Rybník na okraji lesa

Príbeh štyroch malých žabiek, ich vyliahnutí zo žabích vajíčok a premene žubrienky na žabku. Zoznámení sa s vodníkom a bocianom. 

Malý rybník na okraji lesa, podobný mnohým iným rybníkom, si "mama žabka" zvolila za domov pre svoje budúce "detičky", malé žabky.                                                                                              Žubrienka sa vyliahne zo žabieho vajíčka. Má silný chvostík, ktorý jej pomáha pri plávaní. Postupne žubrienke rastú dve zadné a potom dve predné nohy. Chvostík sa postupne zmenšuje. Malej žabke sa postupne vyvíjajú pľúca, aby mohla dýchať, stavbou tela sa začína podobať  na dospelé žaby. Stále však žije vo vode, živí sa riasami a hmyzom. Keď má úplne vyvinuté pľúca, je schopné života na súši.

A tak sa nám postupnou premenou "mame žabke narodili" štyri malé, zvedavé, nezbedné a nebojácne žabky, ako ich poznáme z mnohých rozprávok. Len čo trochu dorastú spoznávajú svet. Postupne sa stretnú s vodníkom, ochrancom a kontrolórom diania v rybníkoch v širokom okolí. Taktiež s bocianom, ktorý ich chodil ako malé žubrienky pravidelne kontrolovať a sledovať ako rastú. Netajil sa tým, že sa teší, kedy dorastú a stanú sa z nich chutné žabky. Žabky nielenže sa vzájomne spoznávajú, zoznamujú s okolím, ale musia čeliť aj nástrahám bociana.

Nebojte sa, žabky všetko zvládnu a aj ich najväčší a odveký nepriateľ bocian bude musieť odísť s prázdnym bruškom.

(Pre žiakov I. stupňa ZŠ)


Osoby: 

Štyri žabky, ktorých mená si vymyslia deti. Jedna je zvedavá, druhá filozof, tretia parádnica, štvrtá flegmatik.

Vodník, strážca rybníkov a života v ňom

Bocian, večný nepriateľ žabiek

V prípade žabiek je text písaný v odrážkach. Záleží na režisérovi ako repliky rozdelí deťom a to vzhľadom na ich povahu a schopnosť zvládnuť postavu.


Rybník na okraji lesa

ÚVOD

Tichá hudba. Deti prichádzajú na javisko a hľadajú si svoje miesto na odpočinok.

  • Tu budem ja.
  • Ja budem tu.
  • A ja zase tu.
  • Ale tam som chcela byť ja.
  • No a čo. Teraz som tu ja.
  • Nechaj ju. Postav sa na moje miesto. Ja si nájdem iné.
  • Nenájdeš!
  • Si nejaká múdra. Všade okolo nás je veľa miesta.
  • To sa ti len zdá.
  • Pozri, už som jedno našla.
  • Super. Takže každá máme svoj nový domov.
  • Dúfam, že bude pekný.
  • Nájdem si veľa nových kamarátov.
  • Ja budem hneď po premene určite strašne hladná.
  • Neboj. Všetko je zariadené. Jedla bude dosť.
  • Ako vieš?
  • Neviem. Ale určite bude jedla dosť. Naša mama vie čo robí.
  • Tááák. A ideme spinkať.
  • A nechrápať!
  • Nechrápať.
  • Nechrápať.
  • Nechrápať.

Deti si čupnú, posadia sa na zem. Pripomínajú žabie vajíčka. Počuť len chrapkanie. 


VÝSTUP I.

Hlas: Na okraji lesa, pod korunami jeho stromov, stál rybník. Vody v ňom nebolo veľa.                      Nebol ani hlboký, ani plytký, tak akurát. Keby ste si v ňom chceli nohy omočiť, museli by            ste prejsť vedľa miesta, v ktorom sa vo vodičke schúlené, skrývali štyri malé žabie                        vajíčka. Uložila si ich tam mama, asi pred deviatimi dňami a oni si tak našli nový domov.          Chodila ich pravidelne pozerať. A nielen ona, ale aj nedočkavý každodenný návštevník                rybníka, bocian.

Prichádza bocian. Opatrne našľapuje, aby si ho nikto nevšimol. Pozorne sleduje deti (malé žabie vajíčka), zobákom si premeriava každú z nich. Hladká si bruško. Veľmi by chcel aspoň jednu z nich vložiť si do zobáka. 

