Podarená rodinka

Veselý príbeh o jednom úseku v živote trojčlennej rodinky.



Osoby

Emil - manžel, otec - 50 a viac rokov

Eva - manželka, matka - 50 a viac rokov

Richard - syn, pomaly starý mládenec

Klára - Emilova sestra

Tulka - Evina priateľka


Eva - na prvý pohľad netolerantná, tvrdohlavá, autoritatívna, trochu zatrpknutá žena, rada má veci pod kontrolou. Po rokoch sa v nej opäť prebúdza túžba po opätovanej láske. Hlavne, ak si uvedomuje, že syn z plienok už dávno vyrástol a manželstvo je nuda. Rybky sa rokmi stávajú jej srdcovka, záchranou vo svete, v ktorom jej málokto dokáže porozumieť. Keďže ryby sú vo všeobecnosti vedené ako nemé, mimo iné sú vhodným objektom na zdôverenie, niekedy aj spoluprácu.

Emil - na prvý pohľad flegmatik, skôr ústupčivý, málo empatický a komótny chlap, ktorý sa necháva unášať každodenným, manželským životom. Uprednostňuje skôr osobné pohodlie a pri jeho obhajobe vie byť tvrdohlavý. Má pocit, že v živote sa dosť narobil a preto si ho chce užívať podľa svojich predstáv. Tento štýl jeho života začína prekážať Eve. Ale čo by nakoniec chlap/manžel, ktorý sa dostane do "úzkych", neurobil pre záchranu manželstva.

Richard - na prvý pohľad nevyrovnaný, nevďačný syn, ktorý nie a nie vyletieť z hniezda. Rozišiel sa s dievčaťom a keďže to je v poradí asi desiata, snaží sa pochopiť svet žien. Čo takto začať od vlastnej matky a skúsiť pochopiť jej správanie? Je predsa žena. A koniec koncov, keď pochopí jej zmýšľanie a konanie, možno nakoniec pochopí aj sám seba.

Klára - sestra, ktorá sa vždy zastane brata. Energická žena, ktorá sa rada podelí s okolím o všetky svoje "pravdivé" informácie.

Tulka - priateľka a dôverníčka Evy - do pohody aj nepohody. Dobrý radca ale nakoniec aj pomocník.


Andrej Opálený: Podarená rodinka

VÝSTUP I. rozhovor manželov pred zaľahnutím "na kute"

Podvečer. Prichádza Eva. Zapáli sviečku, púšťa hudbu. Znejú tóny romanticky ladeného šansónu. Z Evy cítiť pohodu. Je vyzývavo, romanticky oblečená. Zo zásuvky stola vyberá kozmetickú tašku. S taškou v jednej ruke, v druhej zvierajúc operadlo stoličky, tlmene pospevujúc melódiu, v tanečnom rytme miery k akváriu. Sadne si pred stenu akvária, ktorá je okraj javiska. Čistí si pleť a vklepáva hydratačný krém do pokožky. Vzhľad svojej pleti hodnotí v odraze steny akvária. Odloží kozmetickú tašku vedľa stoličky, preloží nohu cez nohu. Odhalí kolienko. Je spokojná sama zo sebou.

Eva: Ahojte. Dobrý večer.

Sústredene sleduje plávajúce ryby v akváriu, očami blúdi po tvárach divákov. Usmieva sa. Jednotlivé rybky zdraví otvorením a zatvorením úst, kývaním dlaňou, prihovorením sa im.

Eva ukáže na seba: Čo poviete? Usmieva sa. Našpúli pery.

Počuť brechot psa. Vbieha Emil. Je v športovom oblečení. Zadychčaný, nahnevane kontroluje čerstvo roztrhané časti úboru, potichu nadáva. Vydýcha sa, vzpriami, vykročí k Eve.

Eva stále hľadí na rybky v akváriu: Kde sme to prestali?

Preloží nohu cez nohu, upraví si vlasy: Susedov pes zabrechal, otvorili sa dvere, do domu vbehol prenasledovaný, fyzicky unavený, ale udatný manžel. Uvidel svoju manželku ... a ...

Emil sa postaví vedľa Evy. Unavene, neochotne otvorí ústa, zakýva rybkám.

Eva pozrie na Emila, pohľadom si ho premeria: ... a pochopil. Choď sa osprchovať!

Emil naďalej mlčky stojí a nerušene sleduje rybky.

Eva: Musím sa každý večer opakovať?

Emil: Sprchoval som sa ráno!

Krátka pauza.

Eva: Dobre, ako chceš. Smrdíš!

Emil: Dnes ráno som premýšľal nad nami. Nesmrdím.

Eva: Chápem, je prirodzené, že necítiš svoj pach.

Emil zvedavo pozrie na Evu: A ty?

Eva: Čo tým chceš povedať?

Emil: Ale nič.

Emil odchádza. Eva pantomimicky zatlieska, zaujme ju jedna z rybiek, samček v akváriu. Sústredene na neho hľadí. Zmraští čelo, pohrozí vztýčeným prstom, Evin opakujúci sa zlozvyk, usmeje sa: Na tomto sme sa nedohodli.

Emil po niekoľkých krokoch zastaví sa, zamyslí, prehrabne sa vo vlasoch, Emilov opakujúci sa zlozvyk, vráti sa, postaví sa na to isté miesto: Vážne si myslíš, že je to len o sprchovaní?

Eva na neho pozrie, prevráti oči: Som o tom presvedčená.

Emil urazene: Už ti nevoniam ako chlap.

Eva: Môj názor poznáš.

Emil: Chcem si zlepšiť kondičku. Začal som jedným kilometrom a teraz som na dvoch                             kilometroch.

Eva zoberie jablko zo stola, s chuťou do neho zahryzne. S uznaním chytí Emilovu roztrhanú časť odevu: Ty tomu hovoríš behanie?

Emil: Predstav si, že áno.

Eva: Choď sa osprchovať , poodhalí koleno, milo pozrie na Emila, a potom sa môžeme                             rozprávať.

Eva zhrozene pozrie na samčeka v akváriu. Podíde k nemu bližšie, zdvihne prst: Necháš ju? Čo               som ti hovorila! Nemá sa ani len kedy nažrať. Naoko nahnevane pohrozí prstom.                           Ty nadržanec jeden.

Emil zatiaľ vytiahne sprej schovaný v zásuvke stola a celý, od hlavy až po päty, sa nasprejuje. Sprej schová na svoje miesto, zoberie stoličku od stola, postaví ju vedľa Evinej. Hlučne udrie nohami stoličky o podlahu, sadne si. Eva zacíti Emilov sprej, svoju stoličku presunie ďalej od Emilovej.

Emil: To je sprej od teba!

Eva: Čo nepovieš. Odchádza vypnúť hudbu.

Emil: Keď sme sa spoznali, voňali sme jeden druhému.

Eva s ironickým úsmevom kráča k Emilovi: Keď sme sa spoznali, nenosil si dva dni tie isté                    slipy, každé ráno a večer si sa sprchoval, niekedy aj trikrát počas dňa, lebo ti stále niečo              chutilo, nezaspal pred televízorom v obývačke na gauči. V noci si neprdel, negrgal a sex              bol fajn. Krátka pauza. Aj keď stále s tým istým chlapom.

Emil: Hovorím o chémii, keď dvaja sa priťahujú.

Eva vytiahne krém s kozmetickej taštičky a natiera si ruky: Aj ja.

Emil: Ty niekoho máš?

Eva uprene pozrie na Emila: Od zajtra spí každý z nás v inej spálni.

Emil: To bola len kontrolná otázka.

Eva: Kontrolnú otázku si láskavo nasmeruj do treniek.

Emil: Keď sa dvaja skutočne milujú, tak si voňajú celý život. Vzrušujú sa.

Eva: Ak je medzi nami ukrytá nejaká chémia a ty ju chceš prebudiť, choď sa osprchovať!                       Nech sa nemusím sa opakovať?

Emil: Tvoje posledné slovo?

