Na oblohe svieti raz mesiac a potom veselé slniečko. Nad svetom pozor dávajú tajomné víly. Ako sa ich cesty vzájomne prepoja, o tom už viac náš trochu veršovaný a spevavý, veselý príbeh, kde všetko dobre skončí.

(pre žiakov I. stupňa.)


Postavy

Slnko a mesiac, víly, vlk, líška, kohútik, tri prasiatka


V lese a na farme


Výstup 1. privítanie

Na scénu prichádzajú štyri deti. Repliky sú ľubovoľne rozdelené.

- Dobrý večer, teda deň, milé deti. Asi mám trochu trému.

- Prišli ste sa pozrieť na naše predstavenie?

- Dúfajme, že sa vám bude páčiť.

- Vitajte!

Poklonia sa. Deti tlieskajú.

- Ale najskôr si vás preskúšame.

- Ja. Ja budem skúšať. Ja to viem. Päťka, jednotka a tebe sedmička.

Ostatné deti sa ho snažia umlčať.

- Prestaň!

- Nechajte ma. Prečo nemôžem skúšať. Chcem by učiteľkou.

- Ach tí herci. Ešte sme ani nezačali a už problémy.

- Nemusíte sa báť, kamaráti. Nebude to na známky.

- Veru tak. My dáme otázku a vy odpoviete.

- Jednoduché, však?

- Ale najskôr si premyslíme, čo sa vás opýtame.

Deti sa prechádzajú a tvária, že premýšľajú. Mesiac na nich zhora pozerá.

Mesiac: Čo robíte?

- Vymýšľame hádanky.

Mesiac: Aha? Pridá sa k nim a tvári sa, že tiež premýšľa.

Deti si sadajú. Hlavy si vložia do dlaní a pozerajú na deti. Na scénu prichádzajú víly. Mesiac, s mesačnou/zázračnou paličkou v ruke, máva do taktu.


Pieseň Víly spievajú, mesiac diriguje.

       Mesiac žiari. Stíchol už kraj.                                                                                                                         Padá hviezda, tak niečo si praj.

       Dobručká víla vypočula prianie čo deti majú dnes od vás.

       Čáry, máry, abraka dak.                                                                                                                                 Čarovným prachom posypeme tak.

       Myšlienkam nevadí aj keď je noc.                                                                                                               Musím vám, dievčatá, prísť na pomoc.

       Zleťte sa písmená, zleťte sa sem.                                                                                                                 V hlavičkách premeňte prianie na deň.

Pieseň doznieva. Mesiac sa paličkou dotkne hlavy dieťaťa - líšky. Tá precitne. Postaví sa.

Líška: Už to mám. Uhádnite, decká. Aké je to zvieratko? Je to parádnica s krásnym chvostom.                Žije v lese, je prefíkaná a chodí kradnúť sliepky do kurína.

Všetci: Čo je to? Deti odpovedajú.

Líška: Uhádli ste. Ste šikovné deti. Ustúpi do úzadia.

Víly dozdobia líšku.

Mesiac sa paličkou dotkne hlavy vlka. Ten precitne.

Vlk: Už to mám. Uhádnite, decká. Aké je to zvieratko? Vrčí, má ostré zuby, je šedé a veľmi                  rýchle. Vŕŕŕ. Na kusy všetko roztrhá.

Všetci: Čo je to? Deti odpovedajú.

Vlk: Uhádli ste. Ste šikovné deti. Ustúpi do úzadia.

Víly dozdobia vlka.

Mesiac sa paličkou dotkne hlavy prasiatka. To precitne.

Prasiatko 1: Už to mám. Uhádnite, decká. Aké je to zvieratko? Je rúžové, má zakrútený                                        chvostík, žerie všetko čo vidí a váľa sa v blate.

Všetci: Čo je to? Deti odpovedajú.

Prasiatko 1: Uhádli ste. Ste šikovné deti. Ustúpi do úzadia.

Víly dozdobia prasiatko.

Mesiac sa paličkou dotkne hlavy kohútika. Ten precitne. Mesiac odchádza na oblohu.

Kohútik: Už to mám. Uhádnite, decká. Aké je to zvieratko? Má perie a zobáčik. Ráno vstáva ako                  prvé a vykrikuje: Vstávajte lenivci.