Bocian: Táto je malá, bude musieť ešte veľa jesť.                                                                                                    Táto sa mi celkom pozdáva. Bude z nej raz chrumkavá žaba.                                                                Táto? Pozrime sa ako pekne podrástla.                                                                                                      A táto mi robí najväčšiu radosť. Síce nie je taká krásne okrúhla ako prvá, ale je                              najväčšia. Bude z nej žabka, ktorá sa mi bude dlho kĺzať dolu hrdlom, kým sa dostane                  do  bruška. Mňam. 

Odrazu spozornie, obzerá sa. Zdá sa mu, že niečo počuje.                                                                      Z vody sa vynorí vodník. Bocian sa preľakne. Skryje sa za strom a tvári sa, že spí.                              Vodník sa otrasie.

Vodník: Bŕŕŕ. Aká studená voda.                                                                                                        Obzerá sa. Položí kufrík na zem.  V ruke drží papier, na ktorom má napísanú adresu.

Vodník: Číta. Rybník blízko lesa.                                                                                                                                Rohliadne sa. Som tu správne.                                                                                                                       Už viem, prečo je voda studená. Stromy bránia slnečným lúčom zohrievať  vodu                             v rybníku.  Slniečko neskoro vychádza a skoro zapadá.                                                                         Prehovorí k divákom.   

Vodník: Teda poviem vám, prešiel som kus zeleného a modrého sveta.                                                             Plával som v mnohých rybníkoch, a zažil toho neúrekom.                                                                     A keď poviem vám, že dlhá to bola cesta,                                                                                                   zaiste si v svojich hlavách viete predstaviť,                                                                                               čo všetko sa mi počas dlhých nocí asi sníva.                                                                                             Nikdy som však nezaváhal a nebál som sa novej výzvy,                                                                         keď ktosi pošepol mi, že kdesi v rybníku sa voda kalí.                                                                           Predpokladám, že nemusím vám vysvetľovať, čo to znamená: Keď sa voda kalí.                             Prváci učia sa o tom hneď na prvej strane vo vodníckom šlabikári.                                                     V tomto rybníku vraj deje sa čosi, o čom by som mal vedieť .                                                               Niečo nezvyčajné.                                                                                                                                           Vyberie z kufríka vodnícky zápisník. Zamyslí sa, obzerá sa.                                                                   Na prvý pohľad, ako zdá sa, nič neobvyklé, čo by za čľupnutie stálo.                                                 Zapisujem do vodníckeho zápisníka:                                                                                                         Všade ticho, mesiac svieti, na hladine žiadnej vlnky.                                                                             Žaby zodpovedne dokŕkali.                                                                                                                           Žabie vajíčka pekne rastú a čoskoro z nich budú veselé žabky.                                                             Na okolí nič podozrivé, žiadne hlasy.                                                                                                         Tak. A to je všetko. Bodka. Zavrie vodnícky zápisník.                                                                               Na dnes som toho napísal až, až, až.                                                                                                           Ide sa spať. Najvyšší čas. Uloží sa spať.

Deti sa prebudia a spievujú si:     Asi nás nikto nechápe                                                                                                                                    Ako sa veľmi tešíme                                                                                                                                        Keď  sa ráno slnko prebudí                                                                                                                            Dotkne sa lúčmi hladiny                                                                                                                                          Nastane chvíľa čarovná                                                                                                                                  Nastane veľká premena                                                                                                                                  Príroda mocný čarodej                                                                                                                                    Dá nám sily habadej.

Vodník: Kto ma budí? Ja chcem spať.

  • Pšššt.

Deti, chlácholia, hladkajú ospalého vodníka. Zaspievajú pieseň ešte raz, ale tichšie. Vodník zaspí. 

  • Ale už naozaj spať.
  • Možno už ráno sa prebudíme ako žabky .
  • Teším sa.
  • Aj ja.
  • A nechrápať!
  • Nechrápať.
  • Nechrápať.
  • Nechrápať.                                                                                            
Deti spia.


VÝSTUP II.

Bocian vyjde z úkrytu.