Eva: Pozri sa na tie rybky v akváriu, aké sú čisté. Krátka pauza. Zober si z nich príklad.

Emil nahnevane udrie stoličkou o podlahu: Mne voda z akvária smrdí. Ja sa v nej kúpať                           nebudem! Prehrabne sa vo vlasoch.

Eva mlčí. Emil odnesie stoličku na svoje miesto.

Eva skonštatuje: Mám to ja len .... za muža.

Prichádza Richard, oblečený v domácom. Vyberá časopis zo svojej zásuvky v stole.

Vidí bojovo naladených rodičov.

Richard: Niečo som zmeškal? Stalo sa niečo?

Emil k Richardovi: Nič. Bol som behať!

Richard pozrie na otrhané miesta na úbore otca: Stretol si Robina? Poviem ti, ten vie byť                           nepríjemný. Ale inak je milý.

Emil: Ty a tvoja mater si môžete ruky podať. Ja už v tejto rodine nič nepoviem. Radšej pôjdem               do rezervácie.

Emil odchádza nahnevaný a urazený.


VÝSTUP II. rozhovor so synom, ako sa patrí

Eva ďalej, mlčky ale zjavne už bez nálady pozoruje ryby. Richard v ruke drží rozčítaný, odborný časopis Psychológia. Sadne si na stôl, nohy si položí na stoličku (ako vždy). Pozrie na mamu, na rybky v akváriu.

Richard: Mami, potrebujem tvoj názor. Počúvaj.

Číta. Spôsob života, v ktorom máte niekoľko ľúbostných vzťahov naraz, sa nazýva polyamoria           alebo polyamory.

Eva: Fuj. Znie to skoro ako umelina alebo čo.

Richard: Polyamoria - viac lásky.

Eva: To akože ti dávam málo lásky?

Richard: Jedna polyamorička sa vyznala: "Som šťastná, keď mi môj priateľ rozpráva, čo zažil                    s druhou partnerkou. Nežiarlim. Keď vidím svojich partnerov, ako sa pritúlia a dajú                    si bozk, zohreje ma to na srdci. Akoby som sa bozkávala s nimi."

Eva: To sa môžu rovno bozkávať všetci traja naraz.

Richard: Mami. Myslia to vážne.

Eva: Však to. Inak by museli mať huby ako kombajn.

Richard: Nechápete? Komentuje. Vidíš? Tam presne sa nachádzaš ty! Praktická stránka veci.                     Číta ďalej.  V takomto rodičovstve je výhoda, že keď dvaja idú na koncert, tretí môže                      zostať s dieťaťom doma.

Eva: Vedia aspoň čie je to dieťa?

Richard: Mami! Hovorí sa tomu otvorené manželstvo. To nemá mantinely.

Eva: Má to niečo spoločné s hokejom?

Richard: Pravidlá.

Eva: Áno? A aké?

Richard: Manželka má dominantné postavenie a ostatné baby sú len na sex.

Eva: Na sex? Vidí, že Richarda neodradí od témy. A koľko ich podľa teba môžeš mať? Päť?

Richard: Napríklad. Tvoje číslo sa mi celkom pozdáva.

Eva: Miláčik. Nezabúdaj, že city počítať nevediaDominantná je jednotka, však?

Richard: Presne tak.

Eva: Kľudne sa ale môže stať, že sa zamiluješ do štvorky, lebo je najväčšia potvora a vie ako                 na teba, no a z jednotky je zrazu päťka. Ale jej to nebude jedno.

Richard: Nebuď negativistická.

Eva: Jáááj, moje Zlatko. Všetci máme svoje ideály. Ja som kedysi snívala že strávim večeru                     s (Bobom Dylanom). Ktohovie, koľká som bola v poradí.

Richard: Je to možné? Ani len trochu nechceš chápať čo prežívam? Nepočúvaš ma!

Eva: A ty vieš, čo prežívam ja? Koľkokrát som ti povedala, že si nemáš sadať na stôl, láska!

Richardom ani nepohne. 

Richard: Argumentuje. Mám pocit, akoby písali tak trochu aj mojich predstavách. Rozumieš?

Eva: Od dnešného dňa si perieš sám.

Richard: Si otrasná! Prečo sa mi stále vyhrážaš? Aj tak vieš, že ma nezmeníš.

Eva: Skutočne? Ako chceš. Nakoniec, mne už to môže byť jedno. Zozbieral si zo stola všetky               omrvinky a utrel mastný fľak z večere, čo zostal po tvojom otcovi. A ja mám stôl čistý.

Eva sa usmieva. Richard zoskočí zo stola.

Richard: To si mi nevedela povedať hneď? Nahnevane ukáže rukou na stôl. Prečo si to ...

Eva: Čakali na teba. Chýbajú tu tie ďalšie štyri ženy, čo by po vás upratovali.

Richard sa snaží z oboch strán dovidieť na zadok, čo bohužiaľ nejde. Zmätene si po ňom dlaňou udiera. Eva sa len zhlboka nadýchne a vydýchne, usmieva sa.

Eva: K rybám, ukazujúc prstom na Richarda. Nechcete si zaďobať? Ale pozor na intímne miesta.           Rada by som sa dožila vnúčat.

Sucho a nahlas konštatuje. Mastný fľak nevyprášiš, láska.

Richard prestane.

Richard: Uvedomuješ si, čo si svojou nedbalosťou spôsobila?

Eva: Ja? Udivene ukáže prstom na seba. Rozhodne. Ja nie, láska!

Richard sa postaví pred matku.

Richard: Prestaň mi hovoriť láska a radšej sa mi na to pozri. Mierne otrčí zadok.

Eva: Na zadok?

Richard: Mami! Pozri sa, či na nohaviciach nemám mastný fľak.

Eva: Naumývala som sa ho až, až. Bobáčik. Ale keď inak nedáš.

Richard: Prestaň!

Eva si ide po okuliare do zásuvky v stole. Založí si ich, obzerá nohavice, rukou stisne a s chuťou plesne Richarda po zadku. Usmieva sa.

Eva: Ako dva strúčiky cesnaku.

Richard: Vystrie sa, zúži oči. Tie tvoje blbé fóry. Že ma to skôr nenapadlo. Zamieri opäť k stolu.

Eva: Čo už narobíš. Ty si jediný chlap v tejto domácnosti, čo za to stojí. Zdvihne prst, smerom            hore. A ktorému stojí.

Richard si chce sadnúť na stôl. V poslednej chvíli si to rozmyslí, odloží časopis. Zoberie svoju stoličku a prenesie ju k Eve.

Eva: Sem nie, lás ... miláčik. Naľavo sedáva vždy tvoj otec.

Richard: Mňa z vás drbne. A nehovor mi miláčik! Na to máš otca!

Richard si prenesie stoličku na druhú stranu a sadne si na operadlo.

Eva: Otvorené manželstvo môže byť pre niekoho výzvou, ale v skutočnosti funguje málokomu.

Richard: Môžem mať otázku?

Eva: Áno, Bobáčik?

Richard: Nahnevane. Nehovor mi Bobáčik!

Eva: Vieš čo? Ty mi nebudeš rozkazovať, ako ti mám hovoriť. Som tvoja matka! Miláčik,                      Bobáčik, Láska! Je to len oslovenie. Dôležité je to, čo pri ňom k tebe cítim. Upokojí sa.                  Úsmev. Čo by si potreboval vedieť?

Richard: Prečo s otcom každý večer sledujete ryby v akváriu?

Eva: Relax. Jing a Jang, láska. Sleduješ niečo, čo sa hýbe, otvára ústa a pritom nevydáva zvuk.             Božské ticho. Ja im rozprávam a oni ... mlčia. Jednoducho relax.

Richard: Dôrazne. Ty nazývaš relaxom každý večer zízať na tie isté ryby?

Eva: Rybičky. Je na nich spoľahnutie. Vždy sú tu, keď ich potrebujem.

Richard: Mne by z toho preskočilo.

