Zlatý strýčko John

Veselohra. Dej sa odohráva na Slovensku, napr. v Bratislave, v období po tak "dôležitom" roku 1989 - v tom je ukrytý snáď celý podtext hry.  (premiéra 1994)

Postavy:

Peter PROKOP

Cecília, jeho žena

Alica, ich dcéra

Tóno, sluha

John PROKOP, brat Petra

Pán Vtieravý


Charakteristika jednotlivých postáv:

PETER: túžiaci po peniazoch, majetku, moci a zároveň perspektívny kandidát na primátora

CECÍLIA: energická, pragmatická žena

ALICA: mladé dievča bez záujmu o prácu akéhokoľvek druhu

TÓNO: kľudný - "anglický" sluha, jeden z prvých na Slovensku po 1989

strýčko JOHN: veselý, bezstarostný, ale tvrdý biznismen

VYDRIDUCH: meno hovorí za všetko


Scéna, rekvizity:

Celý dej hry sa odohráva v obývacej miestnosti.

Rekvizity: hojdacie kreslo, skrinka na alkohol, poháre a poháriky, župan, fľaše s pálenkou (hlavne s vajcovým koňakom), stôl, obrus, stoličky, prachovka, dve mucholapky, starý gramofón na kľuku, rádio, noviny a kadečo iné podľa nápaditosti hercov a režiséra.


Hra

P R V É D E J S T V O .

Noc. V miestnosti stojí spiaci sluha. Pravidelným pootáčaním vľavo, postupne o 90 stupňov stráži miestnosť. Na dlani jednej ruky má položený podnos na ktorom je pohárik so servítkou. Znie krásna tichá, nočná hudba.

V župane prichádza rozospatý Peter. Zastaví sa pri sluhovi, zívne, vypije pohár položený na podnose. Strasie ho a znova zívajúc, sa vracia spať.

Za ním prichádza hlavnými dverami Alica. Potichu sa vyzuje, topánky drží v ruke a čaká. Keď je Tóno vhodne otočený, prebehne do spálne.

Tretia prichádza Cecília. Skúmavo hľadí na Tóna, či stráži. Tóno nerušene pokračuje v strážení. Mávne mu rukou pred očami, Tóno nereaguje. Spokojne príde k miestu, kde má schované rodinné úspory. Prepočíta ich a uloží späť. Drgne do Tóna, pohrozí mu, aby nespal.

Hudba, ktorá postupne tíchne. Ozve sa kikiríkanie kohúta. Javisko  nasvietené.

Tóno pripravuje miestnosť. Z nábytku stiahne látku, ktorá ho cez noc chráni pred padajúcim prachom. Skontroluje hojdacie kreslo a pripraví ho pre Petra. K hojdaciemu kreslu prinesie toaletný stolík s potrebami na česanie, holenie, strihanie, umývanie a pod.

Na scénu vchádza Peter. Predpaží a obehne poklusom celú miestnosť.

Peter: Strážiš, Tóno?

Tóno: Áno pane. Ako vždy, keď ráčite byť doma.

Peter predpaží, urobí zopár krátkych cvikov, pri poslednom podrepe si uľaví.

Peter: Tááák.

Odchádza na toaletu. Na scéne zreteľne počuť ako Peter vykonáva "malú" potrebu. Súčasne Tóno sleduje čas vyprázdnenia mechúra. Výsledný čas si zapíše do notesa. Počuť spláchnutie. Peter sa vracia sa, zhodí zo seba župan, ktorý padá na zem. Zostáva na scéne len v trenkách                          s predpaženými rukami.

Peter: Tóno. Čo je dnes za deň?

Tóno: Streda, pane.

Peter: Nervózne. Tak nestoj! Zabudol si?

Tóno: Hneď pane.

Tóno vytiahne krajčírsky meter a meria Petrovi pás cez pupok: 110 cm pane.

Peter: Zober stolársky, drevený - colštok. Vždy nameria viac.

Tóno meria druhýkrát: 130 cm pane.

Peter je zjavne spokojný: To už znie lepšie.

Tóno pomáha Petrovi obliecť sa do županu a sadnúť si do hojdacieho kresla.

Peter: Už iba jeden centimeter do starostu. Znížime porcie zeleniny, zvýšime podiel mäsa         a spotrebu piva. Krátka pauza. Tóno, pusti hudbu.

Tóno natiahne kľukou gramofón a pustí ho.

Peter: To je muzika. Stará dobrá klasika.

Tóno začne s rannou toaletou: holenie, česanie, strihanie, ... Zatiaľ pokračuje rozhovor.

Peter: Keď som býval mládenec, vždy som vedel, kde takú hrávajú. Jóój. Pri nej sa tak  nádherne... tancovalo.

Tóno: Telo na telo.

Peter si hvízda do rytmu, obzerá sa v zrkadle, čím sleduje nielen seba, ale aj Tónovu prácu. Ranná toaleta končí, pieseň doznieva.

Za scénou sa ozve prvý výkrik.

Cecília: Áááá ... Peter.

Peter: No tak nestoj a podaj mi noviny.

Tóno vytiahne zo saka noviny poskladané do harmoniky.

Ozve sa druhý výkrik.

Cecília: Áááá, Peter, ty prasa jedno!

Tóno: Myslím, že vás volá manželka, pane.

Peter: Nemýliš sa, milenka to nie je. Nalej, veľa času už nemáme.

Tóno prichádza ku skrinke s alkoholom.

Tóno: Shery, Whisky, Koňak, Slivovica, Borovička, Rum,...

Peter: Koňak, ale vajcový Tóno! Potrebujem balzam na nervy.

Tóno: Ako myslíte, pane.

Peter: Trochu rýchlejšie by to nešlo?

Tóno: Už nalievam, pane, táto operácia sa vynechať nedá.

Peter vypije ponúknutý pohárik: Máš pravdu, táto operácia sa dá len opakovať.

Natrčí znova pohár a Tóno nalieva.

Peter: Nalej si aj ty.

Tóno: Ďakujem, pane.

Cecília: Áááá, Medard...

Peter: Ironicky. Kto to len stále vykrikuje.

Tóno: Už kričala trikrát. Teraz zoskočí z postele. Vaša Cecília, pane.

Peter: Nechaj si tie dôvernosti, áno?

Peter dopije druhý pohár, vstáva a vystiera sa: Schovaj fľašu. Už mi je lepšie.

Vbieha Cecília s vankúšom v ruke a mláti Petra.

Cecília: Ty surovec jeden, bezcitník. Ako ma môžeš nechať takto trápiť.

Peter: Cecília, prestaň. Hovorím ti, prestaň. Ty si sa úplne zbláznila. Rušíš moju rannú seansu. Uvedomuješ si to?

Cecília: Mám z myší panický strach. Ty to dobre vieš. Hlavne ak sa ráno zobudím a počujem ako obhrýzajú nohy na našej posteli.

Peter: Blúzniš. Snívaš! V našej spálni myši nemáme!

Cecília: Tým chceš povedať, že inak po celom dome sú?

Peter: Ukľudni sa. To vieš, že každý dom má myši. Patria k nemu ako ... pes.

Cecília: Tak to sa ti podarilo. Si nenormálny. Máme dom plný myší, ktoré ma očumujú, keď sa obliekam, kúpem nahá!

Peter: Kontroluj sa drahá, je tu Tóno.

Tóno: Určite sa na vás nepozerajú, pani.

