Žiaci 3. C

Žiaci 3. C sú takmer ako jedna rodina. Otvorene rozprávajú s učiteľkou, inšpektorkou, upratovačkou v škole. 

Po prázdninách žiaci opäť začali chodiť do školy. Privíta ich pani učiteľka, ale aj inšpektorka. Žiaci sú veselí, otvorení a radi sa pýtajú. Kto má väčšie obavy z nečakanej návštevy inšpektorky? A prečo sa nechce ísť žiakom zo školy? 

Scénku som nacvičoval s mladšími deťmi a veľmi ich bavilo vstupovať do deja, tvoriť dialógy, dokonca striedať sa v obsadzovaní postáv. Žiaci v triede môžu rozprávať niektoré repliky spolu ako trieda alebo sa môžu rozdeliť medzi žiakov.

Postavy

Žiaci, počet podľa dohody

Učiteľka/učiteľ

Inšpektorka/inšpektor

Upratovačka

Žiaci 3. C

Výstup 1. V triede s pani učiteľkou

Žiaci sedia v triede a hlučne sa medzi sebou rozprávajú. Učiteľka vstúpi do triedy, žiaci si ju nevšímajú.

Učiteľka: Dôležitá, usmiata. Dobrýýý deň, žiaci.

Žiaci si ju stále nevšímajú a stále sa bavia v laviciach.

Učiteľka zopakuje, ešte dôraznejšie: Dobrýýý deň, žiaci.

Žiaci zostanú ticho.

Učiteľka: Čo sa s vami stalo. Pozdravíme sa pekne. Dobrýýý deň.

Žiaci, spolu: Dobrý deň, pani učiteľka.

Učiteľka: Prehnane milá. Dnes ste prvý deň v škole po dlhých, dlhýých, strašne dlhýýých prázdninách. Joj, moji milí... Strašne som sa na vás tešila.

Učiteľka chodí medzi žiakmi a dôverne sa s nimi víta, napr. pohladením po vlasoch, pleci a podobne. Žiaci v dvojiciach sa k sebe otáčajú a tiež sa vítajú. Napodobňujú správanie učiteľky.

Učiteľka: Uvedomí si, že žiaci ju napodobňujú. Ale už dosť.

Žiaci ticho sedia.

Učiteľka: Tááák. A teraz vám rozdám školský poriadok. Rozdáva školský poriadok. Pozorne si ho prečítajte! Po - zor - ne. Ako si ho máte prečítať?

Žiaci, spolu: Po - zor - ne.

Žiačka: Hlási sa. Pani učiteľka, tomuto nerozumiem.

Učiteľka: Áááno?!

Nikol: Tu je napísané, že žiak musí chodiť do školy upravený. To znamená, že sa musím ráno česať?

Učiteľka: Sprááávne si to pochopila. Šikovná.

Žiačka: Ale mne pri česaní vypadne polovica vlasov.

Učiteľka: Skutočne? Zamyslí sa. Nepreháňaj.

Žiačka: Prikyvuje. Naozaj. Nechcem byť holohlavá.

Učiteľka: Dobre, dobre. Nezdržujme sa.

Druhá žiačka sa hlási.

Učiteľka: Áno?

Žiačka: Viete, ja sa chcem opýtať, či...

Učiteľka ju hneď na začiatku zastaví.

Učiteľka: Dosť bolo otázok. Teraz rozdám učebnice.Tebe jednu, tebe jednu ...

Inšpektorka klope na dvere: Klop, klop. Klop.

Žiak: Niekto klope, pani učiteľka.

Učiteľka: To je ďateľ. Nerušene pokračuje v rozdávaní učebníc. Tebe jednu, tebe ... Ups. Vypadne jej kniha z ruky.

Inšpektorka: Klop, klop. Klop.

Žiačka: Niekto klope, pani učiteľka.

Učiteľka: Nervózna. To teraz nerieš! Povedala som, ďateľ. Klop, klop, klop. Dvere sú staré. A teraz mi vráťte školský poriadok.

Učiteľka zbiera školský poriadok od žiakov.

Výstup 2. V triede s pani inšpektorkou

Rázne vchádza inšpektorka s papierom a perom v ruke, okuliarmi na nose.

Inšpektorka: Dobrý deň. Som inšpektorka Horčicová.

Učiteľka v šoku ustrnie, pozerá na inšpektorku s naširoko roztvorenými očami. Papiere, ktoré drží v ruke, jej padnú na zem. Zohne sa a začne ich zbierať. Je roztržitá.

Učiteľka: Och. Prepáčte, pani inšpektorka.

Inšpektorka si nevšíma učiteľku, prejde povedľa nej a začne sa prechádza po triede.