Všetci: Čo je to? Deti odpovedajú.

Kohútik: Uhádli ste. Ste šikovné deti. Zostane stáť.

Víly dozdobia kohútika.


Pieseň

Líška, Vlk, Prasiatko 1, Kohútik spievajú. Mesiac diriguje paličkou. Víly spievajú s nimi.

       Milé deti, usaďte sa.                                                                                                                                       Otvorte si oči, pozrite sa na zvieratká.                                                                                                       Čo vám pripomenú.

Zvieratká do prázdna píšu prstami prvé písmená.

Líška: P je ako prasiatko, v chlieviku nám zaspalo.

Prasiatko 1: L je ako líštička, čo schúlila sa do klbka.

Líška: K je ako kohútik, čo unavil sa kikiríki.

Prasiatko 1: V ako veľký vlk, schoval sa za starý buk.

Mesiac schádza z oblohy a spolu s vílami nabáda publikum ku spevu.

        Milé deti sústreďte sa, otvorte si oči.                                                                                                          Kto to už vie, s nami spieva a len tak nesedí.

Opakuje sa refrén.

Melódia doznieva. Zvieratká zívajú, odchádzajú spať. Mesiac s Vílami ich odprevádzajú. Líška a Vlk do brlohov, Prasiatko do chlievika, Kohútik na bidlo. V chlieviku už spia ďalšie dve Prasiatka.

Noc. Mesiac chodí medzi zvieratká a kontroluje ich, či spia.


Pieseň Víly spievajú.

       Haja haja haja haj,                                                                                                                                           mesiac všetko uspáva.   

       Chodiť lesom do rána,                                                                                                                                     nie je žiadna zábava.

       Vo dvore a na lúke,                                                                                                                                         každý tvor oddychuje.

       Haja haja haja haj,                                                                                                                                           v svojom sne sa prechádzaj

       Ešte že sú lesné víly,                                                                                                                                       zaháňajú škaredé sny.

       Haja haja haja haj,                                                                                                                                           mesiac všetko uspávaj.

Mesiac unavený odchádza na nebo. Víly tancujú pokiaľ nedoznie melódia piesne. Mesiac zaspí. Víly si to všimnú a prestanú tancovať. Podídu k nemu a nechápavo krútia hlavami. Dotknú sa ho ale on stále spí.


Výstup 2. na farme

Svitá. Víly trasú mesiacom. Ten sa zobúdza. Mení sa na slnko. Slnko sa usmieva, rozcvičuje. Víly opakujú cviky po slniečku. Slnko pozrie na kohútika, ktorý spí na bidle.

Slnko: Kohútik. Kohútik. Vstávaj. Ranné zore stromov dotýka sa.

Víly pribehnú ku kohútikovi. Nahnevane pozerajú na neho, gestikulujú. Kohútik otvorí jedno oko, pozerá dookola. Slnko naznačuje kohútikovi, že má kikiríkať. Kohútik otvorí aj druhé oko.

Kohútik: Ki, ki... Odkašle si. Zaspal som. Kiki.

Zbehne z bidla doprostred dvora. Ukáže na slniečko.

Kohútik: Nervózne, akoby horelo v maštali. Kiki, kiki, kikirikííí.

Slnko: Ale kohútik. Veď nehorí. Všetci spia. To sa nehodí.                                                                                Zaspievaj pekne. Nech sa ťa nikto nezľakne.

Kohútik sa ukľudní, dôstojne postaví, našuchorí perie a s plnou vážnosťou: Kikirikííí.

Slniečko spokojne pritakáva.

Slniečko: Teraz sa mi páčiš.

Kohútik: K deťom. Slnko sa prebúdza, spoza horičky vychádza.                                                                                             Noc už má na mále, tvári sa veru ospale.                                                                                                   Kikirikííí.

Víly prinášajú kohútikovi metlu a ten začne scénu zametať. Víly si berú svoje metličky a oprašujú najskôr prasiatka v chlieve a potom prach na scéne. Kohútik podíde k chlieviku, kde spia prasiatka.

