Zatúlaný koník

Náš rozprávkový príbeh sa odohráva na vzdialenom ostrove. Každé more má svoje ostrovy. No a tento sa volá Papa Popo Kaka. 

Na Papa Popo Kaka je celý rok strašné teplo a samý piesok. Púštny ostrov, v strede ktorého je oáza. Jediné miesto s vodou a trávou, kde sa dá prežiť. Oázu navštevuje veľa turistov. Jedným z nich je aj koník Kopýtko, ktorý sa nešťastnou náhodou stratí. Stretne hladného geparda Gera. A náš príbeh sa môže začať. Celým príbehom nás sprevádza Duch púšte, malý kúzelník.

Osoby:

koník Kopýtko

gepard Gera

Duch púšte


Zatúlaný koník

Prichádza Duch púšte.

Duch púšte: Dobrý deň, milé deti. Musím vám niečo povedať. Ale nech je to len medzi nami.                             Dobre? Potrebujem súrne vašu pomoc. Dnes som sa narobííííl. Pomôžete mi?                                 Hodila by sa mi taká masáž chrbta, ramena, rúk, nôh - celého tela. Jaj.                                             To by ste pre mňa urobili?                                                                                                                            Kto mi pomôže mám pre neho prekvapenie. Teda predstavenie.                                                          A na predstavenie potrebujem divákov. A to by ste mohli byť vy.                                                        Chcete vidieť dobrú rozprávku? Trochu napínavú, smutnú aj veselú?                                                Tak ako? Dohodneme sa? Usmeje sa.                                                                                                                                Rýchlo ma niekto poškrabkajte. Duch chodí medzi deti a nechá sa škrabkať.                                                    Vidím, že ste pre rozprávku ako stvorení. Tak poďme na to.

Počuť hudbu z rádia z nákladného auta. Dvere sa zavrú, auto naštartuje a odchádza.

Gepard Gera vbehne na javisko. Pobehuje a zápasí s neviditeľným nepriateľom.

Gera: No čo je?! Čo otravuješ!

Duch púšte: Gepard Gera. Neúnavný bojovník.

Gera: Poď sem. Ja sa ťa nebojím.

Pobehovaním a opakovaním stále tých istých viet sa rýchlo unaví. Sadne si a zvalí sa ako podťatý a ihneď zaspí.

Opäť počuť zvuk nákladného auta, ktoré prechádza púšťou. Z auta vypadne koník.

Kopýtko: Jáááj. Pomóóóc.

Duch púšte: Koník Kopýtko práve vypadol z auta.

Kopýtko nechybne leží na zemi. Snaží sa sadnúť, omdlie. Na jednej strane spí Gera a na druhej nehybne leží Kopýtko.

Duch púšte: Gepard Gera a koník Kopýtko. To mi je len dvojica.                                                                                Ale život si nevyberá koho stretnete. Kedy a kde.                                                                                    Náš rozprávkový príbeh sa odohráva na vzdialenom ostrove. Každé more má svoje                        ostrovy. No a tento sa volá Papa Popo Kaka. A je na ňom strašné teplo a samý                                piesok. Púštny ostrov v strede ktorého je oáza. Jediné miesto s vodou a trávou,                              kde  sa dá prežiť. Navštevuje ho veľa turistov.

Gepard Gera začne chrápať. Chrápe, chrápe, chrápe, ...

Duch púšte: Jeho chrápanie je otrasné. Počuť ho po celom ostrove.

Kopýtko: Vykrikuje zo sna. Pomóóóc. Padááám. Au!

Gera: Vyskočí. No čo je. No čo je. Poď sem. Vidím ťa. Ja sa ťa nebojím. Naopak. Ty sa boj mňa!                Pobehuje a zápasí s neviditeľným nepriateľom.

Duch púšte: Ja neviem, že ho to stále baví.

Gera: Tebe nestačilo? Kde si. Hovoril som ti, že sem nemáš chodiť. Teraz ťa musím zožrať.                   Poď  sem. Ukáž sa. No tak poď bližšie, Prašivec.

Gera sa unaví pobehovaním, sadne si.