Cecília: A ty to ako môžeš vedieť? Stojíš za dverami, pozeráš sa cez kľúčovú, keď sa kúpem?

Tóno: To nie prosím.

Cecília: Tak čuš.

Ozve sa zvonenie.

Peter: Tóno, choď otvoriť!

Cecília: Stoj! Kto to zvoní?

Tóno sa zastaví počas chôdze a zostane stáť na jednej nohe: Neviem, pani.

Cecília: Netrep. Ako to že nevieš, keď chodíš každé ráno otvárať.

Peter: Lebo dnes ešte nebol otvoriť.

Cecília: A čo tie noviny?

Peter: To sú včerajšie.

Druhé, dlhšie zvonenie.

Tóno: Predsa len pôjdem otvoriť, pani. Takto stáť dlho nevydržím.

Cecília: Dobre teda, choď! Ale pre nikoho nie sme doma. Až od deviatej.

Peter: Odchádzam obliecť sa. Odchádza.

Cecília si sadá na gauč a upravuje sa. Vchádza Tóno s podnosom a na ňom pošta.

Cecília: Kto to bol?

Tóno: Poštárka, pani.

Cecília: Čo chcela?

Tóno: Či ste doma.

Cecília: Vravela som, že nie sme!

Tóno: Chcela podpísať doporučený list.

Cecília: No a ...?

Tóno: Podpísal som.

Cecília vystrie ruku, čím naznačí, aby jej ju priniesol. Triedi poštu. Odhadzuje noviny.

Cecília: Zbytočné peniaze.

Otvára listy: Hlupák naivný, žiada odklad. Somári, vraj darujte nám. Neprispejeme! Predseda spolku je už ako prasa. A toto je čo?

Tóno: List z Ameriky.

Cecília: A ty to ako vieš?

Tóno: Podľa známky, pani. Všimol som si ju, keď som podpisoval doručenku.

Cecília sa naňho nedôverčivo pozrie: Kuš zabíjať muchy. Cez noc sa znova pomnožili.

Tóno odchádza a Cecília si so vzrušením obzerá obálku. Priloží ju k uchu. Ozve sa šumenie mora, ktoré postupne utícha.

Cecília: Milovanému bratovi Petrovi Prokopovi. Ulica Juraja Jánošíka 16.

Vchádza Peter zaväzujúc si kravatu.

Peter: Niečo nové, drahá?

Cecília: List z Ameriky. Píše John.

Peter sa mierne nakloní nad dopis: Skutočne. John, náš amerikán.

Cecília: No tak ho otvor. Je predsa od brata.

Medard: Uväzujem si kravatu. Otvor ho ty.

Cecília: Narcista!

Medard: Ďakujem, miláčik.

Cecília si sadá za stôl, otvorí obálku a číta. Do miestnosti zároveň prichádza sluha s dvoma mucholapkami a zabíja muchy lietajúce, sediace na stene, gauči, atď. Znenie listu je vhodné upraviť vzhľadom na to, akou slovenčinou bude ďalej v hre John rozprávať.

Cecília: Milý Pítr, drahý bratku.

Peter: Odrazu toľko lásky.

Cecília: Som zdravý a dúfam, že aj ty si zdravý aj tvoja rodina je zdravá. Keď som pred 45 rokmi odchádzal z vlasti, ako boy, nenapadlo ma ani vo sne, že raz bude aj moja rodná vlasť slobodná. A teraz, keď som ne boy, ale starý boy, dočkal som sa tej veľkej udalosti a celú moju bytosť zaujala túžba po vlasti.

Peter: Túžba po vlasti. Však jeho to prejde. Len nech príde.

Cecília: Prídem teda a dúfam, že na nejaký čas mi poskytneš strechu nad hlavou. Pokiaľ si nájdem vhodný byt.

Peter: Odtiaľ, potiaľ.

Cecília: Nemám na svete nikoho, len teba. All right. Tvoj John. Srdečne ti tisnem ruku.

Peter: Neviem čo iné by tak chcel stískať. Vyžierať nás! Prekážať. Prečo nezostane tam, kde je. Mne tu nechýba!

Cecília: Neunáhľuj sa Peter. Premýšľaj trochu. Z jeho návratu nám môže plynúť pekný zisk.

Peter: Teraz, keď je starý a nevládze? Nám na obtiaž? To hej.

Cecília: Nebuď taký na vlastného brata. Uvažuj. Za tých 45 rokov tam musel celkom slušne zarobiť alebo nakradnúť.

Peter: Nezabúdaj, drahá, že tam socializmus nemali. Tam za kradnutie zatvárajú.

Cecília: Nechytaj ma za slová. Tak teda vykoristil od ľudí. Zasnene. Americké doláre, to sú iné peniaze.

Peter: Len sa nerozplývaj.

Cecília: Už čuš. Sám píše, že si jeho jediný príbuzný. Je už starý a sám, nemá iných dedičov. Len teba. Prichádza do vlasti možno aj zomrieť. A až náhodou zomrie, kto zdedí prekrásnu továreň na výrobu mydla?

Peter: Odkiaľ vieš, že má továreň na mydlo?

Cecília: Už roky ti hovorím, aby si nečítal len tie hlúpe noviny a vyšiel trochu aj medzi normálnych ľudí.

Peter: Normálni ľudia? To je kto? Všetky tie tvoje klebetnice?

Cecília: No a...!

Peter: Došlo mu to. Cecília!?

Cecília: Áno?

Peter: V tomto dome nikto umierať nebude.

Cecília sladko: Ale zlatko, kto hneď rozpráva o vražde? Cecília Petra usadí do obľúbeného hojdacieho kresla a hojdá. Ten sa jej trochu z jej rečí vystrašený. Pekne ho privítame. Upravíme mu izbu, aby sa cítil ako mohamedán v raji. Pozornosťou k nemu budeme všetci prekypovať a tým docielime, že testament bude znieť: Celý svoj majetok, movitý  i nemovitý zanechám svojmu milému bratovi Petrovi Prokopovi. Bodka. Ozaj, prečítaj kedy to príde?

Peter berie dopis: Tu to nepíše, ale písal ho 8. júna v New Yorku. A dnes je 20.júna. To by tu mohol byť každú chvíľu.

Cecília: Počkať, počkať. Ja nemám nič prichystané. No nestoj Peter ako teľa.

Peter: A čo mám podľa teba robiť.

Cecília: Typicky chlapská otázka. Predsa pomáhať mi upratovať.

Cecília upravuje najskôr Petra. Potom v sprievode grotesknej hudby pobehuje po miestnosti. Peter berie telefón a volá. Jeho vety sú krátke:

Peter: Áno, John P. ... Príde ... Milionár ... Starý ... Som jediný dedič ... Áno, mne ... obchody ... Ale opatrne. Jasné? ... Spoľahnite sa. Zloží.

Cecília: Kam si volal?

Peter: To je tajné. Nebuď zvedavá.

Cecília oprašuje a premiestňuje nábytok už aj s pomocou Petra. Zavolá aj Tóna a už riadi dvoch chlapov. V závere je celá scéna postavená ako na začiatku upratovania.

Cecília: To je fuška, ale už to tu vyzerá lepšie, či?.

Tóno: Ani by som nepovedal, pani.

Cecília: Ty čuš! Už si pobil všetky muchy?

Tóno: Áno pani, v tejto miestnosti ležia už len mŕtvoly.

Cecília: Teraz ich vynes a sa premiestni do chodby. Tam je ešte dosť tých živých.

Tóno: Máte pravdu, cez noc sa pomnožili.