Eva: Tomu nemôžeš rozumieť. Metajú s tebou ešte hormóny.

Richard: Odsekne. Dovoľ. Pubertu mám dávno za sebou.

Eva: To nie je isté. Si chlap. Ešte stále slobodný.

Richard: S tebou sa nedá normálne rozprávať! Podľa teba, každý chlap, čo sa neoženil je stále                    puberťák.

Eva: Asi tak. Ja viem Zlatko, že vo mne a otcovi nemáš dostačujúci vzor, aby si pochopil                       prednosti manželstva.

Vojde Emil, oblečený s pyžamom v ruke. Spod stola vyberie prázdny kufor a položí ho na stôl. Otvorí ho. Hodí doň pyžamo, kefku, pastu.

Eva: Udivene pozrie na Richarda. Stroho. Ty niekam cestuješ?

Emil s Evou chvíľu na seba pozerajú.

Richard: Niekam cestuješ, otec? V noci?

Eva: V noci?

Emil nič nehovorí, odchádza. Kufor zostáva otvorený. Eva nechápavo mykne plecami.

Eva: Synáčik, pozri sa na tie rybičky. Povedz, nie sú milé?

Richard nejaví záujem. Eva stojí pred akváriom.

Eva: Poď sem ku mne. No tak, poď sem.

Richard pristúpi, Eva ukazuje na divákov: Každá je iná. Musíš sa na ne pozrieť zblízka. Sleduj.               Jedna má trochu nabúraný noštek, druhá je štíhla, tretia je plnoštíhla, štvrtá sa škerí                   a pritom cerí zuby, ďalšia sa práve nažrala, vidíš to podľa bruška... Opatrný opis divákov.

Richard: Skôr posmešne. Cerí zuby. Prosím ťa, kde na to chodíš? Otočí sa. Chce odísť.

Eva: Zastavuje ho. Napríklad Emanuel. Ukazuje. To je typický zvodca. Neskutočne kontaktný               samček. Popri samcovi prepláva rýchlo a hovorí mu: No tak, chyť ma ty frajer. Šup, šup,             šup. No poďme. Znázorňuje. Vedľa samičky pláva pomaly, akoby prispato a pritom                       sa na ňu stále usmieva. Niekedy aj hodinu.

Richard: Ty to skutočne vidíš?

Eva: Obrazne.

Richard: Mami, si si istá, že hormóny metajú len so mnou?

Eva: Povedala som niečo zlé? Alebo nezrozumiteľné?

Obaja odchádzajú k steny akvária.

Richard: A čo tvoj kontaktný samček?

Eva: Hovorím len o tom, čo vidím. A to je rozdiel! Nikde som to nečítala. Na rozdiel od teba!

Richard: Významne. Ja ... rozhodne NIČ nevidím! Ale zato viem, na čo celý čas myslíš TY!

Eva: Usmeje sa na syna. Ale prosím ťa. Rybičky sú ľuďom tak veľmi podobné?

Prichádza Emil, hodí do kufra ďalšie oblečenie.

Eva: Udivene pozrie na Emila. Stroho. Ty niekam cestuješ? Už som sa ťa to raz pýtala.

Emil s Evou chvíľu na seba pozerajú.

Richard: Ty niekam cestuješ, otec?

Eva: V noci?

Richard: Mal by si sa s mamou rozprávať!

Emil na nich pozerá, nič nepovie, poškrabe sa vo vlasoch, odchádza. Richard je tiež prekvapený. Kufor zostáva otvorený.

Eva: Trochu nahnevane k Richardovi. Mal by si nám, ženám, venovať trochu viac pozornosti!               Nie sme len obyčajný nástroj na uspokojenie vašich telesných túžob.

Richard: Nedávaj mi do úst, čo som nikdy nepovedal. Ja už svoje poznám.

Skúmavo hľadí na matku. Otázka!

Eva: Áno, miláčik. Vidím, že ťa to zaujalo.

Richard: Povedz mi niečo o sebe? Aká si...

Eva: Ja? Zatvári sa neisto. Krátko sa smeje a skúmavo zahľadí na syna. Myslíš to vážne?                          Nóóó, to viem náhodou presne. Som veselá, úprimná, mám rada francúzske šansóny,...

Richard: Starostlivá mama, ale strašne zvedavá, všetko hneď chceš riešiť, lebo ti nič nedá                            pokoja.

Prichádza Emil, hodí ďalší kus oblečenia do kufra.

Eva: Dôrazne veľmi nahnevane. Musím sa ťa dokola pýtať to isté?

Mierne, s dávkou irónie. Ty niekam cestuješ?

Emil s Evou chvíľu na seba pozerajú.

Richard: Myslíš to vážne, otec?

Eva: V noci je rezervácia zatvorená!

Richard: Nepotrebuješ v niečom pomôcť, otec?

Emil na nich pozerá, nič nehovorí, odchádza. Kufor zostáva otvorený.

Richard vstáva a chystá sa na odchod. Zasúva stoličku za stôl, časopis schová do zásuvky, berie si zo stola ovocie.

Eva: Nevzdáva sa. Opatrne. Odchádzaš? Práve som ti chcela ukázať jednu rybku, čo sa na teba               trochu, ale naozaj len trochu ale predsa podobá.

Richard: Otočí sa, s vážnym výrazom v tvári. Mami, prestaň! Unavuješ ma.

Eva: Nemyslím to zle.

Richard: Najskôr láskavo nájdi tú svoju!

Eva: Mám pre teba rybku, ktorá by ti mohla slúžiť ako ženský vzor?

Richard podíde k mame. Dôverne jej povie do ucha.

Richard: Vzor? Ty máš pre mňa rybu ako vzor? Mám pre teba novinku. Ja som si vybral teba.                      Začnem ťa pozorovať, študovať. Budem ti venovať stále viac pozornosti.                                          Hľadať, čo sa v tebe skrýva. Tak nejako si to predstavuješ? Či?

Eva: Zháči sa, zneistie. Ty? Mňa? Prečo mňa?

Richard: Od narodenia sa o mňa staráš, poznáš ma a ja som si ťa nevšímal viac ako ženu.                            Hovorí sa, že syn si vyberie svoju nastávajúcu podľa vzoru matky. Od narodenia som                    pod tvojim vplyvom. Ktohovie, prečo som doteraz pri žiadnej z báb dlhšie nevydržal,                    lebo ... zdvihne prst. Porozmýšľaj!

Eva: Ale nemôžeš si vybrať podobnú mne!

Richard: Idem spať. Ver mi, rozhovory s tebou sú náročnejšie ako čítať časopis o ženách. Dúfam, že zaspím.

Eva: Musí mať posledné slovo. Polohlasne. Chcem ti len pomôcť.

Richard len krúti hlavou. Odíde. Eva zostáva sama. Pozerá na rybičky.


VÝSTUP III. manželský dialóg

Eva zamyslená prichádza k stolu a púšťa si šansón.

Eva: Sama pre seba. Vraj hormóny.

Vyberie krmivo so zásuvky v stole, sype ho rybkám. Jemne sa vznáša v rytme hudby. 

Eva:  Ani sa na vás poriadne nepozrel. Ale zvážte, nemôže si vybrať ženu rovnakú, ako som ja.            Dva kladné póly sa predsa odpudzujú. Ak budeme rovnaké, neznesieme sa.                                      Ja chcem nevestu s ktorou si budem rozumieť. Budeme chodiť  spolu na kávu, nakupovať            a hlavne, ktorá sa bude vedieť postarať o môjho syna. Milú, šikovnú a nie nejakú                          Harpiu. Povzdychne si. Musí byť iná!                                                                                                          Chcem tak veľa? Myslím, že až tak nie. Poznám matky, ktoré sú náročnejšie na svoje                  nevesty. Musia vedieť variť, prať, žehliť...                                                                                                  Asi to už nezmením. Vo výbere mu brániť nebudem. Ak ho nejaká priťahuje, nieto čo                    riešiť. Nakoniec by ma v posteli, pri tom onom alebo po tom ... onom ohovorili a ja by                  som bola tá najhoršia, bosorka.

