Zvieratká v zoo

Zebrička, žirafa a sova žijú v zoo. Blíži sa zima a s ňou príde aj prvý sneh. Ako sú zvieratká v zoo pripravené na zimáčika? (pre I. stupeň)

Milé deti. Zoologická záhrada, hovorovo zoo, je miesto, kde sa chovajú a vystavujú cudzokrajné a domáce živočíchy. Vo voľnej prírode, teda v parku, ju môžeme volať zoopark.

Prvé zoo patrilo kráľom. Kráľ Karol I. začínal so zoo s obrovským pytónom ako hlavnou atrakciou. Prvá verejná zoologická záhrada, ktorá sa volala aj zverinec, bola založená vo Viedni v roku 1752, keď sa Habsburgovci rozhodli sprístupniť verejnosti súkromný zverinec patriaci k zámku Schönbrunn, kde bývala kráľovná Sisi.

Poslanie zoo sa s dobou menilo. Dnes môžete v zoo vidieť voľne žijúce zvieratá, zvieratá, ktoré sú ohrozené a vo voľnej prírode už nežijú alebo len niekoľko jedincov.

Väčšina moderných zoo sa snaží držať zvieratá v prostredí čo najpodobnejšom prostrediu, v akom žijú vo voľnej prírode. Mnoho zoo teraz má špeciálne budovy napríklad pre nočné zvieratá, hady, ryby. Ale aj klietky pre vtáky, šelmy, opice. Ďalej domčeky, napríklad pre slony s výbehom, oplotené záhrady pre voľný pohyb zvierat. Niektoré zvieratá, ako pávy, sa môžu voľne pohybovať po celej zoo.

Zoologické záhrady tak môžu byť veľmi odlišné. Od safari parkov až po malé potulné zverince. Zvieratá majú prirodzený prísun potravy (napríklad, keď žerú trávu), ale sú aj dokrmované. Návštevníci by nemali dokrmovať zvieratá, pokiaľ im to zamestnanci zoo nedovolia.

V jednej takej zoo s voľným výbehom žili aj zvieratká v našom príbehu: zebrička, žirafa a sova.

Postavy

Zebrička

Žirafa

Sova

Zimáčik

Zvieratká v zoo

Náš príbeh sa odohráva v zoo v jeden z predvianočných dní.

Na tráve sa pasie zebrička, Žirafa smutne na ňu pozerá.

Zebrička: Dnes mi trávička až tak nechutí. V lete bola lepšia, šťavnatejšia.                                                                                 Ale keď som hladná, musím jesť aj takú, akú mám.

Žirafa: Buď rada, že máš čo jesť. Listy na stromoch opadali a ja som stále viac hladná a hladná.                               Zostali mi už len vetvičky.

Zebrička: Tak zohni svoj dlhokánsky krk a pochutnaj si na trávičke.

Žirafa: To nie je pre mňa. Viac sa nabehám ako zjem. Ešte by som ti všetko vyjedla.

Zebrička: Neboj sa. Ešte je jej dosť. Aj keď už nie je taká chutná.

Žirafa: Nebudem jesť a budem krásna a štíhla a a a všetko ostatné.

Z diaľky prilieta sova.

Sova: Húúú, Húúú. Preletí okolo zebričky a žirafy. Sadne si. Tvári sa hrozne dôležito. Húúú, Húúú.

Zebrička: Už toľko nehúkaj. Bude ma bolieť hlava.

Sova: Húúú. Vyčítavo. Takto sa víta priateľka? Hu, hu, hu?

Žirafa: Keby si mala problém ako ja a Zebrička, tiež by si bola smutná.

Zebrička: Húúú. Húúú. Napodobňuje sovu.

Sova: Urazene. Pch. Ty nevieš tak pekne húkať ako ja. Predvedie sa. Húúú.

Zebrička: Ale snažím sa. Aj to sa ráta. Chcem bližšie poznať tvoju reč.

Sova: V tom prípade ťa musím pochváliť.

Zebrička: Ďakujem.

Žirafa: Zvedavá. A čo si nám chcela povedať tým svojim húúú?

Sova: Dôležitá. Príde zima! Hu. Príde zima!