Gera: Nepriateľov veľa a ja som sám. Len, čo to dopovie, zaspí. Chrápe.

Kopýtko sa preberie, sadá si.

Kopýtko: Ja vôbec nie som prašivec. A neskrývam sa.

Gera: Prašivec.

Kopýtko otvorí oči, obzerá sa okolo seba.

Kopýtko: Kde som to? Jaj, ale ma bolí hlava. Udrel som sa. Snívalo sa mi ... Počkať.                                         Už si spomínam. To sa mi nesnívalo. Vyskočí a začne pobehovať.                                                                      Stojte, stojte. Kde ste? Nenechávajte ma tu samého. Smutne stojí.

Gera zobudí pobehovanie koníka. Ale, keďže vidí korisť, ticho ho pozoruje.

Kopýtko: Ach ja nešťastný. Čo budem teraz robiť. Odišli a mňa tu zabudli. Možno sa vrátia.                           Ani si nevšimli, že im chýbam. Ešte som nikdy nebol sám v cudzom svete.                                       Nič mi nenechali. Ani len vodu, jesť.

Gera: Usmieva sa. Ani vodu, ani jesť. Nikto ti nepomôže. Ktohovie, ako dlho si tu ležal. A slnko                                   praží a praží ...

Gera sa pomaly približuje ku koníkovi.

Kopýtko: Raduje sa. Ááá. Tuším v diaľke vidím ako sa blíži auto. Áno, počujem ho.

Kopýtko pozerá na všetky svetové strany. Gera sa otáča ale nikoho nevidí.

Kopýtko: Tak nie. Začínam mať halucinácie. Ktohovie, čo všetko ešte uvidím. Som smädný.

Gera sa usmeje, opäť približuje ku koníkovi. Samozrejme od chrbta.

Gera: O chvíľu stratíš sily. Nebudeš vedieť, kde si a čo sa s tebou deje.

Duch púšte: To je zákerák.

Gera: Nakoniec budeš rád, že ťa zožeriem.

Duch púšte: Lebo inak vyschneš a stane sa s teba pobehujúca špageta, ktorá blúdi stále dokola.                        To hovorí každému.

Kopýtko: Nepribližuj sa ku mne!

Duch púšte aj Gera na chvíľu spozornejú. Gera sa opäť ticho zakráda.

Duch púšte: Toho len tak neodradíš. Ach jaj.

Kopýtko: Čo som ti povedal? Opováž sa priblížiť ku mne!

Gera sa zastaví a pozerá na koníka.

Kopýtko: Myslíš, že ťa nevidím? Že sa ťa dokonca bojím?

Gera: Klameš. Nemôžeš ma vidieť, keď som za tvojim chrbtom.

Duch púšte: To je pravda.

Kopýtko: Síce ťa nevidím, ale počujem. A smrdíš.

Gera: Zostane prekvapený. Ovoniava sa. To nie je pravda. Vôbec nesmrdím.

Kopýtko: Keď to povieš ty.

Duch púšte: Šikovný chlapec. STOP!

Gera a Kopýtko zostane nepohnute stáť.

Duch púšte: Skúste, deti, hádať, kto bude víťazom tohto súboja.                                                                                Gepard, ktorý: je mačkovitá šelma s pazúrmi, mrštný, rýchly, vychýrený lovec.                              Koník, ktorý: je vyšší, má silné nohy a tvrdé kopytá, rýchly, ale hlavne vytrvalý.                            Asi vám to robí rovnaký problém ako mne. Ja neviem.

Gera: Kto si?

Kopýtko: Turista. Prišli sme na veľkom nákladnom aute, pozrieť si tento ostrov, oázu.

Gepard hrôzostrašne zareve.

Gera: Toto je moja oáza. Ja som tu vládcom. Len ja rozhodnem, kto bude piť vodu z jazierka.                Ty tu nemáš čo robiť.

Koník: Škeríš sa ako naša mačka Mica, aj keď ona tak nereve. Si hladný?

Duch púšte: Najhoršia otázka, akú môžete dať gepardovi. Keď reve, tak asi bude hladný.