Evu kŕmenie rýb upokojuje a tak sa uvoľnená vznáša v rytme hudby. Vchádza Emil. Na hlave má sluchátka a čiapku, viacvrstvové oblečenie. Postupne sa zoblieka a veci hádže do kufra. Kufor je takmer plný. Eva zastane, chvíľu ho pozoruje. Emil otvorí svoju zásuvku a aj z nej hádže veci do kufra.

Eva: Nahnevane. A ty čo to tu s tým kufrom stále stváraš?! Máš nejaké branné cvičenie alebo               čo! Mohol by si sa mi trochu venovať? Prejde povedľa Emila. Ten nereaguje. Tvári, že sa                 nepočuje. Eva sa nakloní nad stôl z druhej strany.

Eva: Kričí. Môžeš si dať tie sluchátka dole, keď sa s tebou rozprávam?!

Emil na ňu chvíľu pozerá, potom v kľude ďalej urovnáva veci v kufri. Eva tresne vekom kufra a privrie Emilovi prsty. Emil skáče od bolesti.

Eva: Vypne hudbu. Emilovi strhne sluchátka z uší. Teraz ma už počuješ?

Emil: Chytá sa za uši. Si normálna? Nevie, čo skôr zachraňovať. Či prsty, či uši. Balím sa.                          Chceš mať oddelené spálne, tak ich budeš mať!

Eva: A na to potrebuješ kufor? Šibe ti?

Emil: Idem k sestre. Nešibe mi!

Eva: Vybehne. Sestre? Ty si volal sestre? Robí si srandu. Sestrička, tvoj anjeliček strážniček.                Chvíľu ťa nechám samého a už vyvádzaš.

Eva otvorí kufor a začne z neho po Emilovi hádzať veci. Nakoniec zhodí kufor zo stola.

Eva: Pozbieraj to a pakuj sa do spálne pokiaľ ťa nenakopem do zadku.

Emil vzdoruje. Zoberie stoličku a sadne si na ňu.

Emil: S tebou sa nebavím. Nie si normálna!

Eva: Tak mladý pán nepočul. Ako chceš!!!

Eva berie kufor, položí mu ho na kolená.

Eva: Nezabudni si zobrať všetko. Všecičko. Zbiera rozhádzané veci po zemi a hádže ich po                    Emilovi, sediacom na stoličke s kufrom na kolenách. Nič sa nedeje. Super. Aspoň sa mi                  uvoľní priestor v skrini a prenesiem si svoje veci z veľkého šatníka do spálne. Vecami                  obhadzuje Emila, vešia mu ich na telo. Budem mať všetko na jednom mieste. Poriadok,                 pekne uložené, opraté, čistučké, voňavé.

Emil, sediac bez pohnutia s kufrom na kolenách, obhádzaný kúskami odevu, pripomína sochu. Eva v závere majestátne stojí pri ňom, s rukou na jeho pleci.

Eva: Víťazoslávne. Dúfam, že si spokojný. Máš, čo si chcel. Chvíľa ticha. Odrazu akoby jej to                  prišlo ľúto. To mám odmenu za to, že som sa o teba starala 29 rokov. Ale nie. Ty                            nedokážeš byť vďačný. Nahnevane. Presne ako tvoja mater!                                                                  Opäť ľútostivo. Kľudne si povieš, že ja nie som normálna. Nadýchne sa. Myslím, že už toho          bolo dosť! Predstavenie skončilo! Pakuj do spálne aj s tým svojim haraburdím, pokiaľ ma          skutočne nenaserieš. Ukáže prstom na spálňu. Tam je tvoje miesto!!!

Ticho. Emil sa ani nepohne. Zozbiera posledné kusy a hádže na Emila, Emil zase do kufra. Emil      s kamenným výrazom v tvári vstane zo stoličky, kufor sa otvorí, padá na zem, veci sa čiastočne rozsypú.

Emil: Chytí sa za hlavu. Prestaň! To sa nedá počúvať! Sadni si a pozeraj sa na tvoje šibnuté                     ryby!

Eva: Smrť v očiach. Čo si povedal?! Zopakuj to ešte raz!

Emil: Víťazoslávne zdvihne hlavu, vystrie sa. Ja už nepoviem NIČ!!! Odchádzam!

Eva: Cez zuby. Zopakuj to ešte raz, ty ...

Emil: Významne vypne hruď a víťazne mykne hlavou. Nič!

Eva uvidí v Emilovi vzpínajúceho sa žrebca. Jej hnev zmizne. Odrazu si na niečo spomenie, prebudí sa v nej náruživosť. Očami zaostrí, pustí hudbu, zo zásuvky stola vytiahne jazdecký bičík. Všetko robí pomaly a precízne. Krátka póza. Ticho pred búrkou. Podíde k Emilovi a šľahne ho po chrbte. Eva srší energiou nadržanej ženy.

Emil: Preľakne sa, odskočí. Zhrozene pozrie na Evu. Si normálna? Čo robíš?

Eva: Sarkasticky sa usmeje. Čo robím? Vážne, s hrubým hlasom. Miláčik. Krotím žrebca.                         Bičíkom šľahne vpravo, vľavo a postupuje k Emilovi. Tak poď. Sám si si koledoval.                           Provokuješ ma.

Emil ustupuje v nemom úžase a Eva krok za krokom postupuje.

Eva: Eva zastane. Krížne šľahá. No len poď. Môj žrebec neskrotený. Erdži. Áno, erdži!

Emil vytreští oči, otvorí ústa.

Eva: Posunie sa o krok vpred. Erdži, ty bastard jeden! Šľahne.

Emil: Postaví sa za stoličku. Naprázdno prehltne. Vzopne sa. Nikdy som neerdžal. Neviem ako                 sa to robí a ani ma to nezaujíma. Nájdi si niekoho iného.

Eva: Naberá ešte viac na guráži. Krok vpred. Skrotím ťa, ty jeden ... nevďačný ... prérijný žrebec.           Mustang. Áno, mustang. Brániš sa, ale to mi neprekáža. Je to ešte vzrušujúcejšie. Stačí               pevná, rozhodná ruka a neustúpiť. No tak poď. Nebuď Sraľo Makový.

Eva šľahá, Emil ustupuje a tak krúžia okolo stola. Ozve sa zvonenie. Zastanú.

Eva: ERDŽI!!! A nezvoň!!!

Opäť krúžia okolo stola ale už sa naháňanie stupňuje.


VÝSTUP IV. rodinné zápolenie, tu sa naozaj nedá spať

Do miestnosti vchádzajú Klára a Richard. Zostanú stáť v úžase.

Richard: Nepočuli ste, že niekto zvonil? Vypne hudbu.

Klára: Zhrozene. Eva? Čo to robíš? Si normálna? Okamžite prestaň!

Emil: Počula si? Prestaň!

Eva a Emil na chvíľu spomalia.

Richard: Tu sa fakticky nedá spať. Už dve noci som sa poriadne nevyspal. Ale ako chcete.                           Sadá si na voľnú stoličku. Pre istotu zostanem. Aby ste si neublížili.

Klára: Toto keď budem niekomu rozprávať, neuverí.

Eva: Šľahne ku Kláre. Super. K Emilovi. Najväčšia klepna z mesta prišla. Paroduje Kláru.                         Toto keď budem niekomu rozprávať ... Šľahne bičíkom k Emilovi. Ty si ju zavolal,                         tak aby mala o čom: Erdži, ty bastard jeden! Ja z teba to erdžanie vytlačím, aj keby som               ťa mala uštvať. Opäť sa pustí naháňať Emila. Ten beží okolo Richarda. Richard vystúpi                     na stoličku. Cíti sa neisto. Skrotím ťa, ty jeden nevďačný prérijný žrebec. Nebol by si prvý,           ktorého sa žene podarilo osedlať.