Zebrička: Prekvapená a aj trochu smutná. Naozajstná zima?

Žirafa: Je tam toho. Každý rok predsa príde zima. Vidím to podľa listov na strome.

Sova: Príde tuhá zima. Húúú. Všade bude sneh. Véééľa snehu.

Zebrička: Nedôverčivo. Ako to vieš? Tuhá zima nepríde, keď to chceš ty!

Sova: Pyšne. Som múdra.

Žirafa: Prísne. Priznaj sa! Kto ti to povedal?

Sova: Dobre. Dostala som soví telegraf od sesternice. V ňom mi píše: U nás u sneží. Priprav sa!                                Bude aj u vás. Si Pripravená? Ešte stále čaká na odpoveď, lebo som letela rovno sem.

Zebrička: Bŕŕŕ. Ďalej už nehovor. Začínam sa celá triasť. Pamätám sa, že minulý rok bola nepríjemná                         zima.

Sova: Poučne. Vidíš? Hovorila som ti to!

Žirafa: Karhavo. Ty si teda pekná priateľka! Prinášaš správu z ktorej je Zebričke zima?                                                 Pozri sa, ako ju trasie.

Sova: Urazene. Ja prinášam len správu. Zimu nie. Ja za to nemôžem, že po jeseni príde zima.                                  Hu, hu, hu.

Zebrička: A kto za to môže?

Sova: To neviem.

Žirafa: Tak o tom nehovor. Z tvojich rečí nám je zima.

Sova: Háda sa. Ale je to pravda. Čo sa sťažujete. Sme v zoo, a tu sa o nás postarajú. Každá máme svoj                  domček. Keď sa vám minie tráva, dajú vám jesť. 

Žirafa: Mrzuto. To jedlo sa nedá porovnať s tým, čo máme v lete. Vôbec to nie je tak šťavnaté ako listy                   zo stromov. A navyše, dávajú mi málo žrať.

Sova: To aby si nepribrala. Múdra.

Žirafa: Potrebujem veľa vitamínov. Inak zoslabnem.

Zebrička: K sove. Smutno. Ty sa máš. Perie ťa zohreje. A ja čo?

Žirafa podíde k Zebričke a prihovára sa jej.

Žirafa: Zvedavo. To sa skutočne tak bojíš zimy?

Zebrička: Najskutočnejšie.

Sova: Sova sa tvári že rozmýšľa. Každá rada dobrá.

Žirafa: Mám nápad. Poďme sa naháňať.

Sova: Nadšene. Presne tak.

Žirafa: Bude nám teplejšie. Chyťte mááá. Beží bokom.

Zebrička zdvihne hlavu. Pozerá za žirafou.

Zebrička: Neveriacky. Bude mi teplo? To sa mi páči! Rozbehne sa za žirafou.

Zebrička a Žirafa sa naháňajú a sova lieta za nimi.

Sova: Teraz chytajte mňa.

Sova letí preč a Zebrička, Žirafa za ňou. Chvíľu sa ešte naháňajú. Prvá sa unaví sova a prestane lietať.

Sova: To je moc náročná hra na moje staré a múdre kosti. Vykotí ju na chrbát.

Zebrička a žirafa si všimnú, že Sova nevládze.

Zebrička: Podíde k sove. Už sa ti nechce? Rozhodne. Ani mne sa už nechce!

Žirafa: Je ti teplejšie Zebrička?

Zebrička: Už mi je dobre.

Žirafa: A tebe Sova?

Sova: Horúco. Mne zima nebola. Mám nápad. Mali by ti ušiť zimný kabát z peria.

Prilieta Zimáčik. Letí vzduchom a všade rozsieva sneh.

Zimáčik: Fiúúú, fiúúú.

Zebrička a Žirafa sa prekvapene obzerajú.

Zebrička: Prekvapene. A to je čo? Na chrbátik mi padá niečo studené.

Žirafa: Príjemne to chladí a šteklí to.

Sova: Už je to túúú. Padá sneh. Húúú. Musím upozorniť všetky zvieratká v ZOO. Letííím. Ahojtééé.

Sova odlieta a stále vykrikuje.

Sova: Padá sneh, padá sneh. Všetci si oblečte zimné kožúšky.