Kohútik: Vstávajte priatelia. Strká do nich metlou.                                                                                                                         Nový deň sa začína.  Prasiatka sa hmýria.                                                                                                                       Neradno viac leňošiť, pelech všetci vyčistiť!                                                                                              Kožúšky a perie poriadne vyprášiť, s vodičkou na ušká nešetriť!                                                          Prasiatka sa pomaly prebúdzajú. Kohútik pokračuje v čistení dvora. K divákom.                                                   U Volkovcov na farme, nový deň sa hotuje.

Kohútik si popevuje: Ki-ki-ri-kííí.

Prasiatko 1: Počuli sme.

Prasiatko 2: Nešlo by to tichšie?

Prasiatko 1: Tu spia slušne vychované prasiatka.

Prasiatko 3: Čistučké prasiatka. Veru tak.

Kohútik si ich už nevšíma. Usmieva sa. Odloží metlu a vyjde na bidlo.


Výstup 3. na farme

Prasiatka: Kvik, kvik, kvik.

Prasiatka pomaly vstávajú. Stále si niečo hundrú, zjavne sa im nechce. Hľadia von z chlievika.

Kohútik: Pripravené? Trochu si zaspievame.

Prasiatka vstávajú, vychádzajú z chlievika. Začnú cvičiť. Slniečko sa usmieva, symbolicky cvičí s prasiatkami. Kohútik počas pesničky prasiatkam čistí chlievik a potom sa prechádza ako vojak strážiaci dvor. Slniečko pri spievaní refrénu nabáda deti v hľadisku k spievaniu.


Pieseň

Víly refrén spievajú spolu s prasiatkami.

R: Raz, dva, tri. Zakrútime hlavami, celé telo si rozcvičíme.

     Raz, dva, tri. A urobíme drep, vyskočíme, hneď sa zatočíme.


     Kto najvyššie vyskočí? Skúsme to aj bez rečí.                                                                                           Kto preskočí steblo slamky, na dvore sú rôzne jamky.

Refrén: Raz, dva, tri ...

      Kto vie skákať ako cap, nohy vie posilňovať.                                                                                            Na brucho si labky dáme, jednu, druhú vymieňame.

Refrén: Raz, dva, tri ...

      Kto vie spraviť kotúľ vpred, v blate dvora uprostred?                                                                              Hlava sa mi zatočí, kedy sa to naučím?

Hudba stíchne. Prasiatka docvičili, popadali vysilené na zem. Kohútik odkladá metlu. Víly oddychujú.

Kohútik: Však sú milé.

                Ale, ale, prasiatka.

                Krásne ráno vás víta.

                A vy? Sotva ste vstali, už opäť ležíte.

                To sa nehanbíte? Hore sa.

                Tuším gazdiná, niečo v kuchyni hotuje.

                Pre koho to asi len bude.

Prasiatka odrazu ožijú a rýchlo vstávajú.

Prasiatka: Čože? To určite pre nás.

Kohútik na bidle si robí pedikúru.

Kohútik: Postaviť, stáť! Pozóóór! V rad, na labky zadné postaviť!

Prasiatka sa poslušne postavia do radu. Kohútik spokojne pokračuje v robení pedikúry.

Prasiatka: Jedna nôžka, krok dopredu.                                                                                                                                                    Druhá nôžka, krok dopredu.                                                                                                                        Tretia nôžka, vystretá jedna ruka.                                                                                                                                        Štvrtá nôžka. vystretá druhá ruka.

                   Hurá, ako včera tak i dnes, nechýba nám žiadna z nich.                                                                         Nevídaná vec!

                  Naklonia sa dopredu k divákom. Vrtia zadočkami.

                   To bol len vtip milý, aby sme sa všetci, rozveselili.

                  Vystrú sa, ukážu na slnko.

                   Už je ráno, slnko vstalo. Celú noc sa hotovalo.                                                                                         A my? Všetci traja, do ružova sa vyspali.

                   A vidieť to na nás.

Prasiatko 2 vystrčí bruško a hladká si ho: Jaj.

Prasiatko 1 k nemu beží a prikladá uško k jeho brušku. Prasiatko 3 to vidí, vystrčí aj ono svoje bruško: Jaj, jaj.

Prasiatko 1 k nemu beží a prikladá uško k jeho brušku. Prasiatko 1 si uvedomí, že aj ono je hladné, prejde do stredu vystrčí svoje bruško a pohladí si ho. Jaj. Jaj. Jaj.