Richard: Hlasno. Mohli by ste prestať? Ešte prídem k úrazu.

Klára: Snaží sa ich zastaviť, bezvýsledne. Eva prestaň. Počula si čo som povedala?!

Richard: K otcovi. Otec, mohol by si mi povedať, čo si mame urobil? Prestaňte už konečne!                          Dupe po stoličke.

Emil: Ja som v tom nevinne.

Emil sa schová za Kláru, použije ju ako ochranný štít. Eva zostane stáť pred Klárou. Richard si sadne na stoličku, vydýchne.

Klára: Ja že roznášam drby po meste? To si vyprosím! Neroznášam žiadne drby po meste!

Eva: Ironicky. Áno? Huba sa ti nezastaví celý deň.

Paroduje. Vy ste to nepočuli? Skutočne? No to si musíte vypočuť. Vy o tom neviete?                                         No tak si to vypočujte, bla, bla, bla.

Klára: Na to ju mám, aby som rozprávala! Máš ju aj ty.

Eva: Skôr ako ráno vytiahnem päty z domu, už celé mesto vie, čo sme večerali.

Klára: Ja hovorím vždy len pravdu. Neklamem!!! Počula si?

Eva: To som zistila. Tvoja pravda nemá hraníc. Pri tebe by človek mohol na pravdu aj umrieť.             Je to ako seriál na pokračovanie. Každé ráno nová kapitola. Hotová tele novela.                             Nahnevane.  Ale prečo o našej rodine? Keď to tvojmu bratovi, môjmu mužíčkovi nevadí,               prosím. Ale mne hej! Čo keby som začala roznášať nejaké pikošky ja o tebe? Madam                     DOKONALÁ? Začneme s tým, ako sa šeredne obliekaš. Aké máš brušisko!

Klára: To si nemala! Sme rodina!

Eva: Odrazu.

Emil: Eva. Prosím ťa prestaň!

Eva: Ty mlč, žrebec! Keď sa dostanem k tebe, tak ti to zrátam.

Klára: Emil je vzorným, dobrým manželom.

Eva: Áno? Čo nepovieš! Láskavo ustúp a nemiešaj sa medzi nás dvoch. Ja viem, čo robím.

Eva chce obísť Kláru raz sprava, potom zľava. Klára sa vždy postaví pred ňu. Keďže Klára je pevnejšia žena, Eva ju nemôže obísť. Richard si sadne na stôl, aby lepšie videl. Hojdá nohami.

Richard: Tele novela pokračuje.

Eva: Hovorím ti, ustúp! Lebo, ak ma obaja naseriete, neručím za seba. Šľahne bičíkom.                         Bude lietať prašina!

Klára: Uvedom si láskavo, s kým sa rozprávaš!

Richard: Mami, toto skutočne nemá zmysel. Tete Kláre sa nemôžeš rovnať.

Eva: Mlč a sleduj rybičky. Utíš ich, aby sa nevyplašili.

Richard si povzdychne a otočí sa k divákom. Hojdá nohami. Znázorňuje rybám aby sa ukľudnili.

Klára: Ja sa ťa nebojím. 

Eva: Ale mala by si. 

Klára: Nemusí byť stále po tvojom. 

Eva: Udrie sa do hrude. V mojom dome, ja mám vždy pravdu. A nikto sa mi do nej starať                       nebude! Eva zdvihne bičík.

Klára: Zadrží jej ruku. Brata mi mlátiť nebudeš a prestaň tu poskakovať ako Gumkáč.

Eva začne bojovať s Klárou.

Richard: Blázinec. Nechce si ma niekto adoptovať?

Do miestnosti vojde Tulka. S hrôzou sa rozbehne k Eve, odtiahne ju od Kláry a Emila, pritom sama schytá. Evu zavedie k stoličke a usadí, utišuje ju.

Tulka: Eva, preboha, čo to robíš? A prečo máš v ruke bičík?

Eva sedí na stoličke, dvíha hruď - naoko fňuká, chvíľami šľahá bičíkom do vzduchu, raz na jednu, raz na druhú stranu.

Klára: Ideme. Tu nemáme čo robiť. Pozri na ňu. O chvíľu vytiahne sedlo a bude sa tu na tebe                  premávať ako na parkúre.

Emil drží kufor, Klára zozbiera veci do kufra. Kufor zavrú a odchádzajú. Tulka ukľudňuje Evu. Pri odchode sa Emil zastaví, neodpustí si významnú poznámku.

Emil: Howg!

Eva vyštartuje po Emilovi. Richard sa postaví medzi nich. Zavedie Evu k stoličke, usadí, objíme okolo krku.

Eva: Nevďačník.

Richard: Ešteže tie tvoje ryby nevedia rozprávať. Keby si vedela ako boli všetky pritlačené                            na sklo a pozorne ťa sledovali obrovskými očami.

Eva: Rybičky.

Richard: Keby si niečo potrebovala, prídi sa porozprávať. Odchádza. Idem si konečne pospať.


VÝSTUP V. rekonštrukcia na mieste činu

Eva sedí na stoličke, chvíľami rezignovane šľahá bičíkom do vzduchu, raz na jednu, raz na druhú stranu. Fňuká.

Tulka: To čo bolo?

Eva: Neviem.

Tulka: Akoto, že nevieš? Máme predsa plán! Mala si postupovať presne podľa neho.                                  Bod po bode. Načo som ti hodiny a hodiny čítala tú hrubú knihu: 50 odtieňov sivej.                      Máme predsa plán!!!

Eva: No... Mali sme plán.

Tulka: Ten bičík si mala použiť na niečo úplne iné.

Eva: No veď to. Bol pekne schovaný, v zásuvke. Vytiahla som ho v správnu chvíľu.

Tulka: Usmeje sa. Si si istá?

Eva: Emil bol správne nažhavený. Za to ti ručím.

Tulka: Videla som?

Eva: Postaví sa. Robila som všetko presne tak, ako sme to nacvičovali. Sústredila som sa, zaujala           správny postoj. Tulka jej trochu poopraví postoj. Stál krásne oproti mne.

Tulka: No a?

Eva: Šľahala som. Znázorní švih. Pekne.

Tulka: Tomuto ty hovoríš pekne? Napraví nedokonalosti pohybu.

Eva: Tak a tak a potom zase tak a tak. Zopakuje. Znázorní.

Tulka: Vytrhne jej bičík z ruky. Prestaň a preber sa. Koho si mala šľahať? Emila a nie Kláru.

Eva: Vytrhne jej bičík z ruky. Však som aj. Ja za to nemôžem, že tam neskôr prišla Klára.                       Začala som Emilom. A potom to už išlo nejako samo.

Tulka: A ako sa mu to páčilo?

Eva: Bol trochu prekvapený. Najskôr na mňa zízal, v podstate, stále zízal ...

Tulka: Moment prekvapkania. Tak by reagoval každý chlap, keď ho šľahneš.

Eva: A ja šup. Šľahla som. A ešte raz a ešte raz. Videla som, že sa mu to páči.  Že ho to vzrušuje.          Šup, šup, šup ...

Tulka: Nebála si sa, že sa vzoprie a vytrhne ti ho z ruky?

Eva: Držala som ho pevne. Chcela som ho šľahnúť pekne po hrudi.

Tulka: To je to správne miesto! Rovno po vajciach by bolelo. Najskôr nech si zvykne.                                No a čo on?

Eva: Zízal na mňa tými svojimi veľkými, obrovskými očami. Tak som mu povedala: No len                 poď. Môj žrebec neskrotený.

Tulka: To si mu povedala? Ale veď na tom sme sa nedohodli.

Eva tak, ako si spomína, opäť sa rozkokoší. Šľahá bičíkom a znázorňuje ako išla na Emila.

Eva: No len poď. Môj žrebec neskrotený. Krok vpred. Začal nekoordinovane pobehovať.                         Trochu ma to aj zmiatlo, ale potom...