Bocian: No konečne. Už som sa bál, že ma niekto zbadá.                                                                                      Ešte aj vodníka sem zavolali.                                                                                                                        Ako keby nás tu nebolo dosť!                                                                                                                     Podíde k vodníkovi a skúma, či spí.                                                                                                            Mal by som sa s ním porozprávať.                                                                                                              Možno by ma vedel pochopiť.                                                                                                                      Staré žaby sa nechcú dať chytiť.                                                                                                                    V bruchu mi strašne škvŕka.                                                                                                                        No a kto má zaspať pri takej hroznej muzike?                                                                                           Pozrie na deti.                                                                                                                                                Aké sú milé. A nevinné. Bezbranné.                                                                                                            Každý bocian by mal chuť zožrať ich. A to hneď.                                                                                      Ale najskôr z vás budú žubrienky a potom žabky.                                                                                    Budete rásť a rásť, budete stále väčšie a ešte väčšie, velikánske žaby.                                                Už sa teším. Ale musím si ešte niekoľko dní ešte počkať.                                                                      A potom, najskôr prehltnem jednu, potom druhú, tretiu a nakoniec štvrtú.                                      Zatiaľ pekne spinkajte a hlavne, hlavne musíte rásť.                                                                              Je vám to jasné?                                                                                                                                              Ach jaj. Idem si radšej aj ja ľahnúť.

Bocian odchádza do svojho úkrytu.


VÝSTUP III.

Hudba. Postupná premena žabích vajíčok na žubrienky a žabky. Premenu sleduje  vodník, sem tam si niečo zapíše.                                                                                                                                  Deti, schúlené na zemi postupne ožívajú. Začínajú sa hýbať, rásť. Zdvihnú hlavičky, vystierajú sa, preťahujú si telíčko. Vstávajú. Nožičky majú spolu, ruky pri tele. Kyvkajú sa, nevedia sa pohnúť z miesta. Hopkajú, poskakujú so spojenými nohami. Po chvíli sa jednej podarí kyvkať dlaňami a udierať do stehien. Skríkne: Aha.  Ostatné udivene na ňu pozrú. Vyskúšajú si to a ide to. Deti poskakujú po javisku a kyvkajú dlaňami ako žubrienky. Po chvíli sa jednej podarí rozpojiť nožičky a zaujať postoj žabky. Zakričí: Aha. Ostatné ju napodobnia. Deti poskakujú/pobehujú po javisku. Po chvíli sa jednej podarí úplne odpojiť ruky od tela a neobratne s nimi mávať/hýbať kade-tade. Zakričí: Aha. Ostatné ju napodobnia. Po chvíli sa jednej podarí koordinovane hýbať ručičkami až znázorňuje plávanie. Zakričí: Aha. Ostatné ju napodobnia. Žabky sú v základnom postoji a plávajú. Premena je hotová. Naháňajú sa.                                                                                              Hudba dohrala.

Žabky prestanú plávať. Sú unavené. Pozerajú na seba. Jedna z nich sa osmelí a prechádza od jednej k druhej.

  • Ako sa voláš?
  • Neviem.
  • Ako sa voláš?
  • Neviem.
  • Ako sa voláš?
  • Neviem.
  • Ako sa volám ja? Neviem.
  • Povie meno.
  • Povie meno.
  • Povie meno.
  • Povie meno.
  • Teraz vieme, kto sme.

Žabky si spievajú:           My sme žabky veselé                                                                                                                                      V rybníku narodené                                                                                                                                        Vo vode sa čľapkáme                                                                                                                                      Plávať rýchlo učíme.                                                                                                                                                Preto všetci pozor dajte                                                                                                                                  Kam šliapete, pozerajte                                                                                                                                  My sme také bezbranné                                                                                                                                Veselo zafarbené.                                                                                                                                    My sme žabky veselé                                                                                                                                      Pre tento svet stvorené                                                                                                                                  Vo vode sa kúpeme                                                                                                                                          Kvakať, kŕŕŕkať učíme. 


VÝSTUP IV.                                                                                                                                             Stretnú sa dve plávajúce žabky.

  • Ahoj.
  • Ahoj.
  • Čo myslíš, ako chutí voda?
  • Mlčí, pokrčí plecami.
  • Pila si už niekedy slanú vodu?
  • Mlčí, kyvká hlavou zo strany na stranu.
  • To znamená áno alebo nie.
  • Asi nie.
  • Ktohovie ako chutí.
  • Ako slaná voda. Čo myslíš, pili sme už vôbec niekedy vodu?
  • Samozrejme, že sme pili.
  • No kedy? Povedz mi, kedy naposledy si pila vodu.
  • Nóóó, napríklad...
  • Nepili. Voda sa nám, žabkám, cez kožu dostáva do tela aj von z tela.
  • Aha. Vidíš. Nad tým som nikdy nerozmýšľala. Ale overím si to.
  • Pláva preč.