Peter: Poďme, poďme. Nepočul si? Podíde k Cecílii. Keď tak nad tým rozmýšľam mám celkom šikovnú ženu. Peter objíme Cecíliu.

Vchádza nevyspatá Alica: Čo je to tu za hrmot! To sa človek nemôže ani poriadne vyspať? Veď  je deväť hodín.

Cecília: Dobré ránko, chrobáčik. Sadni si a dobre ma vypočuj. Lebo keď ti niečo poviem, určite sa posadíš. Strýčko Jano z Ameriky príde.

Alica: Pch. To je toho.

Zatiaľ príde Tóno aj s metličkou a lopatkou, naberie muchy a odchádza.

Cecília: Strýčko napchatý dolármi, ktoré budú raz tvojím venom.

Alica: Načase. Ja som myslela, že bohatí strýčkovia žijú už len v rozprávkach.

Peter: Kroť sa, hej? Rozprávaš, akoby sa chalani lepili na teba ako na mucholapku.

Cecília: Peter! Šípová Ruženka nie si, to je pravda. Ale ak náš majetok vzrastie, budeš si môcť viac vyberať.

Alica: Mamička, lenže ja sa vydávať ešte nechcem. A tak skoro sa ani nebudem.

Peter: Kraviny.

Cecília: Aj ja som tak rozmýšľala, kedysi. Ale to je už dávno. Nakoniec, je pravda, že okrem spania nič poriadne nevieš.

Alica: Však práve to majú dnešní chlapci najradšej. Ale nebojte sa. Zasnene. Vyberiem si takého, čo bude aspoň niečo vedieť.

Peter: Prať, variť, muchy obháňať a na nákupy chodiť, čičíkať - to si zober rovno Tóna.

Alica: No vidíš ocko, to je nápad. Však nevyzerá najhoršie. Veno už pre mňa máte a keď predáš obchody, nebudem musieť pracovať do konca života.

Cecília: Kroť sa. Mašíruj sa aspoň umyť a neobsmŕdaj tu len takto.

Alica odchádza a Peter kričí za ňou: A skús sa aj učesať.

Alica: Áno ocko. Kvôli tebe.

Peter si berie noviny a číta.

Cecília si lakuje nechty: Tóno, prines raňajky.

Peter: Dnes má americký dolár kurz 33,90 to je skoro 35 Sk. Nech vlastní John 5 miliónov  dolárov, nie, povedzme len 3 milióny, to je hromada peňazí.

Cecília: Pch. Úbohé 3 milióny. To by o ňom nehovorili ako o mnohonásobnom milionárovi.

Peter: Dobre teda. Povedzme 8 miliónov.

Cecília: To môže byť nádherný pocit, toľko peňazí. Mne sa z toho všetkého začína točiť hlava.

Peter: Obchod ihneď predám a postavím si továreň.

Cecília: Len sa opováž predať tak dobre rozbehnutý obchod!

Peter: Keď budem mať peniaze, predám! Je to môj brat.

Cecília: Ešte ich nemáš!

Peter: Ale budem mať - časom.

Cecília: Ktohovie, ako dlho budeme na ne čakať. 2 roky? 5 rokov alebo ešte viac?

Vchádza Alica a sadá si k stolu.

Peter: To určite nie! Brat bol vždy chorľavý. Ak sa dobre pamätám mal niečo s pľúcami.

Alica: Nedýcha.

Cecília: Blbosť. To by ho nepustili cez hranice.

Peter: A čo ak má AIDS?

Cecília: Alebo niečo so srdcom?

Tóno prináša raňajky. Alica už nemôže počúvať výmysly rodičov.

Alica: Ako to vyzerá, najlepšie by bolo, keby bol celý postihnutý. A nielen fyzicky, ale aj mentálne a peniaze vám položil rovno na stôl.

Cecília: Nemiešaj sa do rozhovoru starších, áno! Radšej jedz a mlč. Je to aj tvoj strýko.

Alica: Práve preto.

Peter: Dúfam, že nezomrie na lodi.

Cecília: Peter, to snáď nie.

Alica: Zabalenú mŕtvolku hodia cez palubu do mora a zožerú ho žraloky.

Cecília: S testamentom vo vrecku?

Alica: Testament mu určite ukradnú.

Cecília: Asi by nebol taký hlúpy a nechával si ho vo vrecku.

Alica: Uvedomujete si, že je to náš príbuzní. Tvoj brat, otec?

Peter: Nelámte si hlavu, aj tak som ja jediný právoplatný dedič.

Cecília: To ešte nevieme. Možno žil ako Don Chuan a plodil.

Peter: Už si ho ani neviem predstaviť ako asi vyzerá.

Alica: Ako? Nohy až po zem a v ruke colu.

Peter: Naposledy, keď sme sa lúčili, mal na tvári veľký vred asi ako koruna.

Alica: Aká: česká či slovenská.

Peter: Predstavujem si krásnu, veľkú továreň, v nej veľa robotníkov. Ráno vstanem, prezriem najnutnejšiu korešpondenciu a idem na obhliadku továrne. Zo všetkých strán počuť: Dobré ráno, pán majiteľ, dobré ráno, pán majiteľ.

Cecília: Auto! Na auto nezabudni. Krásne veľké...

Peter: Alfa Rómeo, so šiestimi valcami.

Cecília: Len ty kúp poriadne. S kolesami. Nebudeme šetriť. Stará Halušková od zlosti praskne keď pôjdeme na aute skontrolovať účty do banky. Naschvál vbehneš do mláky a obstriekaš ju.

Peter: A takto jej hodím dve stovky ako odškodné.

Cecília: Ani nápad. Stovka stačí. Alebo dve päťdesiatky. V národnom budeme mať stálu lóžu, ale takú, aby si našu Alicu všimli.

Alica: No určite.

Cecília: Čuš. Bohatá budeš krajšia. Nepočula si? Členovia vlády k nám raz za dva týždne budú chodiť na večeru.

Peter: Ty si sa zbláznila. Vieš, koľko ich je? Čo by o nás povedali normálni ľudia.

Cecília: Tento barák predáš. Otvoríme si zahraničné konto. Na dovolenku poletíme na Hawai. Peter, vieš si to predstaviť? My dvaja na malom ostrove a slnko praží, v tieni 40 stupňov, okolo palmy a banány, kokosy, opice, more, nádherná vlny a ja len tak, nahá. Zdvihnem ruku a prinesú mi drink.

Ozve sa hudba. Lambáda. Všetci tancujú, sluha rozhadzuje konfety.

Cecília: Bratislave postavíme najvyšší mrakodrap, kúpime si svoju jachtu, navštívime najznámejšie atrakcie sveta a ...

Alica: Ocko, zapisuješ!

Ozve sa zvonenie a hudba utícha.

Cecília: Preboha. To už je desať hodín? Alicka, utekaj pripraviť izbu pre strýčka. Ešte by to nemusel byť on. Och, ako mi bije srdce. Počuješ, Peter? Petrovu ruku si priloží na hruď.

Tóno: Pani, prišiel jeden pán.

Cecília: Ďalej ani nehovor. Peter choď privítať brata.

Vchádza Vtieravý s kuframi.

Vtieravý: Prepáčte, ale neviem či som na správnej adrese...

Peter ho objíme a bozká: John, môj drahý brat. Jano.

Cecília: Vítam ťa John.

Vtieravý: Hm, áno...

Cecília: Alica, kde toľko trčíš. No tak si prišiel.