Zimáčik si sadne neďaleko zebričky a žirafy. Pozoruje ich.

Zebrička: Smutne. To sa niekomu povie, vymeňte si kožúšky! Ale ja žiaden nemám.

Žirafa: Ani ja. V Afrike sa zimné kabáty nešijú.

Zimáčik: Skutočne?

Zebrička a Žirafa sa smutne pritúlia sa k sebe a otočia chrbtom k Zimáčikovi.

Zimáčik: Prichádza k nim. Kuk.

Zebrička: Kto si vlastne si?

Zimáčik: Zimáčik.

Zebrička: Trochu posmešne. Zimáčik. To je čo za meno?

Žirafa: A čo tu chceš?

Zimáčik: Priniesol som sneh.

Zebrička: To by mohol povedať každý!

Zimáčik: Každý nie. Zimáčik je len jeden.

Žirafa: Ako nám to chceš dokázať?

Zimáčik vyletí nad Zebričku a Žirafu a pustí na ne sneh. Zebrička pobehne bokom.

Zebrička: Vyčítavo. Prečo nám to robíš? Studenú vodu nemáme radi!

Zimáčik: To sú vločky. Prepáč. Ja som nevedel, že vločky nemáš rada. Deti sa z nich tešia.

Žirafa: Mne tvoje snehové vločky až tak nevadia.

Zebrička: Ale ja, ja ich nemám rada.

Zimáčik: Sklamane. No dobre. Priznávam, sú trošku studené. Chcel som vám urobiť radosť.                                            Ale keď nechcete, odletím! Moje snehové vločky však zostanú s vami.                                                                   Nedokážem ich znova všetky pozbierať a odletieť s nimi.

Zimáčik vzlietne. Zastaví ho hlas zebričky, ktorá sa k nemu otočí.

Zebrička: Kričí. Počkaj chvíľu. Nemusíš sa hneď nahnevať.

Zimáčik opäť pristane na zem. Žirafa so Zebričkou si niečo šepkajú.

Zimáčik: Rozmysleli ste si to?

Žirafa: Možno áno, možno nie!

Zebrička: Chceme sa ťa niečo opýtať.

Zimáčik: Tvári sa dôležito. Áno? Počúvam vás.

Žirafa: Zvedavo prechádza okolo Zimáčika. Zimáčik. Nie si náhodou ten, čo nosí na Vianoce darčeky?

Zimáčik: Musím vás sklamať. Nie!

Zebrička: Rozhodne. To je všetko!

Zimáčik sa chystá odletieť. Opäť ho zastaví hlas Žirafy.

Žirafa: Kričí. Počkaj chvíľu. Ani ten, čo ich kupuje a pripravuje pod vianočný stromček?

Zimáčik: Opäť vás musím vás sklamať. Nie! Darčeky pod stromček nosí niekto iný.

Žirafa: Vzdychne si. Tak nič.

Zebrička: Sklamane. Ty stále len sypeš tie tvoje nepríjemné snehové vločky?

Zimáčik: Nerobím nič viac. Ale poviem ti, je to dosť namáhavé. Bezo mňa by neprišli Vianoce.                                       Bez snehových vločiek by to nebolo ono.

Prilieta sova: Húúú, húúú. Padá sneh, prichádza zima, vymeňte si letné kožúšky za zimné.                                                      Správca Zoo odkazuje, že kto nemá zimný kožúšok, nech si ho príde zobrať k nemu do                                    kancelárie. Húúú...

Zebrička: Už nie je taká sklamaná. Asi máš pravdu. Nevadí. Bez teba by Vianoce neboli také pekné.                             Pokiaľ nám prinesú darčeky, poďme sa naháňať.

Žirafa: Máš pravdu.

Všetci sa začnú naháňať.

Milé deti. Ešte v ten deň sa správca postaral o všetky zvieratká v Zoo. Žirafe a Zebričke zateplili ich domčeky. To boli tie spomínané zimné kabátiky. Zem pokryl čerstvo napadaný sneh. Žirafa zo zebričkou sa od toho dňa museli uspokojiť so senom, granulami, jablkami a mrkvou. Keď sa zohriali v domčeku, najedli, vybehli von a šantili v snehu.