VÝSTUP V.

Žabky plávajú, dve sa skoro zrazili. jedna z nich má batoh.

  • Dávaj pozor.
  • Sorry.
  • Aké soory. Myslíš, že mi to stačí? Zašpinil si ma.
  • Sorry. Pláva ďalej s vakom na chrbte.
  • Počkaj, počkaj. Načo ti je ten vak?
  • Akože načo. Aby som nevyschol.
  • Hahaha. Smeje sa. Ty si smiešny. A čo máš v tom vaku?
  • Sliz. Žabý sliz.
  • Fúúúj.
  • To je divné keď žaba na žabí sliz povie fúúúj.
  • A čo by som mala povedať. Mňam? Nemám ho rada na sebe.
  • Tak si sa mala narodiť ako had. Sorry. Pláva preč.
  • Počkaj, počkaj. A načo ti je žabí sliz?
  • Keď je teplo. Veľké teplo. Obalím sa do neho, nevyschnem.
  • To je všetko?
  • A dobre sa na ňom spúšťa po tobogáne.
  • Udivene pozerá, rozmýšľa. Po tobogáne?
  • Sorry. A už ma nezastavuj. Pláva preč.
  • Počkaj. Žabí sliz? Fuj. Nemám rada tobogány.

VÝSTUP VI.

Začne pršať. Žabky ležia na bruškách na brehu rybníka a pozerajú na okolitý svet.                                                            

Vodník si popevuje: Kvap, kvap, kvap                                                                                                                                             Kvapky krásne kruhy robia                                                                                        Žabky:  Tak a tak                                                                                                                                            Vodník si popevuje: Kvapky vody krásne sypte sa                                                                                                                       Kvapkajúci čľapot nech ozýva sa.                                                                             

 Žabky:  Kvap, kvap, kvap                                                                                                                               Vodník si popevuje: Čo môže pre žabky lepšie byť                                                                                                                        Ako dáždikom sa nechať pokropiť                                                                             Žabky: Tak a tak 

Vodník:  Ako vidím, všetko je v poriadku. Z vajíčok sa stali žubrienky a nakoniec žabky.                               Sú milé a zdravé.        

Žabky sa otočia k vodníkovi.

  • A ty si kto? Vyzeráš smiešne.

Vodník: Ja?

  • Vyrušuješ nás pri meditácii ak ti to nevadí.
  • Máme hodinu kvapkoterapie.

Vodník: S úsmevom. Ja že vyrušujem? 

  • Zelený si. Nevyzeráš lákavo. Teba by som nezožrala.

Vodník: Mňa? To by si nedokázala.

  • Nenaučili ťa slušne pozdraviť? To ťa musíme napomínať?

Vodník: Napomínať? Ja som tu bol skôr ako sa z vás stali žabky.

  • Hlúposť. 
  • Prečo si prišiel? Kto si?

Odrazu žabky spozornejú.

  • Nepriatéééľ.

Žabky sú v panike. Schúlia sa jedna k druhej.

Vodník: Ale žabky. Ja som vodník. Ja nie som váš nepriateľ.                                                                                Naopak. Ja som váš ochranca.                                                                                                                      Kontrolujem čistotu vôd v rybníkoch, či v nich vládne poriadok.

Žabky sa ukľudnia. Dážď ustane, vyjde slnko.

Vodník: Ešte si niečo zapíšem a hneď sa vrátim.

VÝSTUP VII.                                                                                                                                             Žabka parádnica vyliezla na breh, skalu, opaľuje sa. Prichádza druhá žabka.

  • Ako dlho sa opaľuješ?
  • Dlho.
  • Dlho?
  • Dlho. Dlho. Dĺĺĺho.
  • A nebojíš sa, že vyschneš?
  • Prečo by som mala vyschnúť?
  • Vyparí sa s teba voda.
  • To myslíš akože naozaj?
  • Myslím to vážne. Chceš môj žabí sliz?
  • Fuj. Ani náhodou.
  • Mala by si sa ísť ponoriť.

Žabka čľupne do vody.

  • Konečne sa pohla a ja mám krásne miesto na opaľovanie.