Alica: Vítam vás, dolárový strýčko.

Vtieravý: Ja som prišiel...

Cecília: Unavený. To chápem, poď ďalej. Taká cesta, prešiel si poriadny kus sveta.

Vtieravý: No, kus sveta to práve nie je zo Žiliny, ale...

Cecília nadšená: Ty si zašiel aj do Žiliny? Snáď po nejaké darčeky. Ty si dobrák, no zlaté srdce.

Peter: Ja som vždy hovorieval - John, to je zlaté srdce. Odpočinieš si a bude dobre.

Vtieravý: Ja neviem, ale ...

Cecília: Ak dovolíš, odložím ti tašku.

Chce mu ju zobrať, no John si ju nedá.

Cecília: Jano!? Dobre, ako chceš.

Vtieravý: Dovoľte mi, aby som sa...

Peter: Pravdaže sa môžeš posadiť. Chytá Vtieravého pod pazuchu a nasilu ho usadí do svojho obľúbeného kresla. To sa rozumie. Si unavený a mi tu zbytočne trepeme.

Alica: Raňajky strýčko?

Alica odokryje na stole taniere so zbytkami z ich raňajok, Vtieravý udivene pozerá na stôl.

Vtieravý: Ďakujem, raňajkoval som už na stanici, ale ...

Cecília: ...mizerne. V reštauráciách varia mizerne a okrádajú. Tu sme na Slovensku. Budeš bývať, aj stravovať sa u nás. Všetko budeš mať, na čo si len spomenieš. Čo ješ rád? Kurčiatka, holúbätká?

Vtieravý: Ďakujem, ja všetko, ale...

Peter: Aký skromný. To, čo Cecília vymenovala, zariadime. Tóno s Alicou pôjdu na nákup. Ale teraz rozprávaj, akú si mal cestu?

Vtieravý: Ďakujem, dobrú, ale zdá sa, že vy vlastne neviete ...

Cecília: Čo nevieme? Všetko vieme. Jáááj, my toho vieme. Dostali sme list.

Vtieravý to už nemôže vydržať a rozhodne vstáva: Vidím, že ide o omyl. Ja som Norbert Vtieravý! Obchodný cestujúci a prichádzam vám ponúknuť spodné prádlo.

Všetci prítomní zostanú v údive. Vtieravý otvára kufor ponúka nielen na javisku, ale aj dámam v sále. Na záver s ponúkaným tovarom pristupuje k Cecílii.

Vtieravý vytiahne jednu podprsenku: A táto erotická podprsenka by sa hodila vám, pani.

Peter zreve: Čože?

Cecília: Ja, ja, ja ... Zamdlie.

Alica vstáva: Mami... Uteká po vodu.

Peter: Tá blamáž, ty odkundes jeden. Ako sa opovažuješ, chytí Vtieravého za golier, marš von! Hovorím ti marš von!

Pribieha Alica a Tóno.

Vtieravý: Áno prosím, len ma pustite.

Vtieravý sa vytrhne Petrovi a beží preč. Po chvíľke sa vracia sa po kufre.

Peter: Ja ti dám kurčiatka a holúbätká. Ty, tchor jeden. Rozbehne sa za Vtieravým. Kope ho do zadku. Taký slizký, šupinatý, škaredý, tučný, odporný, hlavatý, natvrdlý, hnusný chlap. Ten chlap sa opovážil tvrdiť, že je mojím bratom.

Alica: On to netvrdil.

Peter: Ale vyzeral ako milionár. Videla si.

Alica: A ty si už tretol milionára?

Peter: Pch, to je otázka. V televízii je ich na mraky.

Alica: No tak vidíš, skutočnosť je niekedy úplne iná. Ale za to si môžete sami. Hneď ste sa naňho vrhli ako osy.

Peter: Keby si natárala hlúposti.

Tóno: Pane, vaša Cecília sa preberá.

Cecília: Peter?

Peter: Áno miláčik.

Cecília: Už je ten darebák preč?

Peter: Samozrejme.

Alica: Áno mamička. Ocko ho vyhodil. A držal ho za golier - festo.

Cecília: A dal si mu aspoň po papuli, Peter?

Peter: Nie, ale nabudúce ho rovno zabijem. Tchora jedného.

Cecília: Toto by sa malo zakázať. Tóno, choď sa radšej presvedčiť, či odišiel.

Tóno: Áno, pani.

Peter: Mal jediné šťastie, že sme taká slušná rodina.

Cecília: Medard nalej mi čohosi.

Peter prichádza ku skrinke a vyberá fľašku. Nalieva a všetci traja si hrknú. Len čo dopijú, vbieha do miestnosti John excentricky oblečený s ešte divnejším poklusom. Robí všetko preto, aby zapôsobil.

John beží okolo stola: Hallo, my dear, aký sa máte? Ja vas vítam vás. Nedajte sa rušiť, ani ja nie som vyrušený. Ten pán, čo odchádzal, mi nechal otvorené dvere, tak som ráčil vojsť. Urobí niekoľko drepov. Prešiel som taxík. Môj doktor mi odporučil moc moc behať, keď ja long, long sedím. A ešte mi radí stále pracovať. Doma v posteli, len tak si ho udržím svieži. Proste pracovať všade. Aj keď v posteli to nie je práca, však hej. Keby sme sa nemilovali, žili by sme dlhšie. Golden, golden - zlatko doktor. Ale vy máte do mňa divoký pohľad. Óóó, pardóón. Ladys and gentlemans, hneď sa vrátim, čosi som prizabudol.

Všetci, udivene a bez pohnutia hľadia za odchádzajúcim Johnom.

Cecília: Peter, čo to bolo?

Peter: Neviem, asi guľový blesk, drahá. Uhne si z fľašky, ktorú držal v ruke.

Cecília: Nalej aj mne, drahý. Cecília mu vytrhne fľašku z ruky.

Nato jej ju zoberie Alica: Ale mami, odpije si, veď to bude asi...

Vchádza John s veľkými dvomi kyticami.

John: Good morning, ladys and gentlemans, moji milí darlingovia. Dovoliť mi, aby som sa vám predstavil. Pred vami stojí v celej svojej kráse John alias Janóóó. Ha,ha,ha.

Peter: John.

Cecília: John, si to naozaj ty?

Alica: Tuším ste prišli rovno zo salónu Beauty.

John: Please, nerozumiem tomu. Som z toho na vedľajšej koľaji.

Cecília sa vrhne na Johna: Pravý John.

Peter tiež objíma Johna: Johno.

John drží ruky hore a v nich kytice.

Alica: No čo som hovorila, ale vy ma nikdy nepočúvate.

Peter: Ukáž sa bratku. Do riti.

John: Mám sa aj vyzliecť? Striptíz malý John?

Cecília hľadí hore: To sú nádherné kvety.

John: Kde? Aha, moja ruka. Dáva ruky dole. Jeden pre Ladys a jeden pre miss.

Cecília: Pravé americké kvety.

Alica: Ďakujem strýčko.

John: Kúpil som ich na stanici.

Cecília: Nevadí, ešte voňajú americky. Alica nestoj a dones vázu.

Peter: John dovoľ, aby som ti predstavil našu rodinu. Ja som tvoj brat.

John: Si chorý? Pribral si.

Peter: Ale kdeže. Vyššie záujmy. Starostovi sa trasie stolička. Toto je Cecília a toto naša dcéra Alica.