Inšpektorka: To nič. Stáva sa.

Učiteľka zmätená. Inšpektorka očami blúdi po triede a hľadá.

Učiteľka: Nikto mi nič nepovedal.

Inšpektorka: Udivene. Prosím?

Učiteľka: No tak detičky, pozdravíme sa.

Žiaci, spolu: Dobrý deň, pani inšpektorka Horčicová.

Inšpektor: Ak dovolíte, skontrolujem, či je na prvej hodine všetko v poriadku.

Učiteľka: Samozrejme, pani inšpektorka.

Inšpektorka sa prechádza po triede, hodnotí aktuálny stav, zapisuje.

Učiteľka prehnane úctivo ako úslužný podriadený chodí za ňou a snaží sa všetko vysvetľovať.

Inšpektor: Malá trieda ...

Učiteľka: Ale viete, ja, snažím sa ...

Inšpektor: V poriadku, v poriadku. Umývadlo kvapká ...

Učiteľka: Ale ja, viete, ...

Inšpektor: Povedala som, že v poriadku. Polovica svetiel nesvieti ...

Učiteľka: Ale ja, stačí šťuknúť. Už bežím.

Inšpektor: V poriadku. Žiačka neučesaná ...

Učiteľka: Ale ona, viete, pani inšpektorka... pol hlavy...

Inšpektor: V poriadku. Učebnica roztrhaná ...

Všetci žiaci v údive, s naširoko roztvorenými očami si dlaňou zakryjú ústa.

Žiaci, spolu: Óóó ...

Učiteľka: Viete, ale ja, ...

Inšpektorka: Obráti sa na učiteľku. Ja viem, že vy všetko viete, pani učiteľka ...

Učiteľka: Nóóó. Nechcem byť skromná ...

Inšpektor: V poriadku. Záverečné hodnotenie: Keďže je všetko v poriadku, môžem ísť. Odstrániť drobné nedostatky. Dovidenia.

Učiteľka nemôže uveriť, že inšpektorka bola spokojná. V šoku jej kýva. Žiaci kývajú tiež. Inšpektorka odchádza.

Žiaci, spolu: Ahóóój.

Učiteľka: Zmätená. Decká, aké ahoj.Pekne sa pozdravíme. Dovidenia, pani inšpektorka.

Žiaci, spolu: Do videnia. A príďte znova.

Výstup 3. V triede, začala hodina

Učiteľka: No, milí žiaci. Zvládli sme to.

Žiaci, spolu: Vy sa pani inšpektorky bojíte, pani učiteľka?

Učiteľka: Jááá. Rozhodne nie. Čo sú to za otázky?

Žiaci sa hlásia a prekrikujú: Aj ja som zvedavá. Aj ja som zvedavá.

Učiteľka: Ale čo! Na otázky som tu predsa ja, žiaci. Máme hodinu matematiky.

Žiaci sa prestanú hlásiť.

Učiteľka: Koľko je 6+2?

Všetci žiaci , ako jeden, rozmýšľajú. Prstom si podopierajú bradu.

Učiteľka: Tak kto bude najodvážnejší?

Žiačka: Hmmm. Asi sedem.

Učiteľka: Vytešená, že neuhádol. Zle! Ďalej. Koľko je 9+7?

Všetci žiaci , ako jeden, rozmýšľajú. Prstom si podopierajú bradu.

Žiačka: Hmmm. Asi sedem.

Učiteľka: Opäť zle. Natešene so mädlí ruky. Odrazu si niečo uvedomí. Zhrozene.Vy nič neviete? To znamená, že som vás nič nenaučila.

Žiaci, spolu: A vy to viete, pani učiteľka?

Učiteľka: Samozrejme, že to viem. Zhrozene. To je čo za otázka?

Žiaci, spolu: Tak prečo sa nás to pýtate?

Učiteľka: Vy ste ale drzí. Tak to je vrchol.

Žiačka: Okamžite sa postaví a odpovedá. Najvyšší vrchol v Tatrách je Gerlach. Je vysoký takmer 2655 metrov.

Učiteľka: Dupne. Idem do riaditeľne!

Žiaci, spolu: My ideme s vami.

Učiteľka: To rozhodne nie!

Žiaci, spolu: Nemôžeme zostať sami.

Učiteľka: Ale čo. Budete sami!

Žiaci predstierajú plač.

Učiteľka: To vám nepomôže.

Žiaci, spolu: Máme svoje práva.

Učiteľka: Hneď sa vrátim.

Učiteľka dupne nohou a odíde. Žiaci sa veselo bavia.

Výstup 4. V riaditeľni

Učiteľka: Dobrý deň, pani riaditeľka.