Dve prasiatka sa k nemu rozbehnú a priložia uška k brušku. Prasiatko 1 im položí ruky na hlávky. Či nečujete nič?  Zvuky žiadne?

Dve prasiatka sa vystrú a tiež si hladia brušká: My veru hej.

Prasiatka smutne svoju hlávky sklonia. Brušká hladia stále väčším oblúkom. Uznanlivo prikyvujú: Brušká prázdne.                                                                                                                                               Tuším, že sme hladné.                                                                                                                                   Muzikanti nám v nich vyhrávajú.

Prasiatka zdvihnú hlavy, plačlivo: Od večere, veru, kvik,                                                                                                                                     nežrali sme, takmer nič.

Dupne jedno, druhé a napokon tretie Prasiatko.

Prasiatka: Kdeže je tá gazdiná,

Prasiatko 1: Hlad ma celé omína. Smutne kvičí. Kvííík.

Prasiatko 2 sa kýva zo strany na stranu: Nevládzem na nôžkach stáť.                                                                                                                         Nieto ešte pelech upratať. Kvííík.

Prasiatko 3 sa začne nervózne prechádzať: Nebaví ma stále čakať.                                                                                                                                    Zo vzduchu sa nedá nažrať. Kvííík.

Prasiatka na seba pozerajú: Na prieskum sa veru dáme,                                                                                                                           po dvore sa potárame, sem a tam.                                                                                                               To by bolo, veru kvik,                                                                                                                                     Nenájsť niečo,                                                                                                                                                   brušká naše potešiť.

Prasiatka chodia po okolí a hľadajú niečo pod zub.

Kohútik si prestane robiť pedikúru: Kikirikííí. Tuším vstali všetci.                                                                                                                       Pre istotu ešte raz: Kikirikííí.                                                                                                                       Aby sme krásne ráno mali.

Prasiatka spolu s Kohútikom odchádzajú hľadať jedlo.


Výstup 4. v lese

V diaľke sa ozýva kikiríkanie kohúta. Víly vstávajú a prebúdzajú vlka.

Víly: Vstávaj vĺčko nedbalec                                                                                                                                   Nech nevidí ťa nik, aký si lenivec                                                                                                                 Kosti staré, behom po lúke povystierať                                                                                                       Ponaťahovať si svaly chabé                                                                                                                           Nie nad vekom lamentovať

Vlk sa vystiera, nahnevane a nevrlo, sadá si: Kto ma zase budí?                                                                     Nehnevaj ma, radšej rýchlo ujdi! Zíva.                                                                                                     Kým ti dobre radím! Víly pomáhajú vstávať vlkovi.                                                                                 Iná vec, Zaháňa sa mucholapkou, ak chceš kožuch vyprášiť.                                                                 Mal by si mi veriť, že nevie to v celom lese, lepšie nik.

Víly: Pozrime sa aký zurvalec                                                                                                                                 Nedovidí na koniec lesa                                                                                                                                 Ale naparuje sa ako jeho vládca

Víly odchádzajú.

Vlk sa obzerá dookola. Nikde nik. Zívne: Všetky blchy ti z neho vyskočia.                                                                                                                  A už sa nikdy nevrátia. Zaspí postojačky.

Slnko na chvíľu zíde k nemu, šteklí ho. Vlk sa zo sna smeje. Slnko odíde.

Z diaľky počuť kikiríkanie kohúta: Kikirikííí.

Schytí mucholapku, oháňa sa vôkol seba: Ale niééé. Prečo musím takto trpieť.                                                                                                         Rozhodí ruky. Čo som komu urobil.                                                                                                               Tu sa nedá spať.                                                                                                                                               To mám zato, že som k všetkým milí.                                                                                                         Pozdravím sa, klobúk zložím,                                                                                                                       porozprávam v pravej chvíli. Obzerá si divákov.                                                                                       Zaujímam sa ja veľmi, čo kto v lese robí, čím sa živí.                                                                           Zastaví sa pri jednom z divákov, premeriava si ho.                                                                                        Ak zožeriem ho, aby som bol potom zdravý.                                                                                             Takto dbám ja o seba. Vystrie sa, udrie do hrude. Zíva.                                                                                               Zaspí postojačky.