John: Teší ma. How, how, how do you do? Hej Pítr a ten Fankeštajn na chodbe, to je kto?

Peter: To je náš sluha, Tóno.

John: Do riti. Original slovenský sluha.

Cecília: Ale iste by si si chcel odpočinúť, švagre. A snáď aj niečo zajesť. Alica, rýchlo dones niečo na zjedenie z kuchyne.

Alica: Ale ja? Do kuchyne?

Cecília: Kuš. Všetko je prichystané.

Peter: Poď si sadnúť.

John: Óóó, hneď fľaša na stole. Aké celebration, slávnosť kvôli starému hundrošovi.

Cecília: Ale prosím ťa, vyzeráš na tridsať.

John: Myslíš? No dobre. Ach family, family. Znova doma. Na rodnej zemi po 20 rokoch. To neviete ani sebe predstaviť moju radosť. Ako mladík odchádzal a vraciam ako víno. Tak mnoho som sa tešil, až som zložil báseň. Počúvajte: Ja vraciam sa do rodnej vlasti, kde ako chlapec hrával sa. Teraz nech mi slúži ku cti a v prospech Slovenska, čo Amerika naučila ma.

Všetci tlieskajú.

John: Dobrá, revolučná, že?

Peter: Ale po slovensky si predsa nezabudol.

John: Je snáď možné zabudnúť na našu írečitú slovenčinu?

Cecília: Veru krásne ľúbozvučné slová má ta naša materčina.

John: Aby som sa udržiaval v kondičke, najčastejšie som používal do riti. Mnohí veru aj nadávať zabudli. Ale ja nie. Nikdy som nezabudol na svoju vlasť. Možem, do riti?

Vchádza Alica. Na podnose nesie chlieb so soľou a v ňom zapichnuté dve vlajky.

Alica: Víťame ťa, drahý strýčko. Budem tykať. Chlebom a soľou.

John udivene na to pozerá. Podíde k tanieru a obzerá ho zo všetkých strán: Óóó, thanks you. A kečup nemáš?

Cecília: Alica, ako si mohla zabudnúť.

Alica: Hneď strýčku.

John: Kde som to prestal?

Peter: Že na Slovensko si nezabudol. A ani na nás.

John: Ach áno. Drahá Sesili, sesnakovú pastu nemáte?

Ozve sa hrmot, rozbíjanie riadu. Vchádza nahnevaná Alica.

Cecília: Ešte cesnakovú pastu.

Alica: Nemáme. Minula sa. A ani všetko ostatné, bez rozdielu na to čo budete chcieť, nemáme!!!

John: Do riti. Aká prudká.

Peter zachraňuje situáciu: Žiaden problém. Tóno kúpi.

Cecília: No.

John: Tak dobre teda. Prosil by som ešte sóju.

Alica: Ďalej? Len povedzte všetko naraz, nech nechodím do obchodu stokrát.

Cecília: Alica! Ako môžeš. Proste v Amerike majú takú jednoduchú stravu. Naša chyba, že sme nepredvídaví.

Peter: John, len kľudne povedz, na čo máš chuť.

John: Keď inak nedáte. Najlepšia by bola ovocná pizza. Základ sesnaková pasta, syr, jablko, banán, pomaranč, mandarínka, na to mandle kaviár, sušené ovocie môže byť aj slaninka. A úplne na vrchu korytnačka.

Všetci udivení.

Peter: John. A to všetko bez žalúdočných problémov?

Alica: S pánom bohom. Odchádza.

Cecília: A ty rozprávaj.

John: Času dosť, drahá Sesili. A či vieš, Pítr, na čo som sa najviac v tej suchej  Amerike tešil? A na čo sa teraz teším najviac?

Peter: Ťažko by som uhádol.

John: Na čapák dobrého Plzenského piva. To mi veľmi chýbalo v tej našej suchej Amerike.

Peter: Piva bude koľko len chceš. A dobré, Slovenské. Môžeš si vybrať: Hurbanovské, Urpínske,  Gemerské..., Šarišké...

John: ...aj Šaratické?

Smejú sa.

Peter: Aj Šaratické. Johno. Čierne alebo biele.

John: Hm, rezané.

Peter: Tak bude rezané.

John: Ale teraz, drahá rodinka povedzte vy niečo o sebe. Ako sa máte?

Cecília aj Peter zvážnejú.

Peter: Ako? Skromne!

Cecília: Máme iba štyri malé obchody.

Peter: Tri v Bratislave a jeden v Košiciach.

John: Nóóó, pekne ste sa opatrovali.

Peter: Nič moc, viac by pomohlo. Doba je neistá.

Cecília: Škoda reči.

Peter: Osmelí sa. To sú len samé plevy. Už sú aj mnohonásobne bohatší.

Cecília: Ľudia nekupujú - držgrošia.

Peter: Vojdú do obchodu, poobzerajú sa, dlho vyberajú a odídu a nekúpia.

Cecília: Už sme dvakrát museli zvýšiť ceny. Aby sme prežili.

John sa zrazu zamyslí: Už mám dosť tej nakazenej Ameriky. Chcem tu zomrieť.

Cecília a Medard spozornejú.

Peter: Čo to rozprávaš John.

John: Dlho som túžil po vlasti. A teraz, keď je tu sloboda...

Peter: Chceš tu zomrieť!

John: Zostanem tu a už nikdy sa nevrátim do Ameriky.

Cecília: Zostaneš u nás až kým nezomrieš. Prepáč. Nemyslela som to tak. Chcela som povedať: U nás sa budeš cítiť ako kráľ.

Peter: Zostaneš u nás a basta. A viac ani slova. Zbytočne nás prehováraš.

Obaja do Johna dorážajú ako osy.

Cecília: U nás budeš mať krásnu izbu, alebo aj dve a basta. Svoju kúpeľňu, WC atď, atď, atď.

John nadšene: Do riti, to sa budem mať ako v nebi.

Cecília: To sa rozumie.

Vojde Alica s Tónom. Alica nesie pizzu.

Alica: Tak strýčko a som tu.

John sa teší: A pizzu máš?

Aj pivo, aj pizzu, ale úplne inakšiu ako si si prial.

John: O my darling. Common baby. Y lowe you pizza. Už sa neviem dočkať.

Alica dáva pizzu na stôl, Peter a Cecília si sadajú bokom. Tóno otvára pivo a nalieva tak aby bola pena. John začne hltavo jesť.

Tóno: Vaša pena, pane.

John: A udrží koruna?

John a Peter sa smejú.

John: Pamätáš Pítr? Ako náš otec hovoril.

Tóno: Pane, naša koruna je taká ľahká, že sa udrží aj na sóde, pane.

Alica: Ozaj strýčko. Na chodbe máš akési kufre. Priniesť ich?

John s plnými ústami: Yes.

Peter: Veru tak, len jedz a nedaj sa vyrušovať. Tóno, prines kufre.

Cecília: Ozaj kufre. Ach.

Alica: Chutí strýčko?

John: Yes.

Alica: To som rada.

Tóno prinesie kufre a odchádza do pozadia. Peter a Cecília znervóznejú.

Cecília: Nehnevaj sa John, že som taká zvedavá, ale čo máš v tých kufroch?

John pokračuje v jedení a usmieva sa.

Cecília: Môžem sa pozrieť?

John súhlasne hlavou prikyvuje.

Cecília: Peter, neseď!

Peter: Áno miláčik.

Peter sa postaví medzi kufre a predpokladajúc ich veľkú váhu silou ich vzoprie. Keďže kufre sú ľahulinké stráca rovnováhu.