Riaditeľka: Počúvam vás.

Učiteľka: Predstavte si ...

Riaditeľka: Čo si mám predstaviť?

Učiteľka: Nóóó... Žiaci sú drzí.

Riaditeľka: A uplatnili ste k nim individuálny prístup?

Učiteľka: Áno. Dvakrát.

Riaditeľka: Tak potom, kde je chyba?

Učiteľka: Predstavte si ... nechcú sa česať, začínajú si farbiť vlasy, stále sa hrajú s mobilmi a napodobňujú ma.

Riaditeľka: Ako opice v ZOO?

Učiteľka: Áno. Sú drzí ako opice.

Riaditeľka: Kolegyňa. Žiaci potrebujú vzor. Prestaňte sa aj vy ráno česať, farbiť si vlasy, hrať sa s mobilom na hodine a všetko bude v poriadku.

Učiteľka: Myslíte?

Riaditeľka: Áno. A teraz už choďte, a nezabudnite. Individuálny prístup. Indi-vindi.

Učiteľka: Dovidenia, pani riaditeľka.

Učiteľka odchádza.

Výstup 5. Upratovačka v triede.

Upratovačka vojde do triedy. Žiaci sedia na stoličkách a ani sa nepohnú. Upratovačka zametá podlahu.

Upratovačka: Ach moje kĺby. Musím upratovať - každučký deň.

Žiačka: Aj my musíme chodiť do školy každý deň.

Upratovačka prestane zametať. Pozerá okolo seba. Všade ticho, pokračuje v zametaní.

Upratovačka: Bordel. Neviem, prečo papiere a obaly nehádžu do koša. Načo ich tu máme.

Žiak: Na to máme predsa upratovačku.

Upratovačka prestane upratovať, vzpriami sa.

Upratovačka: Je tu niekto?

Žiaci, spolu: Nikto.

Upratovačka: Nerozumiem tomu.

Upratovačka ďalej zametá po triede až príde k taške.

Upratovačka: Aha, taška. A ty tu čo robíš? Prečo si neskočila žiakovi na chrbát, keď odchádzal? Teraz musíš ísť pekne po svojich.

Zdvihne tašku zo zeme a položí ju žiakovi na nohy. Až teraz si všimne, že žiaci sú v triede.

Upratovačka: A vy tu čo robíte? Veď už je dávno po vyučovaní.

Žiak: Mama mi zakázala sladké. Nechcem ísť domov.

Žiačka: Nechcú mi kúpiť psa. Som odutá.

Žiačka: Nemôžem pozerať telku. S mamou sa nerozprávam.

Žiačka: Sestra je strašne otravná. Už jej mám dosť.

Žiačka: Nemôžem sa doma hrať na mobile.

Žiačka: Nechcem ísť domov, lebo doma si musím písať domáce úlohy.

Žiačka: D

omáce úlohy vymysleli učitelia.

Upratovačka: No moji zlatí. Samé príkazy a zákazy. Máte to ťažké. Čo s vami. Ako vám ja pomôžem?!

Žiaci, spolu: Škola, to je mučivo, pardón, stále nové učivo. Prihlásiť sa musím hneď, inak všetko zabudnem. A dostanem päť.

Upratovačka: Ale v škole zostať nemôžete. Premýšľa. Mám nápad. Napíšem vám ospravedlnenku. Poďme na to. Jeden po druhom.

Žiaci sa postavia do rady a upratovačka píše odkazy.

Upratovačka:

Keď syn príde domov dajte mu zakázané sladké, aby vládal robiť DÚ. Tááák, teraz pečiatka a podpis - upratovačka.

Dcére kúpte psa. Nebude sa odúvať. Bude sa mať s kým hrať. Tááák, pečiatka a podpis - upratovačka.

Predpisuje sa pozeranie TV, vybererte spolu rodinné filmy, aby sa mal syn s vami o čom domarozprávať. Pečiatka a podpis - upratovačka.

Sestru dajte do druhej izby. Vaša dcéra dospieva a potrebuje kľud na učenie. Pečiatka a podpis - upratovačka.

Povoľujem hranie sa doma na mobile. Váš syn je rozumný a vie kedy prestať. Ak nie, dohodnite sa. Podpis - upratovačka.

Domáce úlohy vašej dcéry premenovávam na izbové úlohy. Robte ich spolu. Tááák - upratovačka.

Tááák. Každý má recept aby bolo lepšie? A hajdemo domov, aby som mohla konečne upratať triedu. A neprezraďte ma!

Žiaci, spolu: Nebojte sa.

Žiaci sa lúčia s upratovačkou a ona s nimi.

K O N I E C