Slnko: Vĺčko milý, už je ráno. Mal by si stáť v plnom zbroji.

Zívne. Aúúú. Ešte sa mi vstávať nechce.                                                                                                                 K slnku. Chvíľu počkaj, slnko zlaté.                                                                                                             Zopne ruky. Prosím o zľutovanie.                                                                                                                 Slniečko sa usmieva.  

Kohút: Kikirikííí.

Vlk len mávne rukou, hľadá niečo v brlohu. Vytiahne ceduľu - NERUŠIŤ a ďalej spí.

Kohút: Kikirikííí.


Výstup 5. v lese

Slniečko sa usmieva. Víly zobúdzajú Líšku v nore.

Víly: Vstávame kmotrička. Slnko dávno vyšlo spoza hory.                                                                             Celý les sa na tvoj spev teší.                                                                                                                           A ty si ešte ospalá.

Líška: Čože? Prečo ste ma nebudili skôr? Ešte nie som pripravená.

Líška vstáva. Povystiera sa a pripravuje sa na spev.

Líška: A á La la la

Kohút: Kikirikííí.

Líška: Ticho, prosím. Ešte nie som pripravená.

Slniečko uvádza ranné správy ako hlásateľka v televízii: Milé zvieratká, milé deti.                                            Chcete vedieť, aké počasie vás čaká? Pozrite sa na mňa.                                                                        Bude veselo. Čo veselo, priam do spevu.                                                                                                    Zaspievame si: La la la.

Líška: La la la. Vždy je mi veselšie.

Slnko: Môže sa pridať aj celý les. Srnky, veveričky, zajačiky, sláviky ...                                      Slniečko vypočítava na prstoch, kto všetko by sa mohol pridať pri spievaní.


Pieseň                                                                                                                                                                Líška sa predstaví ako speváčka. Lesné víly tancujú.

Líška: La la la la la la la

Sloka 1: Vždy je mi veselšie, keď si ráno spievam.                                                                                                  S úsmevom na perách, ruky povystieram.

Sloka 2: Keď budem speváčkou, aj z nôt budem čítať.                                                                                             O hudobných nástrojoch, bude sa mi snívať.

Refrén: Bumbarasa bum, bum, bom.                                                                                                                        Budem hrávať na bubon.                                                                                                                                Bumbarasa bum, bum, viem,                                                                                                                        že mám krásny sen.

Sloky 1 a 2 sa opakujú.

Refrén: Štrngi, brngi, štrngi bou.                                                                                                                              Budem hrávať s gitarou.                                                                                                                                Štrngi, brngi, štrngi viem,                                                                                                                            že mám krásny sen.

Líška vyberie zrkadlo, pomocou víl sa skrášľuje a pritom si dokola popevuje melódiu:                                    Veru budem krááásna                                                                                                                                     Ako lesná víííla                                                                                                                                                 Budem sa ja vznááášať                                                                                                                                   Žiariť ako hviezda                                                                                                                     

               Zááávidieť mi budúúú                                                                                                                                     Prstom ukazovať                                                                                                                                             Pozrite tú krááásu                                                                                                                                           V lese nevídanúúú

Víly prinesú šišky. Zobudia vlka. Víla podá vlkovi šišku a ukáže na líšku. Vlk pozerá na líšku parádnicu. Hodí do nej šišku a tvári sa, že ďalej spí. Víly položia ostatné šišky okolo neho.

Líška: Jaj. Čo to bolo? Čo ma to tak vystrašilo?                                                                                                     Obzerá sa. A či sa mi to, len tak zdalo?                                                                                                         Opäť ju zasiahne šiška hodená vlkom. Au. A ver, že nie!                                                                                Niekto šišku do mňa hodil druhú. To je ale trúfalec.                                                                              Šišku tvrdú, do kožúška čistého. Pekne vyčesaného.                                                                              Od zlosti ma uchytí. Teraz ho mám špinavý.                                                                                            A možno aj smrdieť budem. To mu ale nedarujem!

Líška podíde k vlkovi.

Líška: Netvár sa, že spíš! Ty si ten trúfalec, čo nenechá ma na pokoji?

Vlk: Ja? To rozhodne nie. Mala by si mi veriť.

Líška: Tebe? Nikdy. Priznaj sa a možno ťa ušetrím.