Peter: Do riti. John. Buď máte vzdušné prádlo, alebo som Jánošík.

Cecília sa rozbehne ku kufrom: Ukáž?

Peter a Cecília si zoberú po jednom kufre, položia ich na zem a spýtavo pozrú na Johna.

John: Pripraviť, pozor, štart!

Každý otvorí svoj kufor a zostanú do nich hľadieť s úžasom.

Peter môže kufor z vnútra ukázať divákom, lebo má v ňom nalepené nahotinky.

Cecélia: Ty nemáš prádlo!?

Spozornie aj Alica, ktorá si doteraz v hojdacom kresle čistila nechty.

Peter: Ani ponožky, košele, oblek, topánky, sveter...

Alica: Ani slipy?

John pomaly dojedá: No. Nie. Nechal som ich v lietadle.

Cecília: Ježiši kriste. Tak treba rýchlo volať na letisko, možno ešte všetko nerozkradli! Bože, samé americké prádlo.

Peter: To si na tom teraz dobre, ha, ha, ha.

John: Nech si rozkradnú. U nás sa vyrába prádlo once time. Použiť a zahodiť.

Alica: Počuješ mamička? Také prádlo by sa aj mne zišlo, použiť a šup do koša. Ale ty len držgrošíš.

Cecília: Naozaj sa nedá ani raz oprať?

John: Prať? Fuj, Prašok škodí prirodzeniu, to potom behajú po tele taký malý chrobák a svrbííí.

Alica: Počuješ? Hygiena nadovšetko.

Cecília: Ja viem, ty by si najradšej chodila holá.

Peter: Teda jednorázové? Potom, kde máš peniaze?

John: Money? Nemám.

Peter a Cecília úžasnuto na seba pozrú: Nemáááá...

Alica: Tiež boli jednorázové a v lietadle nemali toaletný papier.

Peter: Počuješ Cecka? Nemá peniaze.

Alica: Ale čo bláznite. Určite ich má v banke a prišiel len so šekovou knižkou. Pravda strýčko?

John. Nóóó, dobrý nápad. Yes.

Cecília: Fuj, ale som sa zľakla že ich, teda, že ti ich ukradli.

John dojedol: Thanks you, obed bol perfekný. A teraz mi ukážte kde budem bývať a vyrazíme do mesta. Ulice volajú.

Peter: To je moja reč. Pozývame ťa na okružnú jazdu po Bratislave so sprievodcom. Potom do divadla a nakoniec na perfektnú večeru. Dáme si bryndzové halušky v hoteli Parlament. Tam sa zoznámiš s významnými ľuďmi nášho mesta. Ovšem, ak prídu. O to sa ty ale neboj, to je moja starosť. A piť, čo budeš? Víno, alebo šampanské.

John: Whisky.

Peter: Pravú škótsku whisky.

John: Okay. Beriem. Ale teraz, ak dovolíte, ubytujem sa.

Peter: Samozrejme. Tóno, ubytuj pána.

John: Drahá Sesili a Alis, Pítr - odchádzam.

Keď Tóno ide brať kufre, John ho upozorní: Pozor, sú ľahké!

Tóno: Ja viem, pane.

Cecília po odchode Johna sa prestane milo usmievať a obráti sa na Petra.

Cecília: Ty si blázon. To snáď ani nie je možné. Ja neverím ani vlastným ušiam. Zopakuj to ešte raz? Kde všade pôjdeme?

Alica: Na okružnú jazdu po Bratislave.

Cecília: A ďalej?

Alica: Do divadla a na večeru akú som ešte nezažila. Od tejto sekundy prestávam jesť.

Cecília ešte nahnevanejšie: To je asi sen. Zopakuj mi to ešte raz?

Alica: Už sa mi nechce.

Peter: Ako si počula.

Cecília kričí: To nemyslíš vážne?!

Vchádza John: Volali ste ma? Zabudol som niečo? Problém?

Cecília sa odrazu milo usmieva.

Alica: Ale kdeže strýčko. Mama s otcom hľadajú konsenzus?

John: Aha? Pardón.

John uznanlivo pokrúti hlavou a odchádza: Tak ja sa ešte osprchujem.

Peter: Samozrejme John, len choď.

Alica: Ja ťa odprevadím...

Cecília: Sadnúť!

John: By, by.

Cecília: Sprchu si nájde aj sám!

Cecília, ktorá mala pred Johnom násilný úsmev sa znova nahnevane pustí do Petra.

Cecília: Prádlo nemá, darčeky nepriniesol. Kvety kúpy na stanici. Peniaze má, ale v banke. Bude si tu žiť ako lord. Ale z nášho. Takmer plače.

Peter: Neunáhli sa. Všetko mám premyslené.

Cecília: To som si myslela aj ja. Vyzerá ako držgroš.

Peter: Drahá, pozrime sa na celú vec spoločne. Čo si hovorila? Má peniaze? Budeme dediť?

Cecília: Áno, to som hovorila.

Alica: Buďte tichšie!

Peter: No vidíš! Alica potrebuje nové šaty. Vyššie vreckové. Nakoniec chceš tie oné jednorázové nohavičky?

Alica nadšene zakaždým súhlasí.

Alica: Once time, ocko. Samozrejme, že chcem. A erotické, s čipkami.

Peter: A už je to tu. Myslíte si, že hneď všetko vysolí na stôl a povie: berte čo unesiete, čo je moje - to je vaše! Há? Veď to sú komunistické heslá. Musíme si získať jeho dô-ve-ru.

Cecília: Aj tak ti stále nerozumiem.

Medard: Najskôr my, potom on.

Cecília: Skôr naopak nie?

Alica: Neviem, čomu nerozumieš? Najskôr my a potom on. Je to predsa jednoduché ako facka.

Cecília: Juj, ešte aj ty si rob zo mňa srandu.

Peter: Najskôr ho pohostíme. Ukážeme, že ho máme radi, pustíme trochu peňazí a potom, keď nám uverí - pustí on doláre.

Alica: Vidíš mama aký má dnes náš otec múdry deň? A ty ho stále podceňuješ.

Cecília: Keby si netrepala. Peter, vieš koľko bude stáť sprievodca pre štyri osoby? Koľko stojí divadlo a koľko, a to sa mi už zastavuje dych - stoja bryndzové halušky v Parlamente?

Peter nežne objíme obe ženy: Kočky, všetko sa nám vráti. Len si spomeňte, čo všetko sme si vysnívali. A teraz si môžeme k tomu kľudne pridať lebo Johno je tu a sen sa začína napĺňať.

Zaznie disco hudba.

John a Peter na javisku a sa počas hudby pripravujú na výlet spojený s večierkom. Tóno im pri tom pomáha. Ženy odchádzajú sa obliecť do zákulisia. Súbor sa môže rozhodnúť a v tejto pasáži spraviť prestávku.


D R U H É D E J T V O .

V miestnosti je prítmie. Rodinka odišla na výlet a na scéne zostal Tóno a upratuje v miestnosti. Keď doupratoval ozve sa búchanie na dverách do sály. Zároveň počuť spev - rodinka sa vracia z výletu.

Peter: Tóno otvor. Tóóóóno - otvor.

Tóno schádza z javiska. Rozsvecuje sa svetlo v hľadisku. Otvára im dvere, ktorými prišli aj diváci a rodinka spievajúc prechádza sálou na javisko.

Alica: Och, to bola krása. Milujem dlhé večery.