Tulka: Pragmaticky. A hudbu si mala pustenú?

Eva: Mala.

Tulka: Akú hudbu? Lebo na nej veľmi záleží.

Eva: Šansón. Francúzky šansón plný lásky. Bola ním presiaknutá celá miestnosť.

Tulka: Dobre si vybrala. Šansóny sú to najlepšie. No a ďalej?

Eva: Erdži. Áno, erdži. Eva sa stále viac rozohňuje. Ale keďže nemá Emila otočí sa k Tulke.

Tulka: Erdži? Ty si chcela aby erdžal?

Eva: Ja ti ukážem ako to bolo. Blíži sa k Tulke. Dokonalá rekonštrukcia. Skrotím ťa, ty jeden ...             nevďačný ... prérijný žrebec. Mustang. Brániš sa, ale to nevadí. Stačí pevná, rozhodná                 ruka a neustúpiť. No tak poď. Sraľo Makový.

Eva švihá, Tulka ustupuje. Tulka sa v jednom momente zostane stáť. Eva tiež zastane.

Eva: Erdži!

Ticho. Eva a Tulka stoja oproti sebe.

Tulka: No a? Teraz si ho mala pobozkať!

Eva: Presne tak. Akurát, že nestál pripravený na bozk ako ty.

Chvíľu na seba hľadia.

Tulka: Ja? To bude tou hudbou. Začne sa prechádzať po miestnosti a premýšľa. Postoj si mala                  správny, bičíkom si šľahala celkom obstojne. To ešte docvičíme. Nažhavená si bola                      a aj on. Eva sa za ňou obzerá. To bude tou hudbou. Vymeniť! Použiť taliansku alebo                        španielsku. Tie majú v sebe viac energie. Pri nich pení krv v žilách. Správny podmaz.

Eva: Teraz už môžem meniť čo chcem, keď je preč. Klára mi všetko pokazila. Ručím ti za to,               že bol pripravený na to, že sa na neho vrhnem a niečo zamrvíme

Tulka: Aký krásny večer to mohol byť. Tá Klára je odporná baba. Musím sa s ňou                                      porozprávať.  Ale pokoja mi nedá ani tá hudba. Máš doma niečo talianske alebo                              španielske?

Eva: Nie.

Tulka: Neboj nič. My to spolu napravíme. Ty si tu pekne precvičuj postoj a ja som hneď späť.


VÝSTUP VI. boj s úhlavným nepriateľom

Eva zostane sama. Unavenou chôdzou podíde k stolu. Zo zásuvky stola vytiahne ťapku, hrkne si. Postoj, šľahnutie bičíkom. Hrkne si. Postoj, šľahnutie. Hrkne si. Postupne šľahanie prejde skôr do zúfalého šermovania. Útočí, šermuje, popíja.

Eva: Prestane, zháči sa. Jazyk sa jej začína pliesť. Tak čo! Teraz mi už rozumieš? Ide to aj bez                 slov, či?

Eva zrazu zistí, že má problém udržať rovnováhu. Takmer spadne. Začína sa tackať.

Eva: Tak ty útočíš! Stratí rovnováhu. Ako vidíš, mňa neprekvapíš. Viem sa uhýbať. Zaostrí zrak.           Hohóóó. Dokonca nie si sááám. Zavolal si si priateľov z krčmy. A vieš čo? Kýva s bičíkom             do strán. Ja sa vás ne-bo-jím. Aj keď ste traja. Alebo piati? Že sa nehanbíte! Akosi sa                   množíte. Rozhodne. Nebojím sa vás! Šľahne. No nemám pravdu? Ja a môj Emanuel.                       Udatný, trénovaný samček. Ten vám dá plutvou takú parádnu po papuli, len sa tak                       zapráši.

Otočí sa k akváriu.

Eva: No, Emanuel, poď von. Vyskoč z akvária, frajer. Teraz sa môžeš ukázať.

Eva sa otočí k súperom.

Eva: Vidíte? A už je tu. K Emanuelovi. Si frajer. Priprav si plutvu. Máš ju správne vlhkú, aby                 dobre plieskala? Po papuli? K súperom. A teraz po jednom, prašiví kojoti. Nech to tu                     správne plieska. Bitka ako v televízii.

Boj. Vstúpi Tulka. V poslednej chvíli chytí vrávorajúcu Evu a zabráni jej pádu na zem.

Tulka: Čo to stváraš? Si normálna?!

Eva: V opitosti. Už si ako oni. Rozhodne. Chceš to vedieť? Nie som normálna.

Eva vysilená klesne. Tulka ťahá Evu do jej izby. Eva z posledných chvíľ kričí a šľahá bičíkom.

Eva: Emanuel, zvládli sme to. Si pašák. Nikdy ti to nezabudnem.

Ako kýva Emanuelovi, bičík jej vypadne z ruky. Posiela Emanuelovi pusy.

Eva: Ty môj hrdina udatný.


VÝSTUP VII. hormóny sú hormóny

Tulka sa vráti, utiera si pot na čele.

Tulka: Kašlem na ňu. Nechce sa mi ju vyzliekať. Aspoň jej nebude zima. Dúfam, že sa nepoští.

Chvíľu pred seba pozerá, pohľad jej padne na bičík. Berie ho do rúk. Len tak sa s ním pohráva. Pustí taliansku hudbu. Zaujme správny  šermiarsky postoj. Šľahne. Krok dopredu, šľahne.

Tulka: Neboj sa milý, nechcem ti ublížiť. Len poď ku mne bližšie. Ešte bližšie. Máš s tým                        problém?

Do izby vchádza Richard v maske lupiča. Vidieť mu len oči a ústa.

Tulka: Ešte, ešte, ešte bližšie. Nech cítim vôňu tvojho tela. Pred milovaním, aj po milovaní.

Richard sa postaví za Tulkou.

Richard: Nechceš si to vyskúšať na mne?

Tulka sa najskôr preľakne a zneistie, otočí sa tvárou k Richardovi. Zaujme správny postoj a šľahne. Richard stojí, neuhne.

Tulka: Nechcem ti ublížiť. Šľahne. Zostane stáť.

Richard: Poď. Len smelo. Nemusíš sa báť. Niečo znesiem. A zopakuj, čo si povedala predtým.                    Však vieš.

Tulka: Neboj sa milý. Šľahne. Len pevne stoj! Šľahne. Si poriadny kus chlapa. To sa len tak                      nevidí.

Richard: Začína sa mi to páčiť.

Tulka sa priblíži, náznakom šľahne Richarda po hrudi. Jedenkrát, dvakrát. Potom bičíkom prechádza od hrudi až do rozkroku. Zastane.

Richard: Tam nie. Ešte ich budem potrebovať.

Tulka: Si si istý? Ako použiť bičík na ženy, toho sú dnes plné knihy. A naopak? Ako ho použiť                na muža? Možno potom ho budeš mať pohotovejší.

Richard: Ja nie som proti. Vyskúšaj! Mám rád ohnivé ženy. Ale všetko má svoje pravidlá.                            Začať by sme mali inak.

Richard sa tvárou blíži k Tulke.

Richard: Máš nádherné oči. Hlboké ako dve studne.

Je jasné, čo je Richardovým úmyslom. Tulka šľahne, odchádza vypnúť hudbu.

Tulka: Daj si pozor, aby si sa nepopálil na mojich ohnivo nádherných a hlbokých očiach.

Richard: Nechceš byť na chvíľu jednotkou v mojom novom zozname?

Tulka: Na chvíľu? Ale čo nepovieš. Vieš, že aj ja mám svoj zoznam? A už roky.

Richard: Áno? A na ktorom mieste som ja?

Tulka: Neviem. Ale na prvej strane nie si. Počkaj... myslím, že ani na druhej nie. To by som si                určite pamätala. Ako si vedel, že som tu?

Richard: Mal som pootvorené dvere. A potom, keď si mame pomohla do postele, neodolal som                  a prišiel.

Tulka: Videl si, ako sa trápim a nepomohol si? To nebolo džentlmenské.