Vlk: Ty? Zívne si. Ja spím. Ak ti to nevadí.

Líška: Zúfalec, čo plazí sa mi pred nohami. Zbytočne tu s tebou strácam reč.

Líška odchádza od vlka. Pripravuje sa na odchod: Budem musieť odísť sama.                                                                                                                           Na lov už som prichystaná.                                                                                                                           A keď korisť bude moja                                                                                                                                 potom, všetko zjem si krásne sama.                                                                                                           Mäsko voňavé, kosti chrumkavé...

Vlka slová líšky zaujmú.

Vlk: Počkaj, no veď počkaj. Aj ja som hladný.                                                                                                    Až sa mi pred očami robia kruhy.                                                                                                                Mäsko voňavé, kosti chrumkavé, ...                                                                                                            Nože zvedz mi, kde skrývajú sa také maškrty?

Líška: U Volkovcov na farme.

Vlk: U Volkovcov na farme?

Vpochodujú prasiatka aj s kohútom. Pred sebou si nesú jedlo.

Prasiatka, kohútik:   Pravá, ľavá, pochodom vchod.                                                                                                                      Kráčame s taniermi plných dobrôt.                                                                                                            Vieme, že bez práce nie sú koláče.                                                                                                              Treba sa snažiť a my sme snaživé.                                                                                                              Hlad nepozná súcit. Nedajú nám viac.                                                                                                        Jedlo rýchlo zožrať. Nebude ho veru viac.

Prasiatka si sadnú do chlievika a jedia. Kohútik je na bidle.

Líška: Tri prasiatka. Krásne rúžové, voňavé a chrumkavé. Brušká pekne okrúhle.

Vlk: Ide sa. Už zbiehajú sa mi slinky.

Líška: To je správne slovo do boja.

Vlk aj líška sa pripravujú na lov. Prasiatka a Kohútik nerušene jedia a pochutnávajú si.


Pieseň Líška s Vlkom

Vlk: Dobrý deň líštička, si mi nejaká známa.                                                                                                    Kam si sa vybrala, sama takto z rána?

Líška: Dobrý deň, milý vlk, neďaleko bývam.                                                                                                        Vybrala som sa ja, navštíviť prasiatka.

Vlk a líška: U Volkovcov na farme, svet taký voňavý.                                                                                                  Máme dlhú cestu ešte, tými horami.

Líška: Počkať, počkať, milý vĺčku.                                                                                                                            Keď tam takto prídeme, spoznajú nás, nebude to žiadne prekvapenie.

Vlk: Máš pravdu. Hneď ako nás zbadajú, rozutekajú sa a ukryjú. Ale čo urobíme?

Líška: Zamaskujeme sa, šatky dáme na hlavy. A do košíka z prútia ...

Vlk: ... dáme buchty lekvárové. Mňam.

Líška vyberá z brlohu košíček s buchtami a šatky. Zatiaľ, čo Líška s Vlkom sa maskujú, Prasiatka prejedené sedia opreté o stenu chlievika a chytajú sa za boľavé brušká.


Pieseň Líška s Vlkom (text si podelia alebo budú spievať spolu)

       V košíčku nesieme, buchty lekvárové.                                                                                                         Keď chceš tak ochutnaj, mám aj jahodové.                                                                                               Nie je to ďaleko, už len malý kúsok.                                                                                                           Tam za hentou čistinkou, plnou sedmokrások.

       Milo sa pozdravíme, len smelo ochutnaj.                                                                                                   Tuto v našom košíku, máme prekvapenie


Výstup 6.

Vlk líška sa blížia k farme. Kohútik varuje prasiatka.

Kohútik: Kikirikí, niekto sa k nášmu dvoru blíži.                                                                                                    Prasiatka, rýchlo vstávajte. Holý život si zachráňte.

Prasiatko 1: Nevládzem sa pohnúť.

Vlk: Mädlí si laby. To bude ľahká korisť.

Prasiatko 2: Pred očami sa mi robia kruhy.

Líška: Milé sú. Však. Z lásky by som ich ... usmieva sa

Prasiatko 3: Keby nás chcel teraz niekto zožrať, nevládalo by som sa vôbec brániť.

Vlk: Opäť si mädlí laby. Lepšie to ani nemôže byť. Chcú byť zjedené.