John: Ho,ho,hóóó. A to je len začiatok.

Cecília: Ja si už ani nohy necítim.

Peter objíme Johna: Braček, už si toľko toho narozprával o Amerike, aká je perfektná, ale čo ženy, John. Povedz, aké sú tam ženy?

Cecília: Ale to sa nepatrí Peter!

John: Ladys and Gentlemans. Ženy ach ženy. Ja nepochopím prečo na Slovensku toľko pijete. V Amerike by sa malo viac piť! Tu máte také krásne ženy. Škoda, že už ja nie som ten play boy.

Alica: To záleží od teba.

John: Myslíš baby.

Alica: Mám silné podozrenie, že sa tu v Európe budeš chcieť nakoniec oženiť.

Cecília sa preľakne: Hlúposti, načo by sa ženil. U nás bude mať pohodlie aké by pri žiadnej žene nemal.

Peter: A potom, tie dnešné manželstvá Johno. Samá nevera.

Cecília: A keby si aj chcel, dnes nenájdeš poriadnu ženskú.

John: Nóó, aj na človeka v mojom veku môže prísť taká chvíľka... Čo budem hovoriť. Však viete o čom hovorím.

Peter: Keď ti bude najhoršie, máme erotické salóny.

Cecília: Peter, ty si prasa!

Alica: Strýčko, nejaká si ťa klofne len kvôli peniazom. Aj ja takého hľadám.

Cecília: Čuš.

Peter: Ja neviem, ženu na staré kolená, to je len oštara.

John: Veru tak, na ženenie som už starý. Čo by žena so mnou robila. Alebo naopak.

Peter: Vidieť, že si rozumný človek.

Cecília: U nás ti bude dobre. Na večeri ťa každý obdivoval.

Peter: A ako každý chválil tvoj Americký oblek. A pritom nik ani len netušil, že som ti ho požičal ja. Ale pozor John, môj oblek nie je jednorázový. Nie že mi ho zahodíš?

Alica: Zapálime si sviečky?

Alica s Tónom zapaľujú sviečky na stojane/svietniku, ktorý drží v ruke Tóno. Svetlo hasne.

Cecília: John, povedz niečo aj o sebe. Ako si žil v Amerike. Keď bol celý deň americký, nech je aj večer taký. Pekne od začiatku.

Alica: Rozprávaj, John. Konečne to tú správnu atmošku.

John sa pohodlne usadí v hojdacom kresle. Zapáli si fajku, alebo cigaru. Ostatní sedia na gauči. Tóno stojí pri Johnovi.

John: Pítr, možno si ešte pamätáš, keď som odchádzal do Ameriky ako boy. Všetci ste plakali. Ja jediný som sa usmieval sám sebe, lebo som veril, že Amerika je zem snov. A ona ma aj tak privítala. Tvrdou prácou. Na začiatku som drel v prístave, potom som robil čističa topánok, kuriča a dokonca aj klauna ako živú reklamu na hračky. Bolo toho veľa a ja sa už na všetko nepamätám. Ale čo bolo dôležité, dolár pribúdal k doláru a za sedem rokov som si zriadil motel a pri ňom ten cuc, no benzín pumpu. Začínal som žiť.

Peter: Sedem rokov. Tu som zatiaľ za sedem rokov našporil tak akurát na auto.

Cecília: Čistič topánok a teraz milionár.

John: Vydržať. Po čase som všetko výhodne predal a vstúpil do spoločnosti s továrnikom na výrobu mydla. Už po šiestich rokoch som svojho spoločníka vyplatil a celá továreň sa stala mojím majetkom. Za ďalších šesť rokov sa moja továreň tak rozrástla, že v nej pracovalo až 460 ľudí. Za krátky čas bola moja továreň jedna z najväčších v blízkosti New Yorku.

Peter: Neuveriteľné, Jano.

Cecília: Znie to ako rozprávka.

John: Veru tak. A vtedy som si v Amerike, ako prvý, dovolil postaviť Slovenskú knižnicu, krčmu a Slovenskú školu.

Peter: Neuveriteľné. Slovenskú školu v Amerike.

John: Vydržať.

Cecília: Pokračuuj, už sa neviem dočkať.

John: Vydržať. Minulého roku sa moje imanie odhadovalo na 14 miliónov dolárov.

Cecília: Nie osem, ale 14?

John: Prečo osem?

Peter: Si šikovnejší ako sme si mysleli.

John: Veru tak. 14 miliónov dolárov je veľmi pekná suma, ale ja som ju chcel ešte zväčšiť.

Peter: Správne.

Cecília: Neviem predstaviť tú novú sumu.

Alica: Stávky ako na dostihoch.

John: Predal som továreň a celý majetok som investoval do novovzniknutého koncernu na výrobu lietadiel. Založili sme ho siedmi podnikatelia.

Cecília: Ako sedem statočných.

John: Dali sme do toho ohromný majetok. Ale nešťastnou náhodou sme pred mesiacom o všetko prišli. BANKROT!

Ticho!

Alica: Naozaj ako v rozprávke. Ty tiež, strýčko?

John: Yes, zostalo mi len na cestu do Európy.

Cecília nepríčetne: Ježiši kriste.

Peter: Do riti, Johno, to nemyslíš vážne!

John si bezstarostne fajčí ďalej a usmieva sa.

Alica: Ja idem spať. Dobrú noc, dolárový strýčko John. Zbohom, odchádzam. Dáva Johnovi pusu na líce.

Cecília: Toľké peniaze utopiť v Amerike. 24 miliónov.

John: 14 miliónov, drahá Sesili.

Cecília: Ja ti dám drahej Sesili. John, veď to sa nedá len tak, potopiť 14 miliónov!?

Peter: To sa nedá ani len v kartách prehrať.

Cecília: Auto fuč, šaty, dom, ženích, všetko fuč. A ty sa nehanbíš prísť s holým zadkom a začať nás vyciciavať?!

John: Ja?

Peter kľakne na kolená pred Johna: John, povedz, že to nie je pravda. Ako chlap chlapovi. Že to je len jeden z tvojich amerických žartíkov. Priznaj sa, že ma chceš len skúšať, začne sa smiať. U vás v Amerike ste všetci takí. Jasné, všetko je len tvoj výmysel. Všetko si si presne naplánoval. Vstáva a ide k Cecílii. Cecka, vstávaj, dnes je predsa krásny večer, ešte sme si spolu nezatancovali. Ten John je ale srandista.

Hrá hudba. Cecília po chvíľke tanca sa zrazu preberie z agónie a strelí Petrovi facku.

Cecília: Už mi je lepšie. Jeden brat ako druhý. Keby som sa nestarala o tvoje obchody, tiež by si tak dávno skončil. Teraz tu mám pekný zaopatrovací ústav. Nielen Alica, ktorej sa robiť nechce, ale teraz budeme živiť aj pána "milionára"! A ty si už videl nové továrne. Krásne, krásne, blaženosťou sa opíjam. John!!! Veď ty si sa pricucol na nás ako pijavica. Preto si odišiel z Ameriky, lebo si sa hanbil. Keby si mal peniaze, nikdy by si sa nevrátil. Tak, ako tí druhí odídelci.

Peter: Mlč prosím ťa.

Vojde Tóno: Pane, večerník. Píšu o vás.

Peter: Kde mám okuliare. Je nervózny. Asi som ich nechal v reštaurácii. Ja debil.