Gepard hrôzostrašne zareve.

Kopýtko: Načo toľko rečí. Nemám pre teba mlieko. Chyť si nejakú myš.

Gepard: Smeje sa. Že vraj myš. Ty si moja korisť.

Kopýtko: Kľudne si do mňa zahryzni, aj tak sa mi len snívaš. Vypadol som z auta, udrel som si                   hlavu, omdlel som, od smädu a hladu mám halucinácie. Vidím, čo nie je pravda.

Duch púšte: Počkať, počkať. O tom by som mal niečo vedieť. Ja som duch púšte, ja rozhodujem,                        kto bude a nebude mať haluciácie. Komu sa čo zjaví.

Gepard: To som rád, že sme sa dohodli. Chutnučké konské mäsko. Mňam.

Kopýtko: Ja som kôň?

Duch púšte: Ty si kôň.

Kopýtko: Ja som kôň? Vyskočí.

Gepard hrôzostrašne zareve a chystá sa na skok.

Duch púšte: Kopýtko.

Kopýtko: Otočí sa na geparda. Ak ja som kôň, ty si sliepka.

Duch púšte: Gepard sliepka? To som ešte nepočul.

Kopýtko: A sliepka nežerie kone. Zobe zrno.

Gepard zostane prekvapene stáť.

Gepard: Sliepka so štyrmi nohami? Si najväčší táraj na svete.

Duch púšte: To sa niekedy stáva. Zobudíš sa a si sliepka. Pozrel si sa dnes do zrkadla?

Gepard hrôzostrašne zareve.

Duch púšte: Snažil som sa.

Gepard naháňa koníka.

Duch púšte: STOP! 

Gera a Kopýtko zostane nepohnute stáť.

Duch púšte: Skúste, deti, hádať, kto bude víťazom tohto neľútostného súboja.                                                      Koník - gepard. Koník - gepard. Sám sa to neodvážim odhadnúť.                                                      Spočítam hlasy.                                                                                                                                                Kto je zato, že koník vyhrá, alebo sa mu podarí ujsť? Zráta hlasy.                                                                    Kto je zato, že gepard vyhrá a Kopýtku sa mu nepodarí ujsť? Zráta hlasy.                                                    No pekne. Môžete pokračovať.

Gepard si unavený sadne. Koník ešte trochu pobehne.

Gepard: Som unavený a už toľko nevládzem ako kedysi.

Kopýtko zastane, predýchava.

Kopýtko: Čo mám robiť?

Gera: Sem tam sa stane, že nejakého turistu zabudnú.                                                                                       Ale takého športovca ako si ty tu ešte nenechali. Asi ťa nedobehnem.

Kopýtko: Mier?

Gera: Nerád to pripúšťam, ale mier.

Kopýtko: Ako sa volá tento ostrov?

Gera: Ty nevieš ako sa volá? Pekne. Papa Popo Kaka.

Kopýtko: Papa...

Gera: Popo ...

Kopýtko: Kaka. Papa Popo Kaka.

Gera: Posmešne. Pekne - Turista.

Kopýtko: Už nie som turista. Celkom sa mi tu páči. A vieš čo? Som rád, že ma tu stratili.


Duch púšte: No vidíte, milé deti. Ako sa to všetko pekne vyriešilo.                                                                            S Kopýtka a Gera sa stali nerozlučný kamaráti.                                                                                        Časom prišli na to, že sú užitočný jeden druhému a môžu pomáhať.                                                  Starali sa o oázu. Pocestným, ktorí sa zastavili, ponúkli vody a čerstvej trávičky.                            Po náročnom dni, keď sa narobili ako kone, ako hovorieva Kopýtko, sadli si a                                pozerali na západ slnka.                                                                                                                                A ja, Duch púšte im vždy za odmenu niečo pričarím.                                                                              Najviac sa im páči keď sa im zjaví dievča, ktoré hrá na gitare pekné pesničky.

Koník a gepard sedia vedľa seba. V diaľke zapadá slnko a počuť hrať na gitare, spev dievčaťa.

KONIEC