VÝSTUP VIII.                                                                                                                                                Dve žabky sa rozprávajú.
  • Počula si?                                                                                                 
  • Nie. Čo som mala počuť?
  • Práve preletel vypasený komár.
  • Naozaj?
  • Na moju žabaciu šesť.
  • Klameš ma.
  • Bude súťaž o najdlhší jazyk. Prihlásiš sa?
  • Neviem.
  • Ja určite. Za posledné dva týždne som podrástol o dva centimetre a tak sa mi musel aj jazyk predĺžiť.
  • Ukáž? Žabka vyplazí jazyk. Nezdá sa mi.
  • Celý ho uvidíš až na súťaži. Budem ho mať najdlhší. Po mame.
  • Tvoja mama má najdlhší jazyk v rybníku?
  • Nepoznáš ju?
  • Aj keby si ho mal najdlhší to ešte neznamená, že sa ti podarí uchmatnúť korisť na kameni.
  • Neboj sa. Mám ho aj lepkavý.
  • Ako vidím, víťaz je už takmer istý.
  • No... Aj ja to vidím tak.
  • Načo potom robiť súťaž.
  • Počkaj. Akože načo. Aby si ma predsa videla. A tlieskala mi. Najviac zo všetkých.
  • Aha.
Žabka chodí dookola ostatných žabiek a provokuje ich v tlieskaní.

VÝSTUP IX.

Vodník: Ako vidím, všetko v poriadku. Môžem odísť. Berie svoj kufor a pomaly odchádza

  • Kľudne choďte. 
  • Chceme byť sami.

Bocian vychádza z úkrytu a nervózne sa prechádza za chrbátmi žabiek.

Bocian: Krásne sú, moje žabky. Na zahryznutie.

Vodník: Čo tu robíš, bocian?

Bocian: Ja? Nič.

Vodník: Neklam.

Bocian: Neklamem.

Vodník: Dúfam, že nechceš ublížiť týmto malým žabkám a zožrať ich.

Žabky: Nepriatéééľ. Schúlia sa jedna k druhej.

Bocian: Ja nie. Chcem vám pomôcť.

Vodník: Nemusíte sa báť, žabky. Ja to vyriešim.

Žabky: My ťa odniekadiaľ poznáme.

Bocian: Mňa určite nie.

Vodník: Čo tu robíš, bocian?

Bocian: Priznám sa. Včera som omylom zožral starú žabu a teraz ma bolí brucho.                                        Voda v rybníku musí byť otrávená.

Žabky: Voda je otrávená?

Vodník: To nie je pravda.

Bocian: Chcem žabkám pomôcť a preniesť ich po jednej do iného rybníka.

Žabky: Do iného rybníka?

Bocian: Však to, však to. Inak zahyniete.

Vodník: Ja som strážca vody v rybníkoch. Hneď zistím, kde je pravda.                                                               V kufríku mám skúmavky a urobím rozbor vody.

Vodník vyberá skúmavky. Do jednej naberie vodu. Všetci sa  pozerajú.

Bocian: Aha, orol. Snaží sa odviesť pozornosť ostatných.

Všetci sa otočia a bocian vsype do skúmavky prášok. Voda sčernie. Vodník pozrie na skúmavku.

Žabky: Otrávená. Už je nám koniec.

Vodník: To nemôže byť pravda. Naberiem vodu ešte raz.

Vodník naberie vodu a všetci hľadia na skúmavku.

Bocian: Aha, orol. Opäť sa snaží odviesť pozornosť ostatných. 

Vodník: Žiaden orol. Klameš nás.

Bocian: Neklamem. Na moju bocianiu česť.

Vodník: Tak si spomínanú žabku musel zožrať v inom rybníku.                                                                        Okamžite ma tam zavedieš. Život iných žabiek je v ohrození.

Bocian: Ale ja ...

  • Nevyhováraj sa. 
  • Musíš pomôcť iným žabkám!

Vodník odchádza s bocianom. Žabky sa radujú.

Žabky si spievajú:     My sme žabky veselé                                                                                                                                      V rybníku narodené                                                                                                                                        Vo vode sa čľapkáme                                                                                                                                      Plávať rýchlo učíme                                                                                                                                            Preto všetci pozor dajte                                                                                                                                  Kam šliapete, pozerajte                                                                                                                                  My sme také bezbranné                                                                                                                                Veselo zafarbené.                                                                                                                                     My sme žabky veselé                                                                                                                                      Pre tento svet stvorené                                                                                                                                  Vo vode sa kúpeme                                                                                                                                          Kvakať, kŕŕŕkať učíme.


K O N I E C