Cecília: Daj sem. Číta. Podľa hodnoverných informácií vieme, že sa v ranných hodinách vrátil do vlasti po 45 tich rokoch americký Slovák John P, brat známeho obchodníka Petra P. John P., mnohonásobný milionár, keďže je už starý, celý svoj majetok venuje svojmu bratovi k rozšíreniu jeho podnikateľských aktivít a sám zostane žiť v ústraní.

Peter: Ježišikriste, ako sa to tam dostalo?

Cecília: To máš z tvojho tárania do telefónu.

Vbieha Tóno: Pane, na ulici pred našim domom sa zbiehajú ľudia a všetci hľadia do vašich okien. Ja idem pozamykať všetky dvere.

Z ulice počuť krik: Nech žije milionár.

Peter: Čo to znamená?

Cecília: To je hanba.

John, ktorý doteraz mlčal a pozorne počúval: Ty si milionár? Ja som o tom nevedel. Ty si mi o tom nepovedal.

Peter: Nedopaľuj ma. Toto všetko je kvôli tebe!

John: Kvôli mne? Nerozumiem.

Peter: Nemal si vôbec prísť a mohol byť pokoj. U nás už aj tak nemôžeš zostať. Čo by si tu robil. Do smrti ťa živiť nemôžeme.

Cecília: Dosť peňazí nás stojí Alica.

Peter: Nechcem ťa už ani vidieť. Znemožnil si ma.

John: Vlastného brata vyháňaš na ulicu? Ja som tu po 45 rokoch cudzincom a nemám tu nikoho okrem vás. Nuž, keď inak nedáte... Ladys and Gentlemans, zbohom. Good bye! Rodinka. Kufre si nechajte.


T R E T I E D E J S T V O .

Prítmie. Opakuje sa prvé dejstvo, keď Tóno stráži v noci miestnosť. Potichu vchádza Alica aj s taškou v ruke. Usmeje sa na Tóna, pobozká ho na líce a odchádza. Ozve sa budík. Na scénu vchádza zničený Peter. Chce si zacvičiť, ale len mávne rukou už len pri pokuse predpažiť.

Peter: Tóno, strážiš?

Peter si spúšťa župan. Pod ním nemá trenky ako v prvom dejstve, ale len slipy.

Tonó: Áno pane. Ako vždy, keď ráčite byť doma.

Peter zbadá, že stojí len v slipoch: Ježiši kriste.

Odbieha do spálne obliecť a vracia sa v trenkách. Zamieri rovno na záchod. Počuť známy zvuk dlhšie ako inokedy a Tóno to stopuje pomocou hodiniek.                                                                  Keď Peter skončí, Tóno zajasá: Tak a sme v Ginesovej knihe rekordov.

Vchádza Peter: Tóno, choď spláchnuť!

Tóno: Áno pane.

Peter zostane stáť na mieste: Tóno, čo je dnes za deň?

Tóno: Štvrtok, ako vždy, pane.

Peter nervózne: Už zase? Tak nestoj, zabudol si?

Tóno vytiahne rovno drevený meter. Petrovi sa nechcú ruky dvíhať. Tóno mu zmeria obvod pása aj s rukami.

Tóno: 180, pane. Predstihli ste starostu.

Peter: No vidíš a je to tu. Voľby za dverami. Keď sa najmenej usilujem, tak je to ono.

Tóno oblieka Petra do županu.

Peter klesne do hojdacieho kresla: Tóno, pusti hudbu.

Tóno pustí hudbu a robí Petrovi rannú toaletu.

Chce sa mu dotknúť hlavy, ale Peter zaúpe: Nieééé. Ľad.

Tóno: Hneď to bude, pane.

Tóno prinesie Petrovi ľad na hlavu.

Peter: Ááách, to je balzám.

Tóno hojdá pána. Vchádza Cecília.

Cecília: Peter. Včera sme mali v spálni jednu myš a dnes som ich napočítala desať a všetky sú biele. Ale nič neobhrýzajú. Usmievajú sa.

Peter sa snaží zdvihnúť z kresla, ale dokáže to len s pomocou sluhu.

Peter: Drahá Cecka. Čo budeme dnes raňajkovať?

Obaja si sadajú za stôl.

Cecília: Chlieb z maslom.

Peter šokovaný: Chlieb s maslom?

Tóno: A správy z rádia k tomu.

Peter: Tóno, nestoj a prines nám raňajky.

Tóno pustí rádio.

Ozve sa časové znamenie. Tóno aj Peter si naprávajú hodinky.

Peter: Ozaj a kde je Alica?

Tóno: Požiadala ma, aby som vám ráno pri raňajkách odkázal, že odišla s pánom Petráčkom.

Obaja rodičia sa zhrozia: Čo?

Cecília: To nemyslíš vážne?

Z rádia v ktorom znela hudba sa odrazu ozve sa hlas: Vážení poslucháči. Na dnes ráno sme si pozvali do štúdia milého hosťa a ním je milonár John Prokop. Good morning.

John: Good morning. Dobré ráno na Slovensku.

Peter: To je John.

Cecília: Daj to hlasnejšie.

Obaja napäto počúvajú.

Hlas: V skorých ranných hodinách ste odkúpili v Bratislave veľkú továreň na výrobu mydla a zároveň máte záujem byť spolumajiteľom leteckej spoločnosti. Pre mnohých je to určite veľkým prekvapením.

John vystupuje sebavedome: Považoval som to za povinnosť. V dnešnej dobe , keď veľa rodákov žijúcich v zahraničí má plné ústa pomoci, ja som sa vrátil a investujem kapitál. Slovensko sa dnes necháva zotročovať zahraničnými investormi, ktorí Slovákom nerozumejú. Keď pozerám do budúcnosti, je to nerozvážny krok vašej, teraz už aj mojej vlády a hanba im.

Hlas: To sú dosť silné slová. Nebojíte sa?

John: No.

Hlas: Vážení poslucháči. Po chvíľke hudby sa vám opäť ozveme. Neodchádzajte.

Hrá hudba

Peter a Cecília sa začínajú správať nepríčetne.

Cecília: Peťko, ale je dnes krásny deň.

Peter: Áno drahá. Tá kravata ti sluší.

Cecília: Drahý, dnes ráno som si obliekla tie elastické jednorázové nohavičky?

Peter: Pôjdem do práce na Rols Royse.

Cecília: Máš pravdu. Zajtra letíme na Haway.

Peter: Hawai.

Ľahnú si vedľa seba na gauč. Pomaly doznieva hudba a v diaľke počuť šum mora.

Cecília: Tento rok si zober aj ty dvojdielne plavky.

Peter: Hatiťanky, to je moje.

Cecília: Moreéééé...

Peter: Už zamestnávam 450 robotníkov. Tí noví chodia v zelenom. Najlepší v červenom a tí priemerní v sivom.

Cecília: Píťko, naprav si ľavé ucho, ovísa ti.

Peter: Mám ho nahryznuté, drahá.

Cecília: Áno miláčik, veď sa ľúbime.

Peter: Hlavná vec, že sa ľúbime.

Šum mora ktorí sa mení na hučiaci príboj.

K O N I E C .


Hra bola prvýkrát hra divadelným súborom OKNO v Liptovsko Jáne v roku 1994. Za tri týždne sa odohralo 14 predstavení po dedinách v Liptove.

Obsadenie: 

Peter: Jozef  Urban

Cecília: Eva Červeňová

Alica: Daniela Opálená

Tóno a pomocná réžia: Juraj Záborský

John a réžia: Andrej Opálený