Richard: Protestuje. Počkať, počkať. To nie.

Tulka: A to na hlave máš čo? Akože sa ťa mám báť?

Richard si dáva masku dole. Tulka odkladá Evinu fľašku od alkoholu do zásuvky.

Richard: Chystám sa vylúpiť banku. Alebo srdce ženy.

Tulka: Odtrhne zrak od Richarda. A vieš, že to nie je zlý nápad?

Richard: Tebe by sa páčilo, keby sme spolu vylúpili banku?

Richard chce chytiť Tulku, ale tá sa nedá. Ujde mu.

Tulka: Mohol by si prestať? Musíš byť na tom naozaj zle, keď som ti ja dobrá.

Richard: Hlúposť. Všímam si ťa už dlhšie.

Tulka podíde k Richardovi, pozorne mu pozerá do očí.

Tulka: To oni sa rozchádzajú s tebou a nie ty s nimi. Je to tak? Rýchlo sú z teba unavené.                          A tvoja matka si myslí, že si v pohode.

Richard: A ty sa priznaj sa, že na teba prichádza kríza stredného veku.

Tulka: Kríza stredného veku? Nebuď smiešny.

Richard: Na dne tvojej duše je zakotvená obava, že ťa už nič nestretne. Si sama a nikdy sa                            nezamiluješ tak ako v pätnástich.

Tulka: Ja som sa zamilovala už v prvej triede základky.

Richard: Ja som tvoja príležitosť! Chápeš?

Tulka: Ako reklamný slogan z bilbordu: Bol som stvorený pre teba. Ja som tvoja jedinečná                      príležitosť. Otvor si ma. Neoľutuješ. Si stvorená na bozkávanie.

Richard: Mám talent.

Tulka: Začínaš byť nudný!

Richard: Ja a nudný? Zabudla si, kto ti požičal bičík? Teraz, keď viem pravú príčinu tvojho                          záujmu... nemám námietky.

Tulka. Len pokračuj ďalej vo vyšetrovaní.

Richard: Kto je sám a niečo mu chýba? Túžby máš uzavreté v konzerve a tá sa pomaly na slnku                  zahrieva a zahrieva...a jedného dňa búúúm.

Tulka: Zháči sa. Skutočne romantické prirovnanie. Odkedy ťa zaujíma kríza stredného veku?                   To je dnes módne pomáhať osamelým alebo postarším ženám? My s tvojou mamou sa                 s krízou snažíme bojovať a ty si zapamätaj: Ak je niečo v dome, to neznamená, že to                     musí byť automaticky aj tvoje.

Tulka vytrhne Richardovi masku s ruky.

Tulka: Požičiam si ju. Odchádza.

Richard: Zostane prekvapený. Chce sa za ňou aj rozbehnúť. Počkať, počkať. Banku sama                                nevylúpiš. To sú spôsoby. Stála 15 euro. Vrátiť!

Tulka: Hlúposť, tak nanajvýš päť euro.

Richard zostane stáť otočený k akváriu. Rozmýšľa.

Richard: Také ryby by sa dali perfektne využiť. Stačilo by im pripevniť na telo mikrokameru a                    hneď by som vedel, čo sa deje, keď tu nie som. Čo vy na to, moje milé. Robí grimasy                      na ryby v akváriu, maznavo sa im prihovára: No ty si mi len krásna. Ukáž sa? Ideš                          s módou. Tá kombinácia farieb. No a ty sa na mňa tak nepozeraj. Nezožral som ti                          večeru. Aj ty sa mi páčiš. Máš perfektný kukuč... a tak ďalej. Hercovi sa tvorivosti                          nebráni v chválení vkusu a vzhľadu divákov.                                                                                            Tááák. A viete, že vás začínať mať aj celkom rád? Nebojte, váš strýko Richard sa o vás                   postará.

Vo dverách sa zjaví Eva. Je omámená, má neistý postoj, snaží sa zrak zaostriť na Richarda. Chvíľu stojí a počúva ho.

Eva: Richard? Ty sa rozprávaš s mojimi rybkami?

Richard: Vzpriami sa. A prečo nie. Sú predsa súčasťou rodiny.

Eva: Prichádza k stoličke. Prekvapil si ma. Pomôž mi, prosím ťa, sadnúť si. Točí sa mi hlava.               To je hrozné. Duní mi v nej a na nič sa nepamätám.

Richard jej pomáha na stoličku.

Richard: Neboj, mami. Ja sa o teba postarám.

Eva sedí na stoličke, Richard jej masíruje hlavu, krk, plecia.

Eva hľadí na akvárium. Odrazu si predsa len na niečo spomenie.

Eva: Richard. Je možné, že by Emanuel vyskočil z akvária a rozprával sa so mnou? Že by bol              dokonca schopný...


VÝSTUP VIII. strategický ťah

Klára stojí v postoji jogína, oblečená v kimone, ponorená do svojich myšlienok. Oči má zatvorené, počúva relaxačnú hudbu. Niekoľkokrát zmení cvičebný postoj.

Do hudby sa ozve Klárin hlas zo záznamu.

Hlas: Ste pokojná, kľudná, vyrovnaná. Telo, duša a myseľ sú v rovnováhe. Váš vnútorný hlas                je najlepší radca spomedzi všetkých. Viete, že ak poslúchnete a riadite sa jeho pokynmi,              prináša vám to pokoj a blahodarne pôsobí na srdce, tep a tlak. Krátka pauza.                                  Ale vnútorne musíte byť pripravená na nepriateľa, ktorý chce narušiť vašu rovnováhu                  a pokoj. Krátka pauza. Prosím sústreďte sa! Nepriateľ sa môže nachádzať pred vami,                    po vašom boku alebo za vami.

Klára sa sústredí.

Klára: Pripravená.

Hlas: Viete o tom, že sú ľudia, ktorým sa nepáči, že ste úprimná, milá a pokojná bytosť?

Klára otvorí oči, nadýchne sa a s výkrikom prudko vydýchne. Spolu s výdychom odhodí ruky do strán, akoby nimi chcela zasadiť nepriateľovi rozhodujúci úder. Zavrie oči, nadýchne sa. Nádychom zaujme opäť pokojný cvičebný postoj. Hlas pokračuje.

Hlas: Viete o tom, že niekto si myslí, že rozprávate viac akoby ste mali a má pocit, že ho                        dokonca nechcete pustiť k slovu?

Klára zasadí niekoľko ďalší rozhodujúcich úderov do strán. Mení cvičebný postoj.

Hlas: Nepáči sa mu, že hovoríte pravdu a vždy len pravdu?

Klára zasadí niekoľko ďalší rozhodujúcich úderov. Vstupuje Tulka.

Hlas: Že poviete, čo máte na duši?

Klára zasadí niekoľko ďalší rozhodujúcich úderov.

Hlas: Nájdu sa aj takí, čo vás nazývajú mestským rozhlasom, mestskou klepnou!

Klára zasadí niekoľko ďalší rozhodujúcich úderov.

Hlas: Dokonca Vtierkou?

Klára, zmena postoja, úder. Postupne hlas, postoj aj údery sa zrýchľujú.

Hlas: Viete o tom, že sú ľudia, ktorým sa nepáči, že vysávate o ôsmej večer?                                              Že si pozeráte televízor do desiatej? Že zdržujete v rade pri pokladni?                                                Že vôbec dýchate vzduch? Príklady absurdnosti výčitiek.

Hlas stíchol. Klára energicky rozdáva údery ďalej, mení postoje.

Tulka sleduje Kláru. Nasadí si masku, vypne hudbu. Klára si až po niekoľkých sekundách cvičenia uvedomí, že hudba nehrá. Prestane rozdávať údery. Zneistie. Otvorí oči, otočí sa a zbadá Tulku v maske. Bojová energia sa vytráca a nastupuje neistota, až strach. Tulka sa k nej mlčky blíži. Klára pomaly, ale isto ustupuje.