Kohútik sa vzdáva: Darmo, darmo prasiatka. Zožerú vás, nemôžem sa na to pozerať.                    Sadne na bidlo a tvári sa, že spí. Vlk s líškou striehnu na pravý okamih.

Prasiatko 1: Niečo vám poviem. Postaví sa. Podíde dopredu.                                                                                          Moje bruško je tak veľké a okrúhle, ako glóbus.                                                                                      Kľudne vám na ňom ukážem, kde je Amerika.                                                                                          Nevládzem na nohách stáť. Zvalí sa na zem.

Prasiatko 2: Moje bruško najradšej mám ... Postaví sa. Podíde dopredu. ... plné až po okraj.                                      Chcete vedieť, kde, čo skryté mám?                                                                                                            Tak tu je zjedené rizoto, tu kúsok šľahačky aj s pohárikom, tu zemiačiky, tu ...                              Nevládzem na nohách stáť. Zvalí sa na zem.

Prasiatko 3: Mne sa čká. Postaví sa. Čká, podíde dopredu. Mám bruško ako skala.                                                      Vždy si vravím: Nebuď hlúpe a nejedz ako prasa. Ale nedá sa. Ach, jaj.                                              Nedokážem odolať.                                                                                                                                          Nevládzem na nohách stáť. Zvalí sa na zem.

Prasiatka: Stonajú: Kvik, kvik, kvik...

Líška: Dobrý deň, ako sa máte, milé prasiatka?

Prasiatka si sadnú.

Vlk: Niečo sme vám priniesli, čo vaše brušká poteší.

Prasiatka: Jaj, len to nie. Opäť sa vyvalia.

Líška: To sa ani len nepozriete?

Prasiatka: Fúúúj.

Vlk: Aké fuj. Buchty pravé, lekvárové, jahodové.

Prasiatka: Fúúúj.

Líška: Spoznali nás. Odhodí šatku.

Vlk: Máme vás. Odhodí šatku. Odbila vaša posledná hodina.

Líška: Zbaľte sa a idete s nami.

Vlk: Zoberieme vás do lesa a tam vás zožerieme.

Prasiatka: Prasiatka plačú. Jajajajajáááj.

Vlk: Žiadne reči. Ide sa. Vykročí k prasiatkam.

Líška: Neskočíme vám na lep. Chytí prasiatko za ruku.

Prasiatka: Niééé.

Vlk a líška ich chytia za ruky, nohy, chcú ich odtiahnuť do lesa ale nejde to.

Vlk si utiera pot: Sú také ťažké, že s nimi nepohnú moje staré kosti.

Líška: To ste sa nevedeli menej nažrať?

Prasiatka: Umierame. Nechajte nás tu. Naše hodiny sú zrátané. Sme prežraté.                                                  Jedno po druhom. Kvik, kvik, kvik.

Prasiatkam ovisnú hlávky, ležia bezvládne. Vlk sa nad ne skláňa, prikladá ucho.

Vlk: Nedýchajú. Povedali posledné kvik.

Líška: To sa mi ešte nestalo. Také krásne, oblé brušká. Ber buchty a ideme.                                                Zdochliny nežerieme.

Vlk a Líška hundrajúci odchádzajú.


Výstup 7.

Prasiatka najskôr opatrne dvíhajú hlávky, pozerajú za nimi a potom vyskočia. Radujú sa.


Pieseň Záverečná pieseň. Tancujú a spievajú Prasiatka, Kohútik, Víly, Slniečko

        La la la la la la la                                                                                                                                              Vždy je nám veselšie, keď si ráno spievame.                                                                                            S úsmevom na perách, ruky povystierame.                                                                                                          

        Keď budeme speváci, aj z nôt budeme čítať.                                                                                              O hudobných nástrojoch, bude sa nám snívať.

        Bumbarasa bum, bum, bom.                                                                                                                        Budeme hrávať na bubon.

        Bumbarasa bum, bum, viem, že mám krásny sen.

        Štrngi, brngi, štrngi bou.                                                                                                                              Budem hrávať s gitarou.

        Štrngi, brngi, štrngi viem, že mám krásny sen.

KONIEC

Slová sme napísali s využitím hudobného pokladu: Detské muzikály od autora Kira Páczerová.