Tulka: Hu!

Klára sa zjavne preľakne.

Tulka: Hu!

Klára sa potkne o vlastné nohy a sadne si na zem.

Tulka: Si normálna? Nespoznala si ma? Skladá masku. Neskutočné. Strojený postoj. Toto keď                  budem rozprávať.

Klára: Koktá. Čo, čo budeš rozprávať?

Tulka: Pravdu. Len to, čo som videla.

Klára: Ty? Ty sa odvažuje prísť sem? Nepočula som zvonenie. Poslala ťa Eva?

Tulka: Eva? Povedz mi, načo ti je také cvičenie, keď sa zľakneš obyčajnej ženy v maske?

Klára: Nahnevane vstáva. Do toho ťa nič! Ak ťa poslala Eva, radšej zmizni.

Tulka: Nevyhrážaj sa. Eva ma neposlala.

Klára: Emil tu nie je!

Tulka: To je smola. Prišla som ho oslobodiť z pazúrov sestry. Tá ho totižto uniesla z náručia                  manželky, mojej priateľky.

Klára: Emil je svojprávny. Sám sa rozhodol.

Tulka: Zdôrazní. Milovanej manželky.

Klára: Bola som svedkom jej vrúcnych prejavov lásky. Keby som neprišla, umlátila by ho                        k smrti.

Tulka: Tomu ty nemôžeš rozumieť.

Klára: Videla som!

Tulka: Videla si tiecť krv?

Klára: Psychický teror je horší ako fyzický.

Tulka: Prestaň si vymýšľať! Ty nemôžeš vedieť, čo je psychický teror, keď žiješ sama. Zamysli              sa nad sebou.

Klára sa vzpriami a pomaly, spolu s Tulkou kráčajú proti sebe. Zastanú tvárou v tvár. Hruďami, ako dvaja kohúti, do seba strkajú. Klára sa snaží Tulku strkať smerom k dverám.

Klára: Vypadni!

Tulka: Asi ťažko!

Klára: Tam sú dvere. Ukáže rukou.

Tulka: Asi ťažko!

Klára: Prišla si len provokovať? Radím ti, odíď!

Tulka: To je výstraha? Musím si dávať pozor, aby si nezneužila moje slová a nebojovala                          so mnou ako včera s Evou. Alebo sa mýlim?

Klára: Nestaraj sa!

Tulka: Rozdávať údery tomu, kto tu nie je. To je hrdinstvo.

Klára: Každý z nás je nejaký.

Tulka: Práve preto by si mala chápať Evu. Nechce zostať sama!

Klára sa zarazí.

Tulka: Mne nezáleží na Eve o nič menej ako na Emilovi. Bola som na ich svadbe rovnako                        ako ty. Chcem im pomôcť.

Klára mlčí a počúva. Tulka krúži okolo Kláry.

Tulka: Chceš pomôcť Emilovi? Ak áno, mala by si ich začať chápať ako muža a ženu, manželov.              Nezastávať sa len jedného.

Klára: Emil sa so mnou nerozpráva. Sedí zavretý v izbe, alebo ide do krčmy.

Tulka: A je to tu. Nevravela som ti? Ty mu nemôžeš nahradiť ženu.

Klára: Chvíľu rozmýšľa. Čo navrhuješ?

Tulka: Nechaj sa prekvapiť.


VÝSTUP IX. nostalgia zamilovaných dní

Eva sedí na stoličke, číta list. Zdvihne hlavu, pozoruje ryby.

Eva: Sviniar jeden! Nevadí mu, že som vydatá? Prečo mi píše také hlúposti? Otvorene popisuje,           čo všetko by so mnou robil a ja ho ani nepoznám. Číta. Kde na to chodí? Možno má toľko             rokov ako Richard. Nepokojne predýchava. Aj keď musím priznať, že nikdy v živote som               nedržala v ruke tak ...  krásne primitívny a zaľúbený list... Usmeje sa. Číta list.

Z hľadiska prichádza neznámy muž. Na tvári má nasadenú masku, z ktorej vidieť len oči a ústa. Masku, ktorú predtým mal Richard a Tulka. Podíde k Eve. Opatrne jej položí ruku na plece. Eva sa najskôr preľakne, chytí ruku neznámeho muža. Najskôr sa jej neisto dotýka, potom ju pozornejšie začne skúmať. Nakoniec sa ukľudní. Potmehúdsky sa usmeje. Neznámy muž položí aj druhú ruku na jej plece. Eva púšťa list, chytá aj druhú ruku. Na nej má Neznámy hodinky, čo ju ešte viac ukľudní. Eva sa postaví, neobzerá sa. Vdychuje príjemnú vôňu. Neznámy muž odloží stoličku bokom, objíme Evu okolo pása a ona si položí hlavu na jeho plece.

Eva: Povedz mi, čo má urobiť vydatá žena v prípade ohrozenia? Ešte nikto nikdy tak krásne                 nepopísal moje vnady o ktorých som doteraz vedela iba ja sama ... a môj manžel. Ale, to             je už dávno. Stále dookola opisuješ, čo všetko by si so mnou robil. Kde by si sa ma                         dotýkal a hladil. Čo všetko mi pritom budeš potichu šepkať do ucha.                                                 Eva sa otočí. Pozerá neznámemu mužovi do očí. Nakrátko zmení tón hlasu.                                       Si obyčajný sviniar. Vieš to?

Znie francúzsky šansón, plný lásky a vyznania.

Eva: Keď znova a znova čítam tvoj list, cítim tvoje prsty... Eva chytí neznámemu ruku a ťahá ju          po oblinách svojho tela. ... ako pomaly, nežne a odvážne prechádzajú každou oblinou                    môjho tela. Odhaľujú každé zákutie. Eve sa zvyšuje tep, zrýchľuje hlas. Dlane máš krásne            horúce. Tvoje prsty spaľujú a moje hriešne telo ti vychádza v ústrety.

Obaja chvíľu tancujú. Zastanú, Eva sa chrbtom oprie o neznámeho muža.

        Odkiaľ vieš, kde sa ma máš dotýkať? Neznámy muž ju bozká na krk. Pobozkáš ma ... a ja              horím. Pomaly si ma berieš a ja cítim ako sa v túžobnom očakávaní napínam a kráčam                v ústrety každému ďalšiemu bozku. A ty neprestávaš a neprestávaš a neprestávaš.                        Zháči sa. Vykročí jeden krok vpred. Nakrátko zmení tón hlasu.                                                              Prečo si ma nechal tak dlho čakať? Prečo si to už dávno...

Na scénu vstupuje Klára. Eva obíde okolo neznámeho muža.

Eva: Dobre, dobre. Postaví sa pred Emila, odhalí plece. Neprestávaj! Neznámy muž ju bozká na             plece. Ešte ma tu pobozkaj, odhalí druhé plece, aj tu môžeš! Rozkazuje a ukazuje ďalšie                 časti tela. Akosi to stále to nie je to pravé, drahý.

Neznámy muž bozkáva Evu na krk. Eva, stále otočená chrbtom, pokračuje sebaisto a suverénne.

          Ale musí to byť pomalé, miláčik. Rozumieš, láska? Ja nemám rada, keď je niečo                            uponáhľané. Však ty vieš. Máme more a more času. Poviem ti to jednoducho. Tu sa ma                dotýkaj. Sem polož ruku. Na toto miesto je ešte priskoro. Súhlasíš? Také veci si budeme              hovoriť od začiatku. Nebudem jedna z tých ... viacerých, čo si len ľahnú ... a pasívne                    ležia, a ležia ... a ležia. Ale dirigovať ťa akože nebudem. To chlapi nemajú radi!

Eva vedie Richarda do izby. Cestou vyberie bičík zo zásuvky.

Vchádza Richard s časopisom v ruke.

Richard: Mami, vieš, že životného partnera vraj stretnete vo chvíli, keď sa o to prestaneme snažiť?

VÝSTUP X.                    K  O   N   I   E  C